Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Krízy, riziká a konflikty globálnej civilizácie – Dušan D. Kerný

Nedávno v Univerzitnej knižnici, v programe, ktorý vedie Dr. Antónia Jasemová, predstavili autorov významnej publikácie. Vznikla v rámci vedeckého projektu ministerstva školstva Slovenskej akadémie vied. Pod nepríťažlivým názvom Stratégia transformácie spoločnosti v kontexte civilizačnej analýzy si sedem statočných – šesť vedcov a jedna vedkyňa – pripomenuli polstoročie odvtedy, čo vyšla nevídaná kniha pod názvom Civilizácia na rázcestí.

 

Bolo to vtedy a je to doteraz nevídané preto, lebo sa na nej podieľala vyše stovka čs. vedcov. Takýto projekt, pripravujúci zásadné zmeny za výlučnej účasti vedcov, sa dovtedy nikde neuskutočnil a u nás ani odvtedy, nech sa už udiali akékoľvek prevratné zmeny. Teraz, keď sa zasa hovorí o akútnych civilizačných zmenách, keď len na príklade dlhodobých problémov Európy s migráciou, či klimatickými zmenami, je viac ako záslužné, že edičná rada Slovenskej akadémie vied podporila po polstoročí vydanie publikácie Civilizácia na rázcestí.

 

Pri predstavovaní publikácie a jej autorov (Laluha, Dinuš, Loudin, Hohoš, Suša, Tanner, Švihlíková) sme mali možnosť pozrieť sa na obdobie tektonického civilizačného zlomu v čase sveta rozdeleného na Východ a Západ s nadvládou dvoch jadrových veľmocí – USA a ZSSR, teda v čase, keď u nás panovala absolútna sovietska prevaha. Ako sa vtedy vedci vyrovnali s problémom, ktorý mali obe časti sveta. Na Západe nastupovala nová, tretia technologická revolúcia, Východ sa síce oneskoroval, ale už sa uvažovalo o dobovej teórii konvergencie, teda o určitom zbližovaní.

 

ZMENY A KRÍZY

Vyše stovka čs. vedcov postupne od roka 1961 uvažovala a pracovala na tom, čo vyvrcholilo v ucelené odporúčania v roku 1967 a bolo tak vo vtedajšom „socialistickom tábore“, ako aj v európskych pomeroch uceleným pohľadom na to, ako sa ďalej rozvíjať v čase hrozby vyčerpania prírodných zdrojov, keď narastala populačná explózia, v čase, keď sa veda stávala čoraz viac bezprostrednou výrobnou silou, keď sa stále väčšmi zrýchľovalo tempo technologických zmien. Teda vlastne všetko to, čo dnes vidí každý laik aj v tomto prudko zmenenom svete. Práve rýchlosť týchto zmien je podnetom uvažovať, čo sa stalo a čo by sa malo stať.

 

Dnes je zrejmé, že rozsah problém vyžaduje riešenie na vyššej ako národnej úrovni, ale aj to, že „jednotlivé krízy sa javia ako nezvládnuteľné, a čo je horšie, navzájom sa prelínajú a zväčšujú, osvedčené ekonomické a politické recepty z dôb nedávno minulých nefungujú, čo sa prejavuje navonok ako zlyhávanie politických elít a najvýraznejším prejavom krízy je demontáž sociálneho štátu“.

Nové technologické revolúcie prichádzajú v čase, keď je civilizácia v kríze, vlastne nejde o jednu civilizáciu, ale civilizácie – konštatujú autori, pretože predpokladajú rozvoj civilizačnej a kultúrnej diverzifikácie vo svete, ktorý nebude pod nadvládou jedného hegemóna; svet budúcnosti nebude unifikovaný, ale rôznorodý. Práve kultúrna diverzifikácia a rozmanitosť riešení, rôznorodosť kultúrneho dedičstva je predpokladom, že ľudstvo nájde východiská.

