Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Krym patrí im – Pavol Janík

Na tému Krymu sa už vyjadril takmer každý a spravidla v zmysle súčasnej povinnej rétoriky, záväznej pre akúkoľvek ďalšiu kariéru v rámci členských krajín Európskej únie a NATO – bez ohľadu na akékoľvek racionálne argumenty. Tak ich len trocha zhrňme.

 

Krym sa stal súčasťou Ruského cisárstva v roku 1783. Ruské impérium sa v rámci februárovej revolúcie v roku 1917 zmenilo na Ruskú republiku. Počas občianskej vojny, ktorá trvala do roku 1922, sa od Ruska oddelilo Poľsko, Fínsko a pobaltské štáty. Sovietsky zväz (Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR) vznikol v roku 1922 ako štát s dôsledným federatívnym usporiadaním na základe etnickej príslušnosti obyvateľov. ZSSR spočiatku tvorili štyri zväzové republiky – Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Bieloruská sovietska socialistická republika a Zakaukazská sovietska federatívna socialistická republika (tú tvorili Gruzínska sovietska socialistická republika, Arménska sovietska socialistická republika a Azerbajdžanská sovietska socialistická republika). Postupným historickým vývojom sa napokon konštituovalo 15 zväzových republík, ktorých súčasťou boli autonómne republiky a autonómne oblasti.

 

V súvislosti s uvedeným štátoprávnym usporiadaním spočiatku vznikla Krymská autonómna sovietska socialistická republika, ktorá bola súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. V rámci povojnového usporiadania táto autonómna republika v roku 1945 zanikla a stala sa autonómnou oblasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Druhá svetová vojna viedla aj začleneniu pobaltských štátov do ZSSR v podobe Litovskej sovietskej socialistickej republiky, Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky a Estónskej sovietskej socialistickej republiky. Pribudla aj Moldavská sovietska socialistická republika a Karelsko-fínska sovietska socialistická republika, ktorá sa v roku 1956 začlenila do Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky ako Karelská autonómna sovietska socialistická republika.

 

K zaujímavostiam povojnového usporiadania patrí vznik Organizácie spojených národov (OSN) v roku 1945, v ktorej bola od počiatku Moskva zastúpená nielen ako ZSSR, ale aj ako Ukrajinská sovietska socialistická republika a Bieloruská sovietska socialistická republika.

 

V načrtnutých vývinových procesoch prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov v roku 1954 Krym vyňal z Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a pričlenil ho do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, pričom dozaista nepredpokladal možnosť zániku Sovietskeho zväzu, takže išlo iba o vnútroštátne riešenie, ktoré sa stalo medzinárodným problémom až po rozpade ZSSR v roku 1991. Na Kryme obývanom prevažne Rusmi sa prejavil záujem o opätovné pripojenie k Rusku. Kompromisným riešením bolo referendum z 12. 2. 1991, na základe ktorého sa obnovil status Krymu ako autonómnej republiky v rámci vtedy ešte stále Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky, pričom mesto Sevastopoľ a okolie podliehalo priamo kyjevskej vláde.

 

Po zániku ZSSR sa nástupníckym štátom Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky stala Ruská federácia.

 

Úsilie zahraničných vlád vyvolať na Ukrajine v rokoch 2013 – 2014 nepokoje s cieľom ďalej rozšíriť svoj vplyv smerom na východ viedlo k štátnemu prevratu, násilnému prevzatiu moci a oživeniu extrémneho nacionalizmu. Reakciou na dramatické a tragické udalosti bolo referendum zo 17. 3. 2014, na ktorého základe sa vyhlásila nezávislá Republika Krym, vrátane Sevastopoľu, ktorú uznalo Rusko. Na ďalší deň Rusko prijalo dva nové subjekty – Republiku Krym a Federálne mesto Sevastopoľ.

 

Napriek nesporným podmieňujúcim historickým okolnostiam naďalej zaznievajú tvrdenia, že ide o agresiu, okupáciu a anexiu, hoci Krym patrí im – jeho obyvateľom, ktorí demokraticky vyjadrili svoju vôľu. Pravdaže – niet pochýb, že išlo a ide o strategickú otázku, či si Rusko udrží prístup k Čiernemu moru, alebo sa k jeho hraniciam aj v tejto oblasti priblíži vojenská infraštruktúra NATO.