Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Kniha Storočnica Gejzu Šimanského – Peter Bzdúch

O uvedení knihy do života s rodákom zo Stročína, odchovancom Tatrana Prešov, hráčom Slovana Bratislava a československej reprezentácie Jánom Medviďom

 

Klub športových redaktorov Únie slovenských novinárov má za sebou ďalší míľnik. Jeho predseda Jozef Kuchár je autorom knihy „Storočnica Gejzu Šimanského“, ktorá bola uvedená do života v piatok 27. júna 2025 v Prešove. V meste, kde jej hrdina upozornil na svoj výnimočný futbalový talent v drese ŠK Slávia Prešov. V pohnutých vojnových časoch sa dvakrát stal dorasteneckým majstrom Slovenska v družstve, ktoré viedol legendárny prešovský tréner Emil Bihary, ktorý pôvodne nosil dres vôbec prvého prešovského futbalového klubu PTVE. Gejza Šimanský potom plynule prešiel medzi seniorov Slávie, v ktorej drese ešte za Slovenského štátu zaznamenal 21 prvoligových gólov. Ďalšie góly strieľal postupne v kluboch ŠK Bratislava (počas vysokoškolských štúdií farmácie), Tankista Praha (počas základnej vojenskej služby) a Tatran Prešov. 3 tituly majstra Československa, 106 prvoligových gólov a miesto v exkluzívnom Klube ligových kanonierov, 15 reprezentačných štartov a 7 reprezentačných gólov, kapitánska páska na Letnej v r. 1953 v zápase ČSR – Taliansko 2 : 0, tréner dorasteneckých majstrov Slovenska v r. 1978 sú výpočtom jeho najväčších úspechov. A k nim ocenenia: majster športu, držiteľ Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka i Československého olympijského výboru, člen Siene slávy prešovského športu.

 

Kniha, ktorej obálka s fotografiou G. Šimanského a grafikou trénerských stratégií pre hráčov na ihrisku naznačuje futbalovú tematiku, na 212 stranách s vyše 200 fotografiami či dobovými dokumentmi prináša živý pohľad do života jednej z najvýraznejších postáv prešovského futbalu a v limitovanom stokusovom náklade sa stane zberateľským klenotom, ktorý po prvý raz sumarizuje futbalovú kariéru Gejzu Šimanského.

 

Náhoda chcela, že som sa pár dní pred podujatím stretol s Jánom Medviďom, odchovancom Tatrana Prešov a porozprával sa o Gejzovi Šimanskom, o futbale, o živote, o novom futbalovom štadióne v Prešove. A stretli sme sa aj pár dní po podujatí, keď som mu odovzdal knihu s venovaním Jozefa Kuchára. Z audiozáznamu prinášam náš rozhovor. Najskôr však zopár slov o Jánovi Medviďovi, ako mi ich sprostredkoval.

 

Ján Medviď (*1946) je rodákom zo Stročína, obce pred Svidníkom, ako sa prichádza po hlavnej ceste od Prešova, či Stropkova. Počas základnej školy v Stročíne (5 ročníkov) a Mestisku(3 ročníky)nehral organizovaný futbal, zúčastňoval sa iba školských turnajov vo Svidníku. Do svojich štrnástich chodil do „kravskej akadémie“, kde popri pasení kráv hrával s chlapcami futbal s handrákom. Jeho mladosť poznačil proces s oteckom, politickým väzňom. V roku 1960 nasledoval staršieho brata Michala (*1940) do Prešova, ktorý už pár rokov hrával za Tatran Prešov. Už ako 17-ročný dorastenec nazrel do seniorského mužstva. A to natoľko úspešne, že ho v Tatrane po ukončení stavebnej priemyslovky neudržali. Rovnako ako Michal v roku 1961, odišiel za futbalom v roku 1965 do Bratislavy. Nie však za Michalom do Interu Bratislava (pôvodne Červená hviezda), ale do konkurenčného Slovana. V Slovane s výnimkou dvojročnej základnej vojenskej služby v Dukle Banská Bystrica hrával do roku 1978. Dvojnásobný majster Československa, dvojnásobný víťaz československého pohára, reprezentant Československa. Nebyť vojenčiny, patril by mu aj európsky Pohár víťazov pohárov z roku 1969, kedy sa pred Slovanom vo švajčiarskej Bazileji sklonila veľká FC Barcelona po prehre 3 : 2.


