Kontajnerové byty, kontajnerové školy, kontajnerové herne...

V ostatnej dobe sa na Slovensku opäť hovorí o nutnosti riešenia „rómskej otázky“. Nie o riešení kozmetickými zmenami právnych noriem, ale o riešení systémovom, ktoré by rómsku komunitu posunulo dopredu, k vyššej kultúre a kvalite života. Nemožno sa čudovať, televízne zábery z Jarovníc, kde v tamojších herniach príjemcovia sociálnych dávok rôzneho typu nimi namiesto detí nakŕmia tamojšie „výherné“ automaty, poriadne rozbúrila žlč Slovákom, ktorí na tieto dávky musia zarábať často s rizikom, že práve oni za svoju drinu neuvidia ani cent...

 

Aké systémové riešenia majú vlastne na mysli politici? S Cigánmi si Európa nevedela dať rady pol tisícročia a nevie si dať rady ani teraz s Rómami (aký nezmyselný výraz pre toto etnikum). Taká je pravda, holá ako mnohé z cigánskych a rómskych detí. Ktoré sú nahé, bosé a ubiedené napriek sociálnym dávkam, ktoré na ne poberajú ich nezodpovední rodičia. Aspoň u nás. Inde sú k tomuto etniku štedrejší, niekde nedostanú nič alebo iba zo pár drobných.  Cigáni a Rómovia sa jednoducho prispôsobiť daným kultúrnym, právnym, sociálnym a ekonomickým, spolu skrátene  spoločenským podmienkam  (česť výnimkám, ktoré prevysoko vyčnievajú nad svojimi súkmeňovcami) nie že nevedia, ale nechcú. Zdá sa, že spoločnosti jednotlivých štátov Európy akoby rezignovali na možný úspech začlenenia rómskej komunity do európskej kultúry, nech ide o ekonomicky najvyspelejšie alebo najzaostalejšie krajiny kontinentu. Ale za to lídri únie chcú „pretvoriť“ milióny migrantov, ktorých pozvali, na svoj obraz zo dňa na deň...

 

Lídri európskych štátov neboli  schopní zbaviť kontinent  rómskeho problému, teda dosiahnuť stav, v ktorom Cigáni a Rómovia CHCÚ rešpektovať podmienky majoritnej spoločnosti, CHCÚ sa dostať vyššie zo svojho bahna ničnerobenia, bezmála beztrestnej kriminality (kto je proti Rómovi kriminálnikovi, je kvalifikovaný rasista) a povaľačstva, CHCÚ byť užitoční pre seba, svoje rodiny, spoločnosť. CHCÚ byť schopní sa o seba postarať sami bez toho, aby na majoritnej spoločnosti parazitovali. Je jasné, že systémovú zmenu je treba začať od detí. Systematicky a dlhodobo, nie drobnými sociálnymi projektmi, ktorých účinky  skončia pár dní po ich uzavretí a finančnom zúčtovaní.  Teda je potrebné nájsť systém, ktorý bude úspešný voči rómskemu systému zneužívania dávok živočíšnym spôsobom (detské materstvo, čím viac detí, tým viac peňazí na alkohol a hazard...). Základom nového systému musí byť tlak spoločnosti na plnú ZODPOVEDNOSŤ každého rómskeho jedinca (každej) vekovej kategórie za seba a vlastné konanie. Žiaľ, neschopnosť a nechuť politikov ozajstne a do hĺbky riešiť „rómsky problém“ na Slovensku systémom ZODPOVEDNOSTI  a zrovnoprávnením majoritnej spoločnosti s nadprávnymi príslušníkmi rómskeho etnika priviedol spoločnosť do stavu, v ktorom si Rómovia užívajú (vlastne zneužívajú) výhody privilegovanej vrstvy, ktorá je postavená  nad zákon. Medzi obľúbené (a žiaľ úspešné) triky príslušníkov rómskej menšiny   je oháňanie sa  rasizmom vždy, keď sa po nich vyžaduje dodržiavanie právnych noriem. Prejavom rasizmu je aj vyžadovanie pravidelnej dochádzky detí do školy, vyžadovanie dodržiavania poriadku, právnych noriem, hygieny. O tom, že Rómovia sa jednoducho nechcú podrobiť spoločenským normám majority, svedčia aj občasné upratovacie brigády slovenskej politickej špičky na košickom sídlisku Luník IX. Upratať lopatami a vidlami rómske svinstvo v okolí panelákov je pravdepodobne vrchol umenia politickej  systémovej práce, ktorej sú naši politici schopní. Všetci usmievaví pred televíznymi kamerami a čočkami fotoaparátov. Pritom, vôbec im nedôjde, ako hlboko ponižujú seba a svoj národ pred touto špekulačnou a lenivou partiou, pre ktorú je problémom akákoľvek pracovná činnosť, i vyniesť odpadky do kontajneru. Vplyv na reálny život spoločnosti? Do rómskych osád sa už boja chodiť nielen záchranári, ale aj policajti. Boja sa o svoje zdravie a životy, ale aj o prácu, aby ich zhora „nebuzerovali“ za zneužitie právomoci verejného činiteľa v prípade, keď si bránia svoje zdravie a životy proti agresívnym osadníkom, ktorí zjavne a cieľavedome nechcú rešpektovať zákon. Nakoniec, je už všeobecne známe, že  práve ten slovenský zákon viac chráni „ľudské práva“ lumpov ako ich obetí. Ale takéto sú bežné dni života v rómskych osadách.  Ako by sa teda mala začať riešiť „rómska otázka“ na Slovensku?  Ako v Písme stojí, na počiatku všetkého bolo Slovo. Začnime teda tým, že budeme veci a spoločenské javy pomenúvať správne, v ich pravom význame. Darebáctvo bude nazývané darebáctvom, lenivosť lenivosťou, agresivita kriminálnym činom, cielené zneužívanie sociálnych dávok bude nazývané a posudzované ako vyžieranie spoločnosti, parfazitovanie na ostatných bude nazývané parazitovaním, nútená prostitúcia zločinom, obchod s deťmi a mladými dievčatami bude zločinom prvého rangu. A bude to platiť pre všetkých obyvateľov štátu bez výnimky. Či už pôjde o posudzovanie činov prezidenta alebo obyvateľa jarovnickej osady.   Dnes toto všetko na základe nezmyselnej politiky mainstreamových médií, ktoré sú pod trvalým a bezohľadným politickým a finančným terorom, oficiálne kvalifikujeme ako nepochopenie odlišností etnika zo strany majoritnej spoločnosti. Môžeme sa teda sťažovať na chovanie Rómov, keď sa takto správajú „otcovia vlasti a národa“?

