Kresťanské fiasko – Dušan Konček

To, čo sa udialo v Odese bol neskutočný masaker, ktorý sa jednoducho na videách nedá ani pozerať, pretože človeku z toho stávajú dupkom vlasy. Počet obetí nie je konečný, čísla sa dosť rozchádzajú, ale z tej zverskosti tuhne v žilách krv. Je skutočne zaujímavé, že kresťanské Slovensko, ktoré sa takto definuje aj vo svojej ústave nijak nereagovalo, rovnako ani strany či politici, ktorý majú slovo „kresťanská“ vo svojom názve. Ako keby sa vlastne nič nestalo, tak sa tvárili na Slovensku všetci slovenskí a slovanskí kresťania, ktorí sa svorne hlásia k Cyrilovi a Metodovi. A to sa ešte Slovensko hrdí tým, že je na sedemdesiat percent kresťanským štátom. Tragédia v Odese doslova zburcovala svet, len Slovensko nie. Fotografie detí vo veku od 5 do 10 rokov v Slavjansku, ktoré stoja s transparentmi „Bože, chceme žiť“ alebo „Nezabíjajte nás, nič sme vám neurobili“ obleteli svet a sú naozaj mementom doby.

 

 

Čo sa teda stalo? Slovensko už nie je kresťanské? Alebo pravoslávni veriaci nie sú kresťania, nie sú ľudia? Tomuto naozaj ťažko rozumieť, skutočný kresťan sa jednoducho musí hanbiť, hanbiť sa za svojich slovenských kresťanských spolubratov, ktorí sa tvária, ako by sa ich taká tragédia aká sa stala v Odese netýkala. Toto „kresťanské fiasko“ si asi nedáme za svoje zrkadlo a bude nás možno mnohých hrýzť svedomie ešte dlhé roky, tak ako nás hryzie svedomie, že sme sa nevedeli minulých rokoch zastať svojich bratov Srbov. Hodnoty, ktoré boli vlastné Slovákom v ich celej histórii, ako keby sa z dnešného Slovenska vytratili, niet ich, aj keď sa snažíme o nich hovoriť a pechoriť sa, akí sme najkrajší a najhodnotnejší, skutok utiekol. Nie je tu nič, iba prázdnota, diera do ktorej holič kráľa Midasa vykrikuje, že kráľ má dlhé uši. Smutná slovenská pravda, smutný koniec kresťanstva na Slovensku.