Kto bude o štyridsať dní v Bielom dome – Dušan Konček

Odpoveď na túto otázku  možno treba naozaj hľadať vo hviezdach. Zaujímavé  však je, že americkým prezidentským voľbám samotný americký človiečik nevenuje až takú veľkú pozornosť, ako napríklad paradoxne sa venuje pozornosť týmto voľbám v Európe. Naozaj sme si zvykli na to, že Amerika diktovala svetu a roky rokúce ho aj ovládala. Nič však netrvá večne, ako sa zvykne hovoriť a táto pravda sa začína potvrdzovať, či sa to niekomu páči alebo nie.

 

Na scéne dominancie sa objavili ďalší hráči, či je to už Rusko, Čína alebo India. A to nie sú nejakí trpaslíci, ale zdatní súperi. Možno sa usmievať nad niektorými výrokmi Donalda Trumpa, ale jedno mu  priznať treba, jeho krajina sa vyčerpala na úkor svojho obyvateľstva, ktoré si dnes už vonkoncom nežije   nejaký „americký sen“.  A tak Trump hlása návrat k tomuto snu, pretože aj o sám je  produktom tohto sna. Jeho sokyňa Hillary Clintonová  má za sebou  silných tohto sveta, ale aj amerického  sveta.

 

Ibaže svet sa mení  a aj stratégia ziskov. Vývoz demokracie pomocou zbraní a vytváraním nepokojných bodov na mape sveta dosiahol svoj vrchol v minulom storočí, v tomto storočí sa takejto politike zrejme dariť prestane.  Ale následky doterajšej politiky hegemonizmu  sa začínajú prejavovať v inej podobe, migračná kríza  nehrozí už len zo Stredného Východu, ale aj  z kontinentu Afrika. A nehrozí USA, ale Európe. Nehovoriac už  o rozčarovanej Ukrajine. Aj za predpokladu, že sa americká zahraničná politika pri víťazstve Trumpa zmení a USA si budú snívať svoj sen, Európa bude musieť čeliť emigračným výzvam.

 

A čo by sa stalo keby sa stala prezidentkou Clintonová? Nech už jej dávame také či onaké prívlastky musela by sa meniacemu svetu  prispôsobiť a potlačiť chúťky amerického hegemóna.  A aj keď ju pasujú sa predstaviteľku Pentagonu, aj tam už je iné  generálske myslenie ako predtým.

Americké prezidentské voľby sú dnes skutočne takou záhadou ako nikdy predtým. Nehovoriac už o tom, že za veľkou mlákou sa za štyridsať dní môže udiať všeličo, aj prekvapujúce aj  mimoriadne. Zostáva len dúfať, že zvíťazí zdravý rozum a v takej tendencii  sa bude niesť aj americká tak domáca  ako aj zahraničná politika. Ak sa tak nestane, hrozba svetu bude nanajvýš aktuálna.