 

A teraz toto všetko rozmeňme na drobnú realitu všedných dní  jarovnickej osady, jarovnických kontajnerových herní, kontajnerových bytov (kontajnery akoby začali charakterizovať rómsky spôsob života a splynuli s týmito ľuďmi), biedne oblečených  a obutých detí či obydlí v osade, za ktoré by sa naši predkovia hanbili už pred 2 tisíc rokmi. Rozmeňme to na drobné v pohľade na reálny život v obci. Keď nadíde 18. deň každého mesiaca, začína sa vyplácanie sociálnych dávok na miestnej pošte. Trvá týždeň, kým sa posledné peniaze dostanú k svojmu príjemcovi. Tí rozumnejší idú rovno do niektorého z obchodov v dedine (niektorí musia do čiernych obchodov v osade), ďalší autami alebo autobusmi do Prešova či Sabinova, a ďalší – rovno do herne. Ako miestni tvrdia, v období vyplácania dávok sa do ktorejkoľvek z piatich herní v dedine dá dostať iba s námahou a šťastím. Kým vonku na daždi, v mraze alebo na páliacom slnku stoja ženy so smutnými očami a hladnými deťmi, nechápajúcimi, čo sa vlastne deje, ich otec sociálnymi dávkami kŕmi automat. Často do posledného centu a deťom potom ostáva iba hladovanie, žobranie a prehrabávanie kontajnerov. V lete to ešte ujde, na poliach a v záhradách  širokého okolia jesto poživne na kradnutie dosť. Ale čo v zime?

 

A to sa nepúšťajme do rozboru nemilosrdného úžerníctva, fungovania vydieračských čiernych predajní priamo v osade, kde sa predáva tovar aj s dvojnásobnou cenou, ani do rozboru  priam otrockého postavenia niektorých rodín voči týmto „obchodníkom“ a úžerníkom. Každý o tom vie, každý mlčí! Každý vie aj o tom, že Rómovia prehrávajú dávky a rodiny dlhé dni hladujú. Ale nič sa nerobí. Vedia o tom úrady? Keď nie, ako je to možné? Keď áno, prečo nič nerobia? Odpoveď: To je ten slovenský „systém“! Chorý, akoby schválne nefunkčný! Nemýľme sa, Jarovnice sú výnimočné iba tým, že tu žije pokope najväčšia sústredená rómska komunita v našom štáte. Koľko je však rómskych osád na Slovensku? V každej z nich prebieha rovnaký život ako v Jarovniciach. Závažné problémy (a toto je bezosporu najzávažnejší  a svojimi dôsledkami najťažší spoločensko-sociálno-ekonomický problém našej spoločnosti) sa však riešia iba na oko, aby sa dalo hovoriť, že politici niečo v tomto smere riešia. Ale reálny výsledok systémovej práce s rómskym etnikom a úspešnosť „začleňovacích“ projektov? Detské domovy preplnené rómskymi detvákmi, o ktoré sa nemal kto postarať...

