Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Kemu ce treba? – Dušan Konček

Toto je najkrajšia východniarska otázka, ktorú možno aplikovať na jedného z abonentov poslednej júlovej relácie O päť minút dvanásť, B. Bugára. V štúdiu s ním sedel R. Fico, ktorý sa jasne vyjadril o tom, že Slovensko nezapríčinilo stav, ktorý je teraz v Lýbii, či v Iraku, odkiaľ utekajú všelijakí emigranti. B. Bugár na to ani nezareagoval, len si rozprával svoje spoje s prepáčením „táraniny“, ktoré nemajú žiaden obsah, o logike ani nehovoriac. Lýbiu bombardovali tak Angličania, ako Francúzi, aj Taliani a na rokovaní v Bruseli Anglicko z prijímania emigrantov vylúčili. Nejde pritom len o 40 tisíc emigrantov, ale o 60 tisíc, ako hovorila A. Merkelová a ani to nie je konečné číslo. Tri krajiny sú vylúčené z prijímania emigrantov a keď budete deliť 60 tisíc emigrantov s členskými krajinami EÚ tak dostanete parádne číslo na tento rok. Takže tá dobrovoľnosť je z hľadiska čísiel oveľa zložitejšia ako kvóty. Na druhej strane je dobré, že sa bránime kvótam, lebo v niektorých krajinách Afriky sa zbavujú väzňov i abonentov nemocníc, ktorých naloďujú a tak sa zbavujú problémov. M. Kaddafí objavil v lýbijskej púšti ohromné zásoby vody a začal stavať zavlažovací kanál, ten bol Francúzmi bombardovaný hneď na začiatku. A samozrejme spoločnosť Shell /anglo-holanská/ si tiež chcela niečo „urvať“ Ale to nie je prvý raz čo B. Bugár „rozpráva“ vôbec nechápem RTVS načo pozýva do relácie človeka, ktorý je absolútne mimo, nevie kde je sever, ale tvári sa, že všetkému rozumie a čo povie nie je nič viac ako titulok knihy F. Villona - Román o diablovom prde. V súčasnej situácii, keď – a to treba povedať otvorene a jasne – vďaka tvrdému postoju Ruska sa do nahoty odhaľuje celý onen demokratický systém Západu a jeho hodnoty, sú odhalení aj tzv. politici, ktorí sa na politikoch na Slovensku hrali. Zostali v zajatí minulosti a na príklade B. Bugára jasne vidieť, že zostal vlastne ako politik celkom holý. Doteraz jeho múdrosti „spapkali“ jeho voliči či priaznivci, ale dnes má jeho tzv. „myslenie“ nulovú hodnotu, to o čom hovorí môže rozprávať akurát tak manželke pri vyprážaní rezňov na nedeľný obed. Ale to platí aj o iných politikoch Slovenska, tí radšej dnes mlčia, lebo nevedia, ako majú reagovať na politickú situáciu, ktorá sa mení zo dňa na deň. A tak sa riadia heslom – mlčať je zlato. Mlčať však nemôže predseda vlády, ktorý musí chodiť do Bruselu ako na klavír a slovenský volič sa už začína spytovať, či vôbec treba Slovensku vláda a aj voľby, keď sa pomaly už o všetkom rozhoduje v Bruseli. Pritom Brusel nerobí nič iné, len rieši to, čo si „navaril“, a to je už pomaly pravidlo. A predsedovia vlád členských krajín musia „vysvetľovať“ doma „kuchársku knihu EÚ“. Naozaj zvláštna demokracia...