Krajskí poslanci lúskali tvrdé orechy

Poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja sa na začiatku tretej júnovej dekády zišli posledný raz pred letnými prázdninami, aby dotiahli do ažurity to, čo bolo z hľadiska fungovania kraja potrebné. Okrem odsúhlasovania zmien bežného rozpočtu, vyvolaných niektorými schvaľovanými materiálmi s vplyvom na ekonomickú a finančnú oblasť, museli lúskať aj niekoľko tvrdších orechov...

 

Hneď za čerstva bolo potrebné zistiť ich postoj k príliš zložitému a dôsledkami nepredstaviteľne nebezpečnému problému ťažiacemu obyvateľov severovýchodu Slovenska v súvislosti s prieskumnými prácami americkej spoločnosti zaoberajúcou sa prípravou ťažby tzv. „bridlicového plynu“. O probléme sme už písali v súvislosti s protestom obyvateľov prieskumného územia, ktorý prebehol v Prešove.) Obyvatelia priamo dotknutých obcí, ktorí sa o všetkom dozvedeli iba akosi okrajovo bez toho, aby sa niekto zo zodpovedných (ministerstvo životného prostredia) vôbec obťažoval ich o probléme informovať, nielen že spísali oficiálne petície pod hlavičkou svojich obecných samospráv (začiatkom roka protestovali verejným zhromaždením v centre Prešova a pred sídlom Prešovského samosprávneho kraja, aby na hroziace nebezpečenstvo upozornili širokú verejnosť a regionálne úrady), ale spoločným otvoreným listom predsedovi PSK Petrovi Chudíkovi oficiálne požiadali krajskú samosprávu o pomoc pri zastavení tejto brutality voči ľuďom a prírode. Diskusia k tejto téme odhalila, že poslanci o nebezpečenstve, ktoré v dôsledku surovej chemickej ťažby (to isté sa týka aj prieskumných vrtov) hrozí ľuďom, ovzdušiu, podzemným vodám i krajine na široko – ďaleko, vedia veľmi málo (s výnimkou dvoch – troch) alebo vôbec nič. Dokonca aj tí, ktorí v okresoch, na ktorých leží prieskumné územie, žijú a obyvatelia ktorých ich zvolili do krajského parlamentu pre to, aby obhajovali a chránili ich záujmy. Celá diskusia, vrátane prečítania žiadosti o pomoc netrvala ani štvrť hodiny (presne 14 minút). Korunu  jej nasadil predseda ZMOSu, starosta Štrby a krajský poslanec v jednej osobe Michal Sýkora svojim prehlásením, že je to lokálny problém dotknutých území a nie celoslovenský. Ale že tento problém bude zahrnutý do priorít ZMOSu po jeho 27. sneme v oblasti legislatívy. Záverečné uznesenie zastupiteľstva síce deklaruje  podporu obyvateľom severovýchodu kraja, ale je to podpora skôr symbolická ako konkrétna. Aký negatívny vplyv bude mať pokračovanie prieskumných vrtov aj na realizáciu a prínos nimi schvaľovaných projektoch rozvoja turistiky v kraji (nové „ekologické cyklotrasy“ v slovensko-poľskom prihraničnom území vrátane napojenia na eurocyklotrasu, do čoho majú byť investované státisíce eur z európskych fondov), sa zrejme ani nepozastavili. Pretože, povedzme si to rovno, kto bude mať záujem o ekologickú cyklotrasu v ekologicky totálne zdevastovanej a zdraviu nebezpečnej krajine?

 

Okrem toho, že poslanecký zbor veľkoryso a pomerne jednoducho rozdelil z vlastných zdrojov krajskej samosprávy vyše 470 tisíc € na rozvoj miestnej a lokálnej kultúry, športu a sociálne služby, musel sa navyše zaoberať aj súčasnou situáciou v prešovskom futbale. Dnes už prvoligový 1. FC Tatran za nejaký čas nebude mať kde hrať, keďže jeho štadión už nevyhovuje súčasným technickým podmienkam FIFA a ako hra o výstavbu nového futbalového  stánku dopadne, to sa dnes neodváži povedať nikto. Poslanci prešovského mestského zastupiteľstva totiž odkladali a rušili rokovania o možných riešeniach situácie ako na bežiacom páse a tak dnes stojí pred nimi posledný možný termín, 30. jún, kedy rozhodnú buď v prospech novej výstavby alebo nie. A tak si Prešovčania, neveriac už svojim poslancom,  že aspoň v tomto pre prešovský šport tak dôležitom okamihu dokážu rozhodnúť v prospech budúcnosti mesta a jeho občanov  kladú oprávnenú otázku, načo  bude Prešovu  extraliga, ktorá sa bude hrať v Poprade či Bardejove? Toľko k situácii, krajskí poslanci schválili krok, pri ktorom podajú pomocnú ruku mestu. A to pri založení spoločnosti Futbal Tatran Aréna s. r. o., v ktorej budú spoločníkmi Mesto Prešov (51%) a Prešovský samosprávny kraj (49%). Spoločnosť bude zabezpečovať prípravu a priebeh výstavby, neskôr možno aj správu nového štadióna. V čom tkvie podstata problému? Cca 9 a pol tisíc „štvorákov“ plochy súčasného ihriska je v súkromných rukách a tie musí mesto odkúpiť. Do 30. júna! Žiaľ, v hre je opäť príliš veľa bezohľadných osobných záujmov, a v nej lokálpatriotizmus  nemá oproti pažravým žralokom absolútne žiadnu šancu. Chudíkov postoj k veci je však nekompromisný: - Tento problém si musí vyriešiť mesto, my môžeme pomôcť v rámci svojich možností a kompetencií.