 

Vráťme sa však do Jarovníc, najskôr niekoľko štatistických údajov. Dedina má v obecnom zastupiteľstve 13 poslancov, z toho 7 Rómov a 6 „Gadžov“.  Starosta, pán Florián Giňa, je tiež Róm. V dedine žije ešte cca 900 bielych obyvateľov, počet Rómov sa odhaduje od 4 a pol až do sedem tisíc. V osade to jednoducho nedokáže spočítať nikto. Oficiálne nikto nevie ani o deviatich čiernych obchodoch priamo v osade, do ktorej sa vlastne neopováži vkročiť nikto z „bielych“. Isté však je, že je tam aj jedna stávková kancelária.  Dedina má aj 5 herní, z nich je jedna moderná, „kontajnerová“, postavená na strategickom mieste, na prístupovej ceste do osady,  priamo pod oknami tunajšieho policajného oddelenia. Ďalšia je pre zmenu umiestnená na romantickom mieste, v tunajšom kvetinárstve. Nuž čo, keď momentálne nie je záujem o kvetinky, zíde sa pár eur aj z automatu. Na internete sa dá zistiť, že zisky z herní putujú do dvoch bratislavských firiem (Gematic Blava a Junior Game), Orfex má sídlo v Košiciach, Bogy Games v neďalekom Veľkom Šariši a Eurogold v Ľuboticiach na predmestí Prešova. Prínos prešustrovaných sociálnych dávok v hracích automatoch do obecnej pokladne je okolo 15 tisíc € ročne.  Mimochodom, čože je to oproti celoslovenským štatistikám? V našej krásnej a malebnej vlasti funguje o stošesť neuveriteľný počet 60 tisíc hracích automatov! Obyvatelia Slovenska dokážu ročne minúť na hazarde okolo 160 miliónov € (2015).

 

Poslankyňa Obecného zastupiteľstva  v Jarovniciach pani Kvetoslava Korineková je však optimistka. Verí aspoň v to, že od prvého dňa budúceho roka bude prevádzka herní v dedine zakázaná, čím by sa zachránila aspoň časť sociálnych dávok pre výživu detí. A prečo sa poslanci zastupiteľstva pustili do boja za zrušenie  strojov žerúcich sociálne dávky? Pani poslankyňa Korineková hovorí: Hlavným dôvodom nášho razantného postupu proti tejto pliage sú rómski neplatiči, bývajúci v obecných bytovkách (68 nájomných bytov obývaných rómskymi rodinami). V súčasnej dobe ich dlh voči obci predstavuje už vyše 40 tisíc eur. Ale záujem aspoň postupného pomalého splácania nedoplatkov jednotlivých rodín vlastne nie je. Nemôže byť, keď absolútne nezodpovední „šéfovia“ rodín prehajdákajú všetko v automatoch a deti hladujú. Všeobecne záväzné nariadenie obce o zákaze prevádzkovania automatov je už schválené a musím zdôrazniť, že jeho schvaľovací proces sa rozbehol na základe iniciatívy dvoch z rómskych poslancov nášho zastupiteľstva Mareka Peštu a Ladislava Bileho,  ale ťahalo sa to rok. Sú tu totiž aj ľudia, ktorým zrušenie prevádzky hracích automatov nevonia. Ale v zastupiteľstve  sme zákaz prevádzkovania automatov na území obce odhlasovali jednomyseľne.

