Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Kto si myslí, že je to humor, nech sa hlási – Arpád Popély

Satirická redakcia Charlie Hebdo v Paríži za svoje nechutné kresby dostávala dlhé roky výhražné telefonáty a listy - už od roku 2008. Zdalo sa, že po atentáte na redakciu v januári 2015, kedy bolo zavraždených 12 ľudí z redakcie, bude pokoj a že redakcia si odpočinie. Vtedy celá Európa vzorne odsúdila tento zločin - pamätný pochod politickej elity v Paríži... Svet zaplavili transparenty hlásajúce heslo Je suis Charlie, teda Ja som Charlie. Spoločnosť sa stotožnila so zverstvom, ktoré bolo spáchané.

 

Avšak asi došlo k mylnému posúdeniu celej siete a väzieb udalostí. Zo strany nových členov redakcie nasledoval krutý výsmech obetí zemetrasenia v Taliansku, ktoré vyžiadalo 300 ľudských obetí. Časopis vyobrazil mužov a ženy ako cestovinu a obete prírodného živlu, a vytŕčajúce nohy obetí z trosiek označil ako lazane!!! Niečo odporné a absurdné - kresba bola označená ako Zemetrasenie po taliansky.

 

Zrejme to „umelcom“ z menovanej satirickej redakcie nestačilo. Po nedávnej leteckej katastrofe, pri ktorej zahynuli členovia umeleckého súboru Alexandrovovcov, časopis zašiel ešte ďalej. Jedna z kresieb zobrazuje speváka v padajúcom lietadle kričiaceho "aaaa". Pod obrázkom je text: "Repertoár zboru Červenej armády sa rozširuje." Druhá karikatúra vyjadruje sardonické poľutovanie nad tým, že na palube havarovaného lietadla nebol aj ruský prezident Vladimir Putin. Zastávam jednoznačný názor, že karikatúry boli prejavom nekultúrnosti a hulvátstva. Autor by si mal uvedomiť svoju spoločenskú zodpovednosť a následky svojich činov. Lenže nekultúrny „umelec“ to zrejme nedokáže.

 

Prečo práve Francúzsko je stredobodom teroristických útokov radikálnych islamistov? Odpoveď je zložitá - krajina ako verný spojenec USA bojovala v Iraku, Lýbii a teraz v Sýrii. Taktiež na africkom kontinente vo viacerých krajinách bombarduje bunky tzv. Islamského štátu. A nie v poslednom rade sú to príslušníci druhej a tretej generácie z bývalých severoafrických kolónií z Alžírska a Tuniska, ktorí nenašli svoje uplatnenie v okrajových štvrtiach francúzskych miest. A sekulárny štát vo verejných inštitúciách zakazuje prejav príslušnosti k akémukoľvek náboženstvu - a IS aj to považuje za utláčanie francúzskych moslimov. Podľa posledného hodnotenia francúzskeho premiéra, viac ako 2000 občanov krajiny patrí k islamskej teroristickej organizácii. V Sýrii údajne bojuje 600 občanov Francúzska, z toho 280 žien. Do Francúzska sa už vrátilo viac ako 300 členov tejto teroristickej organizácie a splynuli s prostredím, hlavne na juhu krajiny, v okolí mesta Nice.

 

Pri obzretí sa na časopis Charlie Hebdo zistíme, že ono doteraz už veľakrát provokovalo, najmä výsmešnými karikatúrami o Bohu a zbytočne vyvolávalo a vyvoláva napätie, lebo uráža tých, ktorí Boha uctievajú, ako aj tých, ktorí vyznávajú iné náboženstvá. No, akosi ani mne nie je do smiechu, keby som mal byť svedkom zábavy na účet niečej matky, alebo prípadne mŕtvych príbuzných, ktorých pochovali ruiny domov.

A vôbec sa neusmievam ani nad tým, ako niektoré sily, hnutia, organizácie ale aj tzv. politické osobnosti v Európe sa potešujú nad takýmito najnovšími lietajúcimi kresbami v Ch. Hebdo o tragédii Alexandrovcov... Satirickému časopisu nie je nič sväté, ani smrť.

 

Súdny človek naďalej fandí normálnej spolupráci v Európe vo všetkých oblastiach. Avšak taliansky denník Il Tempo dňa 3. septembra 2016 reagovalo inou kresbou: rozstrieľaných redaktorov Ch. Hebdo zobrazuje ako tartarovú omáčku po parížsky s nápisom: „Ja som Amatrice“.

No ruské a im blízke médiá celú záležitosť o leteckej tragédii akosi ignorovali spôsobom, akým prezident Putin ignoroval vypovedanie 35 ruských diplomatov z USA. Rusko nepodniklo žiadne odvetné opatrenia. A vraj ruská propaganda škodí európskej spolupráci... Iba sa vyjadrili – cez hovorcu – že „Pre ľudskú bytosť je ponižujúce už to, že tomu vôbec venuje pozornosť.“

 

Keď v poslednom novembrovom týždni minulého roku poslanci v slovenskom parlamente schválili zákon, ktorým na Slovensku efektívne zablokujú islam od toho, aby u nás mohol v blízkej budúcnosti dostať oficiálny status a privilégia náboženstva, zahraničné konzervatívne médiá tento skutok komentovali ako jeden z “posledných znakov protimoslimského odporu naprieč Európskou úniou”. V tom istom duchu písali aj niektoré liberálne francúzske médiá. Je smutné, že tento okruh ľudí - a nielen vo Francúzsku - nevníma teroristické útoky ako nebezpečné pre Európu a moslimský radikalizmus pre európsku kultúru ako takú.

 

Napríklad agentúra Reuters doslova napísala: “Bývalá komunistická krajina vytrvalo odoláva snahám EÚ popasovať sa s obrovským prísunom moslimských migrantov do Európy už od roku 2015. Čiastočne odoláva aj tým, že sa postavila proti kvótam na prerozdeľovanie migrantov do členských krajín EÚ. Na dôvažok, premiér Fico povedal, že islam nemá na Slovensku miesto”- koniec citátu.

 

Nový zákon vyžaduje, že náboženstvo musí mať aspoň 50 tisíc členov (z predošlých 20 tisíc členov), aby mohlo byť kvalifikované na prijímanie štátnej podpory či napríklad zriaďovať školy. Zatiaľ tá 5000 členná islamská komunita na Slovensku o takom niečom vraj neuvažuje..., resp. Islamská nadácia na Slovensku to doposiaľ neokomentovala.

 

Slovensko sa svojim spôsobom aj takto pripravuje na prípad nanúteného presídlenia moslimov na naše územie, no aby zákon nadobudol platnosť, zatiaľ tam chýba podpis nášho pána prezidenta, budúceho politika. To, že ako budú reagovať slovenské liberálne médiá a následne im spriaznená slovenská verejnosť, je asi známe. Bude to odsúdeniahodný krok slovenského premiéra , pretože nie je demokratické, že Slovensko ešte nemá mešitu.