 

JEDINEČNÁ PRÍLEŽITOSŤ

Je dobré, že vedci práve na Slovensku upriamujú na to pozornosť v dnešnej politicky chaotickej a militarizovanej dobe. Už to samotné je záslužné. Najmä však si treba ceniť, že publikácia, že vedecký projekt nie je formálnym pripomenutím výskumu spred polstoročia, ale využitím jedinečnej príležitosti porovnať koncepcie, ako aj prístupy vtedy a dnes. Porovnať, prečo sa správne koncepcie či návrhy východísk neuskutočnili. Inými slovami, prečo sa nepostupovalo podľa, zjednodušene povedané, správnych predpovedí. Toto autori a autorka využili na to, aby pomenovali nové problémy.

 

Je to povzbudzujúce v čase, keď aj publicistika vo veľkých štátoch a zakladajúcich členoch Európskej únie hovorí o stroskotaní agresívneho liberálneho kapitalizmu, keď sa hovorí nielen o rozvoji nových členov v EÚ, ale aj o ich samokolonizácii a o arogancii Západu voči Východu. Práca, o ktorej hovoríme, nás oslobodzuje od tohto jazyka politickej konfrontácie a zároveň nás na porovnaní minulosti a dneška nabáda hľadať východiská a možné riešenia. Jednoducho nás v prudkom behu politického a militarizovaného sveta núti zamyslieť sa a formovať svoje predstavy a občianske postoje, je podnetom k nedemagogickej názorovej aktivite.

 

PODNETNÁ PUBLIKÁCIA

Azda aj pre tento podnet sa kniha Civilizácia na rázcestí po polstoročí začína dialógom profesora Ivana Laluhu, ročník 1932, s Petrom Dinušom, riaditeľom Ústavu politických vied, ročník 1970. Je to podnetné, lebo ukazuje silu Laluhovej pamäti. Už v jeho dávnych textoch sa stretávame s návrhmi na riešenie národnej a demokratickej, sociálne spravodlivej spoločnosti, takrečeno sa dotýkame začiatkov uvažovania o potrebe prudkej zmeny v súlade s civilizačným vývojom a postavením človeka. Pán profesor jasne pomenúva,  že projekt z roka 1967 „nenadobudol očakávaný tvar a dynamiku, lebo do hry vstúpili napríklad mocenské hry veľmocí a konkurenčný boj globálnych zoskupení a najmä krach reálneho socializmu“.

 

Laluha nám vlastne pripomína, že program bol podkladom pre čs. reformy, a tie boli zastavené, lebo ZSSR sa cítil nimi ohrozený, cítil v nich hrozbu pre  celú zónu nadvlády ZSSR. Laluha vlastne hovorí o tom, v čom spočívalo nadšenie pre reformy, do ktorých sa väčšina v šesťdesiatych rokoch minulého storočia nezištne zapojila, ako aj to, ako sa to skončilo 21. augusta 1968. Teda reformy boli hrozbou pre ZSSR, snaha bola udržať sovietsky model a to, čo sa potom dialo v ére normalizácie, bola len karikatúra autentického socializmu – teda toho, čo mali čs. reformy na mysli. Laluha upozorňuje aj na „tlak konzumizmu, ktorý pacifikoval zmeny v ľudskom kapitáli... aj na príčiny vyplývajúce zo samotnej prapodstaty kapitalizmu“.

 

Dinuš v dialógu hovorí priamočiaro o utužovaní mocenskej manipulácie a reštaurácii starého, triedne antagonistického režimu, ktorý vo východnej Európe viedol nielen k prevratu vo výrobných vzťahoch, ale aj k prevratu spoločenského vedomia.

 

Publikácia je dielo autorského kolektívu filozofov, sociológov, ekonómov a historikov. Motívom týchto riadkov je upozorniť čitateľa na niekoľko úvah a tvrdení z rozličných častí knihy, ktorá konštatuje, že  „civilizácie je stále na rázcestí“ a sme svedkami kríz, rizík a spoločenských konfliktov globálnej civilizácie, v ktorej možno ani tak nejde už o rast, ale o spoločnosť udržateľného normálu.