Pán Medviď, v piatok uvedieme do života knihu Storočnica Gejzu Šimanského. Aká je vaša reakcia na knižku, ktorú prezentujeme futbalovej a vlastne celej slovenskej verejnosti.

Pán Gejza Šimanský bol jeden inteligentný človek, o ktorom som sa dozvedel ako dorastenec. Vedel som, že hrával za Slovan, rovnako ako Jozef Karel, či Jozef Steiner. To boli prešovskí slovanisti, ako neskôr aj ja. Na Šimanského si veľmi dobre spomínam, s úctou a rešpektom. Každý ho na Slovane chválil. Vzdanie úcty starším hráčom ma učili Urban, Popluhár a spol., že si treba vážiť legendy. A Gejza Šimanský patrí medzi nich. No a presný opak sa stal teraz v Prešove pri otvorení Futbal Tatran Arény. Nie, že organizátori nepozvali, ale si ani nespomenuli na nás, starších hráčov. Obtelefonoval som zopár starších hráčov, všetci sme dopadli rovnako. Ide o správanie sa ako k cudziemu. Zrejme keď sa vzdialite, kvalitatívne preskočíte niekoho, to nikto u nás nemá rád.

 

Gejzu Šimanského ste ako trénera v Tatrane nezažili?

Nie. Do Prešova som prišiel v roku 1960 a počas môjho 5-ročného pôsobenia v klube netrénoval.

 

Aké boli vaše začiatky v Tatrane a potom v Slovane?

Začal som v B-čku dorastu Tatrana pod trénerom Gejzom Ambrozym, no veľmi skoro som hrával za A-čko pod trénerom Jánom Karelom. Jeho brat Jozef Karel trénoval seniorov a ten ma vyskúšal v sedemnástich v príprave proti Stropkovu. Vyhrali sme 4 : 1 a ja som strelil dva góly. Hneď sa začala šíriť otázka v Prešove, či ma udržia. V Tatrane som hrával najčastejšie na krídle, v Slovane som napokon zakotvil v zálohe, spojka mi sedela najlepšie. Môj prvý zápas v Slovane bol v mnohom výnimočný. Tréner Leopold Šťastný ma 14. augusta 1965 v 1. kole postavil proti Sparte. V systéme 3 – 2 – 5 hral útok v zložení Medviď, Hrdlička, Tománek, Jokl, Cvetler. Vyhrali sme 5 : 4 po turbulentnom priebehu 3 : 0, 3 : 1, 5 : 1, 5 : 4. V 85. minúte nám dal Andrej Kvašňák svoj druhý gól na 5:4 a veľa nechýbalo, aby sa body delili.

 

Ako často chodí dnes Ján Medviď do Stročína?

Keď som hrával dlhé roky mimo, chodieval som do Stročína počas prázdnin. Na 2 – 3 týždne. A niekedy aj dvakrát. Na začiatku a na konci. Otec zomrel v r. 1975 deň pred zápasom Pohára európskych majstrov s Derby County (1 : 0, 0 : 3). Teraz už vôbec do Stročína nechodím. Keď som sa vrátil zo zahraničia domov, ma počas riešenia majetkových záležitostí opustilo zdravie. Podstúpil som trinásť medicínskych zásahov. Všetko ma stálo veľa síl. Naposledy som pred štyrmi mesiacmi prišla operácia kĺbu. Teraz sa postupne opäť rozbieham.

 

Ján Medviď so záujmom prelistoval novú knižku o Gejzovi Šimanskom, ktorej zadná strana obalu začína slovami: ČLOVEK A HRÁČ, AKÝCH NIKDY NEBOLO DOSŤ.

 

P.S.: Záverečná veta od kapitána ŠK Bratislava Božina Laskova o Gejzovi Šimanskom sa hodí aj na Jána Medviďa.

Ján Medviď

Ján Medviď

Peter Bzdúch a Ján Medviď

Peter Bzdúch a Ján Medviď