Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Konštantín a Metod sa opäť zastavili v Blatnohrade – Jozef Schwarz

Uplynulo asi 1175 rokov od chvíle, keď v močaristých a blatistých miestach neďaleko delty riečky Zala zaznela predslovenčina, či nitrianska slovenčina. Nachádzame sa v Blatnohrade okolo roku 840 a práve tu sa rozhodol postaviť nové sídelné hradisko kniežatstva jeho čerstvo dezignovaný vládca Pribina. No, rozhodol ..., Frankovia mu dovolili. V každom prípade bolo to po prvýkrát a zdá sa, že aj naposledy, čo sme zo Slovenska, ktoré ešte sa tak nevolalo vyviezli artikel s vysokou pridanou hodnotou – panovníka. V budúcnosti nám budú zabezpečovať verejnú službu panovania, už len nenašské panovnícke domy. Blatnohrad rástol ako „z vody“ - kostoly, kniežací palác, osadníci (roľníci i remeselníci) a ich nehnuteľnosti. Pribinu na vladárskom stolci vystriedal Koceľ. Prichádza leto roku 867 a Blatnohrad len o niekoľko rokov neskôr ako Veľká Morava zažíva kodifikáciu úradnej reči.

Neopakovateľná chvíľa
Na „služobnej ceste“ do Ríma sa tu zastavujú solúnski bratia Konštantín (neskôr Cyril) a Metod (obaja neskôr svätí). Zastavenie využijú nielen na oddych, ale aj na zriadenie „letnej školy slovanských štúdií“. Kresťanstvo a kultúra miestnych sa alfabetizuje a ak civilizácia znamená rozvoj materiálnych hodnôt ruka v ruke s duchovnými, tak Blatnianske kniežatstvo sa stáva jej plnohodnotnou súčasťou. Nečudo, že príležitosť pripomenúť si doslova takúto neopakovateľnú chvíľu viedla v sobotu 22. júna 2013 kroky mnohých Slovákov zo starobylého Nitrianska i Panónie do Zalaváru, ako sa dnes Blatnohrad volá. Už šesť rokov tu stojí základný kameň súsošia Cyrila a Metoda. Šesť rokov materská krajina nevedela „dodať“ dávno vyrobený a zaplatený monument. Príčiny sú také našské, slovenské: kvalita vlastenectva sa vyjadruje v peniazoch, ak nie sú v požadovanej výške – vlastenectvo musí počkať!

Húževnatosť rodákov z Budapešti
Našťastie naši Slováci, ktorí dnes žijúci v Maďarsku bez toho aby sa stáročia pohli z rodného domu, sa nevzdali. Ich húževnatosť dosiahla svoje. Slovanskí apoštoli po 1146 rokoch opäť zavítali do Blatnohradu. Dnes umelecky stvárnení pani Ľudmilou Cvengrošovou v bronze tam aj ostanú, nebudú pokračovať do Ríma. A tak druhý letný deň 13. roku tretieho tisícročia podľa euroatlantického kalendára sa stretáva množstvo oficiálnych hostí ale aj ctitelia starších slovenských dejín v Parku sv. Cyrila a Metoda, v ktorom už stoja cyrilometodské a kresťanské pamätníky os Bulharov, Rakúšanov i Slovincov. Park tvorí súčasť upraveného areálu na miestach kniežacieho sídla. Jednotlivé archeologické vykopávky od Pribinu po vznik uhorského štátu sú čiastočne v náznakoch zakonzervované, čiastočne rekonštruované. Doplňuje ich stavba „miléniovej“ budovy pripomínajúca maďarský podiel na histórii tohto miesta (okrem iného obsahuje reliéfy náčelníka Bulčua, župana Kolóna a kráľa Štefana I. Svätého). Dominantnou stavbou je múzeum Malého Balatonu. Nezabúdajme, že sa nachádzame v národnom parku Balatonskej vrchoviny (Balaton felvidéki nemzeti park) a ochrana prírody je tu na prvom mieste. Niekedy aj na úkor prezentácie dejinných udalosti. Aspoň zo slovenského pohľadu.

Radostná oslava
Nebudem popisovať malú, ale dôstojnú, farbistú a radostnú oslavu vrcholovej udalosti našej najstaršej slovanskej a slovenskej histórie. Reprezentačný nádych jej zaručila prítomnosť a vystúpenie podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej. Aj prítomnosť oboch veľvyslancov – krstných otcov pamätníka Juraja Migaša a Petra Weissa. A kresťanský charakter vtedajšej prítomnosti solúnskych bratov zdôraznila aj prítomnosť mnohých predstaviteľov cirkví v ekumenickom objatí, vrátane posvätenia pamätníka a následnej omše. Vyzdvihnúť chcem však tri mená, či tri „inštitúcie“. Na prvom mieste pani Zuzanu Hollósyovú, predsedníčku samosprávy Slovákov v Budapešti. Len listujte internetom! Čo všetko musela popísať, čo všetko musela vybavovať, čo všetko organizovať! Jej dlhoročná „zaťatosť“ sa konečne dočkala odmeny. Druhým v poradí (ale určite prvým mecénom) je slovenský štát, reprezentovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí za „panovania“ jeho súčasného šéfa Igora Furdíka. V prehľade schválených dotácií na tento rok sa píše: „0344/HU/2013, Slovenská samospráva Budapešti, Pamätník sv. Cyrilovi a Metodovi v Zalavári, 25000,00 eur, zabezpečenie pamätníka, preprava a usadenie pamätníka.“ Do tretice – Matica slovenská. Zabúdame na všetky viac ako šesťročné peripetie a ako zdôraznil jej predseda Marián Tkáč, teší nás, že pamätník konečne stojí a možno ho zaradiť ako príspevok k oslave takých jubileí akými sú 1150 rokov príchodu Konštantína a Metoda a 150 rokov od vzniku Matice slovenskej. Jeho slová potvrdila aj účasť mnohých matičiarov z viacerých kútov Slovenska v Blatnohrade. Na podstavci pamätníka z prekrásneho vápenca z lomu v Süttő (dedina pri Dunaji neďaleko Ostrihomu a v susednom Tardoši tiež žijú Slováci) sa uvádza: „Na pamiatku nitrianskeho kniežaťa Pribinu (+861), ktorý sa zaslúžil o kristianizáciu našich predkov na území Blatnohradu, a jeho syna panónskeho kniežaťa Koceľa (+876), podporovateľa evanjelizačného a kultúrneho diela svätých slovanských apoštolov Cyrila (+869) a Metoda (+885), spolupatrónov Európy. Pamätník postavila Slovenská samospráva v Budapešti s pomocou Slovenskej republiky.“
Foto: autor