Konečne reálne o Rusku – Arpád Popély

Áno, keď pred pár dňami aj slovenské médiá sa odvážili napísať, /opísať od.../ o  ukrajinskej kríze realisticky, čitateľom sa odľahlo. Lebo doterajšie klamstvá ani nečítali. Konečne aj slovenský čitateľ sa dozvedel, že únia nemá, nesmie zahnať Rusko do kúta.  Pred časom sa lídri únie dohodli na hospodárskych sankciách proti Rusku. Dnes nikto nepochybuje, že tretia, tvrdšia fáza spôsobí obrovské škody – na oboch stranách.  Pre vyjasnenie situácie treba uviesť, že už pri príležitosti výročia podpísania zmluvy o partnerstve a spolupráci EÚ a Ruska v apríli tohto roku, RF reagovala vyhlásením, kde jasne vyjadrila výhrady voči vtedajšej politike a postoju únie a že únie narúša strategickú povahu partnerstva. A jasným signálom narušenia vzťahov oboch partnerov bolo prerušenie prác na príprave dokumentov, ktoré mali posilniť väzby vzájomne prospešné pre občanov a podnikateľské kruhy únie a Ruska.

 

To, čo sa dialo potom až do súčasnosti, je známe.

Možno predpokladať, že z politického hľadiska ani takýto vývoj pravdepodobne neprinúti Moskvu, aby zmenilo svoj postoj voči Ukrajine. A ani Putinov režim sa nepodarí podkopať. Práve naopak – s rastúcimi sankciami má väčšiu a väčšiu popularitu...  Jednoznačne ide o unikát, ktorý západnou mentalitou je ťažko pochopiteľný.

 

Na strane druhej je to aj výsledok, resp. dopad americkej politiky vraziť klin medzi Európu a Rusko. Američanom vraj nejde o novú studenú vojnu, vraj odmietajú hry o sféru vplyvu, vraj im ide len o to, aby Rusi rešpektovali slobodu Ukrajincov...  Ponuku Rusov rokovať, doteraz Ukrajinci, pod americkým vplyvom, odmietali. Nesúhlasili ani s kompromisom, aby Ukrajina bola vojensky neutrálna. A Američania presne toto nechcú. Pričom si treba uvedomiť, že obchodné zastrašovanie ľahko prerastie do obchodnej vojny, v ktorej si Európania a Rusi začnú vzájomne zmrazovať aktíva a škrtiť obchod. To by prinieslo obom stranám veľké ekonomické straty. Ale predsa by zostal jeden, ktorý zvíťazí  - dolár.

 

Už roky sú známe snahy o zamedzenie európskej spolupráce ako takej s cieľom postupného nastolenia americkej demokracie nad týmto teritóriom. Je však otázne, či to presadzujú iba neoliberáli a isté finančné elity v EÚ a v USA. Ako v mnohých prípadoch doteraz, Francúzi znepokojili USA tým, že napriek všetkým sankciám dodajú Rusku 2 lietadlové lode za 1,2 miliárd eur! - prvú už v októbri tohto roku, druhú v roku 2015. Takmer s určitosťou možno predpokladať, že aj ostatné silné krajiny únie budú spolupracovať s Ruskom naďalej.  Príkladom je práve uzavretá dohoda fy Rostech s rakúskou spoločnosťou Diamond Aircraft na spoločnej výrobe úžitkového lietadla pre miestnu leteckú dopravu v Rusku.

 

V istom zmysle vyše uvádzaným rozkolom a klínu napomáha aj samotná únia., jej zahraničná politika, ktorá zlyhala. Komisárka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Ashtonová  „nerozoznala“,  „ nechcela vidieť“ vývoj na Ukrajine reálne a napomohla k tomu, aby únia ekonomicky zatiahla Ukrajinu do nezmyselného blúdneho kruhu.

 

Alebo pre niekoho zmyselného???  Aj ďalšie inštitúcie únie boli a sú  málo efektívne.  Je určite na mieste otázka, že akú politickú váhu má stanovisko, názor europoslancov, následne politickej euroskupiny počas prijímania rozhodnutí, keď sme svedkami toho, že akí profesionáli robia zahraničnú politiku v Bruseli a pri  hraniciach únie sa vedie krvavá vojna.  Žiaľ, protiputinovská karta niektorých kruhov v Bruseli sa obracia proti nej v čase, keď únie nie je schopná odmietnúť rolu poslušného mladšieho partnera Spojených štátov.  Zostáva ešte čas dospieť k prospešným záverom pre členské krajiny únie?

 

 Ukážu to už práve prebiehajúce rokovania predstaviteľov Ukrajiny, EÚ a Euroázíjskej hospodárskej únie /Rusko, Bielorusko, Kazachstan/ na summite v Minsku. Ukrajinská vládna špička, aj po návšteve nemeckej kancelárky Merkelovej v ukrajinskej metropole v sobotu 23.augusta 2014, kedy apelovala na politické riešenie krízy, o deň neskôr vláda Ukrajiny prostredníctvom svojho prezidenta  riešenie  postavila  na budovaní vojenskej sily. A pridal sa k nemu aj jeho pravá ruka, šéf parlamentu A. Turčinov, podľa ktorého krízu je možné vyriešiť iba vojensky. „Iná, reálna možnosť, žiaľ, dnes neexistuje“ – povedal. Musíme  byť presvedčení, že ich slová sa nenaplnia.