 

Pani poslankyňu Korinekovú však trápia aj ďalšie problémy: Najviac ma mrzí forma sociálnej politiky, aká sa tu používa. Vlastne, musí sa tu zmeniť celý systém fungovania obce. Ten musí fungovať pre obec samotnú, pre jej občanov, nie pre firmy kamarátov, aby tu dobre zarábali. Vezmime si napríklad výstavbu komunálnych bytov v obci. Prídu firmy developerov, zamerajú, postavia, obec zaplatí. A pritom tu máme tisícky nezamestnaných. Úplne inak by to fungovalo, keby obec nakúpila materiál a Rómovia by si stavali sami. Samozrejme pod odborným dohľadom, je nám jasné, že strážený by musel byť aj materiál. Napriek tomu konečný efekt, vrátane finančných úspor, by bol nepochybný. Najväčšou devízou tohto systému by však bolo to,  že Rómovia by sa  presvedčili na vlastných skúsenostiach o tom, že pracovať sa oplatí. Obec by ušetrila veľké finančné prostriedky, ktoré by sa mohli použiť na ďalšie dôležité obecné projekty a Rómovia by si vážili výsledok svojej práce, v ktorom by bývali. To je myslím najdôležitejší efekt tohto systému. Veď je známe, že človek sa vyvinul do dnešnej formy a schopností vďaka cieľavedomej práci. Súčasnú situáciu musíme začať radikálne riešiť aj z ďalšieho dôvodu. Hygienický stav v osade je ozajstnou epidemiologickou časovanou bombou, ktorá po vybuchnutí spôsobí katastrofu. Na to, že nás za chvíľu začnú ohrýzať potkany, radšej ani nechcem myslieť...

 

Ďalším bojovníkom za zmeny v dedine je bývalý poslanec obecného parlamentu Juraj Karabinoš. Vo vrcholnom orgáne obce pracoval 20 rokov, takže situáciu v dedine pozná dôverne. Rodák z neďalekých Hermanoviec žije v Jarovniciach už 60 rokov. Pamätá teda ešte časy, kedy v tejto obci pracoval každý okrem detí a niektorých dôchodcov. Na otázku, ako hodnotí súčasnú situáciu v obci, odpovedal priamo: Na ho...! Bývalý starosta presadil do zastupiteľstva viac Rómov a ten terajší aj cudzieho prednostu, bývajúceho v Soli na Zemplíne. Aký ten môže mať záujem o naše obecné problémy? Keď sme už u tých bielych,  sú to riadni somári. Do obecných volieb sa proti rómskemu kandidátovi postavili štyria. To ste už počuli takúto hlúposť? Nuž, dopadlo to tak, ako malo. Dedina ide dole vodou. Každá druhá Rómka je tehotná, do krčmovej herne vraj chodia aj Rómky, ale či aj hrajú, to neviem, ja tam nechodím. V dedine sa bežne porušuje zákon o obecnom zriadení, ale aj keď na to písomne upozorním úrady, buď nereagujú vôbec, alebo odpíšu, že oni porušenie zákona nevidia. Aj keď ide o jasné prípady zneužitia právomoci verejného činiteľa. Už mám takejto jalovej korešpondencie celý fascikel. Žiadny z úradov sa o reálnu situáciu v Jarovniciach nezaujíma. Nemôžeme teda čakať, že budú sami od seba chcieť niečo riešiť. Tak je to aj s tými nešťastnými automatmi. Raz pred rokmi sme ich chceli zakázať, nakoniec to neprešlo, stíchlo to do stratena.

 

A na záver pojednania o slovenskom systéme riešenia rómskej otázky  ešte jedna perlička, ktorá tento „systém“ odhaľuje tak, ako basa tvrdí muziku. Pani poslankyňa Korineková:Som naštvaná na praktiky obecného úradu. V obci vraj pracuje ako sociálny pracovník  syn bývalého splnomocnenca pre problematiku národnostných menšín Polláka. Mesačne mu obec vypláca 600 €. Z nás poslancov však mladého Polláka na pôde tejto obce ešte žiadny nevidel  a neviem o nikom, kto ho tu videl...!    

                          

Ak sa vám zdá, že ide o podvod, bacha! Môžete skončiť s puncom rasistu alebo xenofóba...

Takto žijú jedni...

Takto žijú jedni...

...a takto chcú žiť druhí, vlastným pričinením

...a takto chcú žiť druhí, vlastným pričinením

Večné problémy s poriadkom a čistotou

Večné problémy s poriadkom a čistotou

Poslankyňa K. Korineková verí, že v novom roku hracie automaty v obci už nebudú

Poslankyňa K. Korineková verí, že v novom roku hracie automaty v obci už nebudú

Bojovník za právo a poriadok v obci Juraj Karabinoš

Bojovník za právo a poriadok v obci Juraj Karabinoš

 Pred vstupom do osady víta každého moderná kontajnerová herňa

Pred vstupom do osady víta každého moderná kontajnerová herňa