Konfrontácia medzi Východom a Západom je nezmyselná – Dušan D. Kerný

Teraz je veľa generálov ako po prehranej bitke – všeobecne sa pripúšťa, že únia zlyhala pri rokovaniach o asociačnej zmluve s Ukrajinou lebo nedocenila, že to nie je len ďalšia asociačná zmluva, ale výnimočná situácia. Tá spočíva v tom, že síce podporujeme európsku orientáciu Ukrajiny, ale na to – len zdanlivo paradoxne – potrebujeme Rusko. Ekonomické vzťahy Ukrajiny, inak sa nedá, musia byť a najmä zostať  multipolárne. Práve dobré vzťahy, ekonomické vzťahy s Ruskom môžu najväčšmi pomôcť Ukrajine spamätať sa na čo potrebuje mnoho času a teda aj sa proeurópsky orientovať.

 

Ukrajinská kríza a vojenská konfrontácia zakrýva pred očami našej verejnosti, že za vyše dvadsať rokov nezávislosti sa Ukrajina stále pohybuje len nad hranicou 80 percentného výkonu toho, čo mala pri vzniku po rozpade ZSSR. Ruský ročný HDP bol vlani vysoko nad 140 percent pôvodného stavu po vzniku samostatných štátov.

 

Prístup Západu k oslabenému štátu bol pozoruhodný – MMF, Medzinárodný menový fond v roku 2010 sa s Kyjevom dohodol o kredite vo výške 15,5 miliardy amerických dolárov s tým, že sa zdvojnásobia dovtedy nízke ceny energií a vek odchodu do dôchodku sa posunie postupne z 55 na 60 rokov. Sú to štandartné podmienky MMF, ale na Ukrajine je priemerná dĺžka života o desať rokov kratšia ako v Európe.

 

Nakoniec MMF zastavil druhú várku pôžičky, pretože Kyjev sa nemal k zvýšeniu cien energií na dvojnásobok. V podmienkach korupcie a obohacovania sa na úkor štátnej kasy sa zvyšoval nielen deficit štátnu, ale aj obchodnej bilancie, zvyšovalo sa zahraničné zadĺženie a dnes vidno aj katastrofálne dôsledky zadlžovania obyvateľstva. To si bralo napr. hypotekárne pôžičky v situácii, keď bola hodnota dolára 4,5 hryvny, dnes je to takmer osemnásť hryvien za dolár.  Pre mnohých sa opakuje situácia, ktorú poznáme už podrobne na maďarskom príklade, lenže tam budapeštianska vláda vedela nájsť páky ako obyvateľstvu uľahčiť situáciu.

 

V čase, keď bolo všetko sústredné na majdan, tí čo sledovali ekonomické pozadie udalostí videli jasne, bolo to verejné tajomstvo, že vláda stojí koncom roka 2013  pred zaplatením okolo 4 miliárd dolárov pôžičiek a štátny Naftogaz má už po splatnosti termín vyše 3 miliárd za dodávky plynu z Gazpromu. Vláda ešte stále držala kurz hryvny, ale už nastával odtok kapitálu a nakoniec MMF koncom roka 2013 jednoznačne požadoval uvoľniť kurz hryny, znížiť výdavky štátu a zvýšiť cenu energií pre domácnosti a časový  plán zvyšovania pre spotrebiteľov na takú úroveň, aby to krylo výdavky – to sa týka najmä priemyselných oblastí juhovýchodu Ukrajiny a tamojšieho veľkého priemyslu. Tam, kde sa dnes bojuje.

 

Dnes je v platnosti dohoda s MMF na poskytnutí 27 miliárd amerických dolárov, z toho okolo 17 miliárd amerických dolárov je časť pôvodného úveru, Európska únia poskytuje 850 miliónov eur. To za terajšej situácie je však ako umelé dýchanie pre ukrajinskú ekonomiku alebo to, čo s nej zostáva. V platnosti zostávajú pôvodné podmienky – uvoľnený kurz hryvny, zvyšovanie cien energií o 50 percent. Z hľadiska nevyhnutnosti reformy pred ktorou terajšia ukrajinská moc stojí sa používa jednoduchý argument  - na jedno percento HDP spotrebuje Ukrajina desaťnásobne viac energie ako v rozvinutých štátoch. Presadiť to v terajších podmienkach, nehovoriac o iných súvislostiach, bude bolestivé.

 

Na druhej strane nemožno nevidieť, že v prípade Ukrajiny ide aj o zrážku dvoch rozličných oligarchických klanov významných miliardárov z ktorých jeden je teraz legitímnym prezidentom s veľkou zahraničnou podporou. Pre veľkých priemyselných oligarchov môže rast cien energií byť zasa do istej miery likvidačný, i keď nízka hodnota hryvny je práve tak výhodná pre export ako zničujúca pre obyvateľstvo.

 

Cieľ EÚ dlhodobo je rozšíriť svoje pravidlá tak, aby to vyvolalo veľkú transformačnú energiu – za akú cenu to robíme na Ukrajine vidno veľmi názorne. Hoci ide o zrážku dvoch systémov – európskeho a ruského – táto konfrontácia je nezmyselná. To je dnes očividné pre každého. Porošenko si preto toľko telefonuje s Putinom, lebo pozná fakt, že na ceste do Európy potrebuje nielen normálne, ale dobré vzťahy a ekonomickú spoluprácu s Ruskom, že európske smerovanie musí podporovať multipolárnymi a všestrannými vzťahmi smerom na východ. Tak ako v desiatkach a desiatkach štátov miliardy MMF, to miliariadové ÁRO, kyslíkový stan umelého dýchania na ktorom teraz Ukrajina je, bude treba splatiť a nevyhnutne to nepovedie k blahobytu. Pravdaže, je tu – ako vždy pri pomoci MMF  a Svetovej banky - aj kapitola otvorenia privatizácie strategických podnikov – minulý týždeň bola zastrelená šéfka celoukrajinského privatizačného úradu, ktorá sa proti výpredaju stavala.

 

Stojíme pred komplexom problémov na ktoré máme doteraz len vojenskú odpoveď – a ako vieme zo skúsenosti posledných desať rokov – vojenskými prostriedkami sme v spojeneckej politike nič nevyriešili.

 

Potrebujeme v tomto civilizačnom spore o pravidlá skúsenú diplomaciu a strategicky mysliacich politikov – a ani jedni a ani druhí nemusia byť nevyhnutne z veľkých štátov. To je azda napriek rinčaniu zbraňami azda predsa ešte len výhoda spojeneckých zväzkov do ktorých sme vstúpili. A pri pohľade na slovenskú mediálnu scénu potrebuje predsa len aj novú žurnalistiku alebo aspoň rovnováhu informácií, faktov aspoň vo verejnoprávnych médiách.