Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Koniec bleskovej vojny – Vladimír Mezencev

Odesa, mesto námorníkov, dokárov, robotníkov, ale i pašerákov, zlodejov i ďalších kriminálnikov sa na svoju obranu pred nepriateľmi veľmi dobre pripravilo. Boje o Odesu zostali v tieni obrany Moskvy, Leningradu, Sevastopoľa a samozrejme Stalingradu, ale podľa niektorých súčasných vojenských historikov vraj obrana tohto mesta z pohľadu svetových vojenských dejín nemá obdobu. Mohla sa stať prvým Tobrukom i Stalingradom. Bola to vo Veľkej vlasteneckej vojne prvá bitka nielen o významné mesto, ale prvá o Čierne more. Tým zároveň o morskú cestu ku Kaukazu.

Nemci so svojími spojencami napadli Sovietsky zväz 21.júna 1941 a vo svojom postupe napredovali tak rýchlo, že už 20.augusta, teda o dva mesiace bola Odesa pripravená na boje v uliciach mesta! Intenzívne letecké nálety na mesto a Čiernomorskú vojenskú základňu sa však začali už 20.júla! nemožno nespomenúť ani postup rumunských vojsk na Odesu. Hitler totiž za účasť Rumunska po boku wehrmachtu sľúbil tomuto svojmu spojencovi „navždy“ územie časti Moldavska a južnej Ukrajiny s Odesou. Mesto sa bránilo útokom zo všetkých strán, ale i z mora. Dlho úspešne. Až tak, že ani Nemci, ani Rumuni sa do ulíc mesta neprebojovali. Možno aj preto velenie Červenej armády a Čiernomorskej flotily pôvodne rátali s tým, že takáto situácia sa udrží aj cez zimu. Niekoľko tisíc obyvateľov Odesy sa už „presťahovalo“ do podzemia, teda do katakômb a v dielňach na povrchu sa začali šiť zimné doplnky vojenských uniforiem. To všetko sa rozhodlo ešte v septembri. Začiatkom októbra, konkrétne štvrtého, sa však všetko zmenilo. Najdôležitejšou úlohou sa stala evakuácia Prímorskej armády z odeského prístavu do Sevastopoľa. Teda plánovaný ústup. Zo strategického hľadiska už obrana Odesy nemala veľký význam – boje sa premiestnili ďalej na východ, dve tretiny priemyselných podnikov sa podarilo včas premiestniť do tylu a tie čo zostali iba s najväčšou námahou dokázali uspokojiť požiadavky brániaceho sa mesta, ktoré malo ešte k dispozícii celý prístav. Samozrejme, odchod armády sa mal uskutočniť v najväčšej tajnosti a tak prvé „zazimovacie“ práce mali zásluhu na dezinformovanosti nepriateľov.

Napriek určitým nedostatkom išlo o neobyčajne úspešnú operáciu. Jej výsledkom bola evakuácia takmer 40 000 vojakov a 15 000 civilov, 579 kusov ťažkých zbraní, 938 automobilov, 34 tankov a 22 lietadiel. To všetko na Krym z Odesy prepravilo 80 lodí v priebehu od 1.do 16.októbra. Odesa sa úspešne bránila 73 dní. Od vypuknutia Veľkej vlasteneckej vojny to bola prvá vydarená veľká obranná vojenská operácia Červenej armády a Čiernomorskej flotily ZSSR. Straty Prímorskej sovietskej armády predstavovali 40 427 ľudí, z ktorých 4 397 padlo, 24 218 bolo ranených a 9 747 zaevidovali ako nezvestných. Na druhej strane len 4.rumunská armáda stratila pri útokoch na Odesu takmer 90 000 vojakov /počas existencie ZSSR sa uvádzalo až 160 000 padlých, ranených a nezvestných.../. Bez ohľadu na skutočný počet týchto strát 4.rumunská armáda v bojoch o Odesu úplne stratila svoju bojaschopnosť. Prišlo až o 60% svojich príslušníkov, počas októbra a novembra 1941 ju prepravili späť do Rumunska na doplnenie a až po desiatich mesiacoch – v auguste 1942 ju mohli opäť poslať do bojov.

Práve v Odese skončili nacistické predstavy o bleskovej vojne. Mesto sa bránilo spomínaných 73 dní, od 5.augusta do 16.októbra útokom 18 divízií Nemcov a Rumunov, ktoré mali spolu vyše 300 000 vojakov. Napriek ústupu červenoarmejcov Odesa neprestávala klásť húževnatý odpor. Už v októbri 1941 vstúpil do katakômb prvý partizánsky oddiel, nazvaný diverzantsko – rozviedčíkovsky, pričom časť jeho príslušníkov zostala v meste v konšpiračných bytoch. Tí, ktorí odišli pod zem, sa na pobyt v katakombách dobre pripravili. Vytvorili si v nich zásoby jedla, petroleja, ale samozrejme i zbraní a výbušnín. Pod zemou si zhotovili kuchyňu, sklady, dielne, jedáleň, priestory na spanie, sklady i miestnosť pre štáb.

Budúcim obyvateľom katakômb z radov slovenských vojakov – prebehlíkov sa ešte ani nesnívalo, že raz spoznajú mesto – labyrint pod Odesou a strávia v ňom celé mesiace. Veď v jeseni 1941 prevažná väčšina z nich vôbec nevedela, že skončí na Východnom fronte a rozhodne sa raz k takému vážnemu kroku, ako je dezercia. Ale taká, na ktorú raz budú patrične hrdí. Nečudo, veď neskôr sa o ich hrdinských činoch hovorili legendy...
/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/