Košická kanoistika na divokých vodách má už 65 rokov – Vladimír Mezencev

BEZ UMELÉHO KANÁLA NEMÁ BUDÚCNOSŤ

Z nezainteresovaných dnes ťažko niekto uverí, že košická kanoistika na divokých vodách sa zrodila tam, kde je dnes areál hotela Yasmín, teda dnes už dosť ďaleko od tečúcej vody. Pred 65 rokmi to však bolo úplne inakšie. Prvá lodenica sa nachádzala pod korzovými sedadlami vtedajšieho futbalového štadióna TJ Lokomotíva na Tyršovom nábreží  a Mlynský náhon, teda umelé rameno Hornádu, tiekol pred ihriskom. Dnes už z toho  nezostalo nič. Lodenicu presťahovali na skutočný breh Hornádu až pod Ťahanovský most a našťastie ešte ju stále, aspoň sporadicky, navštevujú aj pamätníci zrodu organizovanej kanoistiky na celom východnom Slovensku. Starší vodácky oddiel, zameraný na vodný slalom a zjazd, bol vtedy na Slovensku len v Liptovskom Mikuláši.

 

Nie tak dávno, zhruba pred dvoma  desaťročiami, vedeli niečo o kanoistike na divokých vodách iba tí, ktorí sa jej priamo venovali, ich  príbuzní a priatelia, ako aj skutoční športoví fajnšmekri, lebo tí sledovali dianie vo všetkých odvetviach – od atletiky po vzpieranie a zápasenie. Vodný slalom však dnes predstavuje  najúspešnejší slovenský olympijský šport a nič nenasvedčuje tomu, že toto prioritné postavenie stratí v najbližších desaťročiach. Veď z doterajších  deviatich zlatých, jedenástich strieborných a ôsmich bronzových medailí, ktoré vybojovali slovenskí športovci na letných olympiádach v ére samostatnej SR, vodným slalomárom patrí osem zlatých a po tri strieborné a bronzové medaily.  Tu je teda každý komentár zbytočný...

 

Kanoisti košickej Lokomotívy sa na týchto úspechoch síce nepodieľali, ale rozhodne sa nemajú za čo hanbiť. Okrem toho o účasti na olympiádach sa košickým vodákom mohlo iba snívať, veď v časoch, kedy ich výkonnosť bola na zenite, bol vodný slalom do programu Hier zaradený skúšobne iba v roku 1872 v Mníchove a potom až o 20 rokov neskôr v Barcelone! Napriek skromným podmienkam na Hornáde, predovšetkým v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia vyrástla generácia vodných slalomárov a zjazdárov, ktorá patrila medzi najlepších nielen na Slovensku, ale v rámci celého Československa. V tých časoch existovala dokonca I.liga vo vodnom slalome a košická Lokomotíva bola jej stabilným a kvalitným účastníkom. Odchovanci spod Ťahanovského mosta úspešne zápolili o tituly majstrov Slovenska i ČSSR, patrili medzi opory reprezentačných výberov. Na národných a čs. majstrovstvách vo vodnom slalome a zjazde kanoisti Lok.Košice celkovo získali až 246 /!/ medailových umiestnení, okrem toho Rudolf Forrai na dvoch svetových šampionátoch sa umiestnil v TOP 10, Anton Čižmárik ml. na majstrovstvách sveta juniorov v roku 1980 vo Švajčiarsku získal bronzovú medailu. Medzi tých najúspešnejších kanoistov, ktorí vyrástli na Hornáde v Košiciach patrí ešte Martin Halčin, v súčasnosti jeden z najlepších kajakárov – slalomárov na svete, niekoľkonásobný majster sveta a Európy v juniorských kategóriách, strieborný zo svetového šampionátu 2015 v kategórii 3xK1. Z množstva najlepších nemožno pri tomto jubileu oddielu nespomenúť A.Webera, V.Artimovú, Ľ.Haraszta, A.Majkuta, D.Leyseka, K.Vojtaníka, B.Paceka, A.Čižmárika st., F.Babiča, M.Egeda, J.Hubceja, M.Kurinca, J.Štofilu, A.Lukáčovú, M.Leška, P.Pučana, P.Barnu /súčasného predsedu oddielu/... Za „kanoistu storočia“ však mohli vyhlásiť iba jedného – na základe výsledkov ankety medzi členmi oddielu sa ním stal R.Forrai.

 

ČO ĎALEJ?

Pri takom solídnom veku kanoistického oddielu TJ Lokomotíva Košice sa samozrejme hovorí predovšetkým o minulosti, ale je tu predsa ešte jeho prítomnosť i budúcnosť. Z tých predchádzajúcich rokov nemožno nespomenúť ešte roky 1974-1983, kedy pri oddieli pôsobilo tréningové stredisko mládeže /TSM/. Práve vďaka nemu mali mladé talenty lepšie podmienky na ďalší športový rast. Z dnešného pohľadu je nepochopiteľné a doslova tragikomické, že najvyššie čs. telovýchovné orgány TSM-ky vo vodnom slalome zo dňa na deň zrušili, pretože podľa vtedajších funkcionárov išlo o neperspektívny šport! Samozrejme, že toto rozhodnutie nepriaznivo ovplyvnilo ďalší rozvoj kanoistiky na divokých vodách v Košiciach. Stagnáciu však spôsobujú už roky aj nedostatočné možnosti na prípravu. Hornád je síce stále Hornád, ale dnešný moderný vodný slalom si už bez umelých kanálov nemožno ani predstaviť. Nečudo, že tí, ktorí chcú v tomto športe niečo dosiahnuť, musia odísť do Bratislavy, alebo na Liptov. Tak musel rodné Košice opustiť aj Halčin, ktorý za lepšími podmienkami odišiel do Lipt.Mikuláša.

 

V Košiciach už štúdie i samotné projekty na výstavbu umelého kanálu existujú dokonca od začiatku 70-tych rokov minulého storočia! Nie jeden projekt, ale niekoľko – od južnej časti mesta /V.Opátske/ po prímestskú rekreačnú zónu Anička. Doteraz však vždy zostalo iba pri sľuboch...

 

Predsa je teraz aspoň jeden dôvod k optimizmu. Postarala sa oň iba 12-ročná Zuzana Paňková, ktorá prvú októbrovú sobotu vyhrala 47.Košický vodácky maratón v kategórii žien! To však ešte nie je všetko. Ako mimoriadnemu talentu jej Slovenský olympijský výbor venoval 2000 eur na prípravu a k tejto sume jej pridala ešte 500 eur najmladšia členka Medzinárodného olympijského výboru a bronzová medailistka z OH 2012 v Londýne Janka Barteková. Pokiaľ nedôjde k nejakej nepredvídanej udalosti tak túto Košičanku uvidíme o štyri roky na OH 2020 v Tókiu ako predjazdkyňu na olympijskej trati! Zuzka síce nie je členkou Lokomotívy, ale Slávie UVL, vyrastá v nej pod vedením trénera Petra Murcka, ale nakoniec to všetko súvisí so železničiarskou kanoistikou, veď tento oddiel založil a ako tréner v ňom stále pôsobí odchovanec Lok.Košice A.Čižmárik starší. Keď však v najbližších rokoch nepostavia umelý kanál aj na východe republiky, konkrétne na Hornáde, tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj toto veľmi nadané a perspektívne dievča odíde z rodných Košíc pravdepodobne do Bratislavy...