Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Kto je nový prezident Európskej komisie? – Daniel Bachát

Jean Claude Juncker je známy tým, že vie „patologicky dobre rátať peniaze“. Mnoho rokov bol ministrom financií v Luxembursku a potom aj premiérom. Je známy ešte aj tým, že patrí medzi architektov eurozóny, ak by sa jeho idey boli naplnili, eurozóna by bola dnes oveľa zdravšia. Veľmi tvrdo ho presadzovala Angela Merkelová, ale ich vzťahy nie sú bezoblačné, Merkelová je predstaviteľkou nemeckého biznisu a Junker európskeho. A ich záujmy nie sú vždy v súlade. Treba zdôrazniť slovo „európskeho“ lebo aj preto ho nenávidí britský premiér Cameron /verný pudlík US/. Nie je celkom pochopiteľné, čo proti nemu mali Maďari ale tí sú apriori proti. Menej sa však vie o jeho špiónskych škandáloch a dokonca teroristických, o čom tlač aj slovenská tvrdo mlčí.

 

Pre tých, ktorí to nepoznajú, treba vedieť, ako prišiel o premiérske kreslo, čo je doslova história na jeden hrubý román. Roku 2012 do tlače „utiekla“ informácia odpočúvaného hovoru medzi Junckerom a šéfom luxemburskej rozviedky Service de Renseignement de ľ Etat /SREL/ Marcom Mille, ktorý sa odohral v roku 2008. Treba vedieť, že Junker bol vlastne náčelníkom tejto služby, pretože podľa tamojších zákonov je premiér automaticky náčelníkom SREL. Z tohto rozhovoru vyplynulo, že SREL aktívne odpočúva luxemburského kráľa, to znamená, že robí špionáž proti hlave štátu. Luxemburský kráľ Henry je marionetkou MI-6, čo je rodinná tradícia. Luxemburský kráľ sa snaží vytvoriť vlastnú spravodajskú službu, ktorá by sledovala STREL. Rozhovore sa spomína, že SREL usilovne sliedi za protivníkmi Junkera. Luxemburská rozviedka aktívne finančne pôsobí na Kube, v Lýbii i v Iraku a napriek sankciám dobre na tom zarába. V rozhovore sa spomína vzťah medzi rodinou kráľa a tzv. akciou Bommele - sérii teroristických útokov v 80-tých rokoch, ktoré vládna moc zvalila na komunistov a socialistov a využila to na vlastné politické ciele. Tento rozhovor svedčí o tom, že Juncker a Mille hoci sú na jednej strane barikády, majú rozdielne názory, Mille je radikál a Juncker skôr intrigán a machiavelista. Mille nakoniec zo SREL odišiel a zakotvil v Siemensi na riaditeľskej funkcii. Nemecká rozviedka chcela využiť SREL ako buldozér proti anglickým záujmom v Európe.

 

Ale je tu rok 2012. Vznikol na základe týchto odpočúvaní obrovský škandál a bolo jasné, že prsty v ňom mala anglická rozviedka. Juncker bojoval ale výsledok bol, že musel opustiť kreslo premiéra a aj všetky pozície v rámci Európskej únie, čo spôsobilo, že pozícia Nemecka v EÚ bola dosť narušená. Voľba Junckera za šéfa Európskej komisie je teda z toho hľadiska dosť jasným pľuvancom Anglicku ale aj USA. Juncker nie je totiž tak ako Barosso rusofobom, nie je zástancom „euroatlantických hodnôt“, je veteránom boja proti anglo-americkému vplyvu v EÚ, miláčikom európskeho biznisu a ako politik je dosť komfortný. Iste ,jeho pôsobenie v SREL je dosť problematické, ale jeho „patologicky dobré rátanie peňazí“ vzbudzuje nádej, že EÚ bude v budúcnosti viac pragmatická.