Keby som bol premiérom – Rudolf Slezák

Pod týmto názvom bola kedysi v Ruskej Literaturnej gazete rubrika, do ktorej mohli písať aj celkom obyčajní ľudia. Pod nadpisom - Keby som bol...predsedom vlády, ministrom, poslancom, riaditeľom...čitatelia písali o tom, čo by oni urobili, v prospech svojej krajiny, mesta alebo dediny, ak by boli vo vysokých a dôležitých funkciách. LG som odoberal do roku 1990, veď to bola v tých časoch vari najzaujímavejšia politicko, kultúrno, literarná gazeta. Vychádzala vo veľkom formáte a stála iba 50 halierov. Po roku 1989 som jej odber zrušil, pretože som si už nemohol dovoliť,odoberať zahraničnú tlač, ktorej cena sa zvýšila sto násobne.Ten názov a tá rubrika mi však ostali v pamäti. Nie všetky naše denníky a týždenníky, totiž poskytujú priestor tým čitateľom, ktorí majú odlišný názor, ako majitelia týchto médií. Skúste sa napr. dostať na stránky denníka Sme, ak by ste chceli vyjadriť svoj nesúhlas, s každodennou kritikou Roberta Fica a strany Smer. Ešte že tu máme Slovenský rozhľad, Slovo, Bojovníka, Slovenské národné noviny, Extra plus... v ktorých aj čitateľ môže reagovať na situáciu okolo seba.

Je tu však aj denník Pravda, ktorý tiež dáva čitateľom priestor pre ich názory a ktorý tiež prináša zaujímave a objektívne informácie, ktoré nachádzajú vo verejnosti odozvu. Nedávno, 8.6. bol v tomto denníku napr zverejnený článok Branislava Tomana, pod názvom - Podnikať a neplatiť mzdy, je na Slovensku možné. Poinformoval čitateľov, o firmách Orada a Roldoc, ktorých majiteľmi sú manželia. Každý z nich dlhuje svojim zamestnancom na mzdách a neodvádza riadne za nich odvody, do SP. Celých 100 tisíc EUR už tento manželský pár dlhuje Sociálnej poisťovni. Svojich zamestnancov vlastne takto okradol dva krát - nevyplatil im mzdu a nezaplatil ani odvody, podľa ktorých sa im budú vypočítavať v budúcnosti dôchodky. Je to však iba jeden z mnohých prípadov, ktoré sa na Slovensku dejú. Prípadov, keď sa zamestnancovi nevyplatí celá mzda a do SP, sa odvedie iba jej časť, je viacej.Každý o tom vie, no nikoho nezaujíma, koľko peňazí uniká takto štátu tzv. "kešom". Nikoho na SP, ani len netrkne, ako je možné, že po cestách necestách, nám jazdia kamióny, ktorých vodiči poberajú plat upratovačiek a pod. Bude to asi tým, že v parlamente zasadajú poslanci, ktorí sú tiež podnikateľmi a bolo by proti ich prirodzenosti, ak by išli proti sebe.

Autor článku spomenul, že vláda chystá nejaké opatrenia aj v tomto smere. Už teraz počujem, výkriky z poslaneckých lavíc, ak by pritvrdila proti takýmto manierom. Je to proti slobodnému podnikaniu, každý zásah,ohrozuje podnikateľské prostredie, bude počuť znova, zo všetkých strán. Zase mi to pripomína Literaturnuju gazetu. Je to už veľmi dávno, no vyčítal som v nej, že za Kateríny veľkej, tiež prichádzalo k podobným prípadom. Aj vtedy vraj, majitelia fabrík alebo ľudia z vedenia, zadržiavali svojim zamestnancom mzdy. Ak si prišiel robotník pre svoju výplatu, pokladník mu ju jednoducho zadržal až dovtedy, dokiaľ nedostal primeraný úplatok. "Nedáš, nedostaneš", bolo týmto chudákom povedané. Aj tí najodvážnejší úplatok dali, ak nechceli byť prepustení, alebo ak sa im už čreva začali od hladu skrúcať. Keď sa o tom dozvedela osvietená panovníčka Katarína II, veľmi ju to rozhnevalo, okamžite zareagovala. V rýchlom konaní, dala páchateľom vyholiť hlavy, nasadiť na nohy reťaze a po vlastných nohách museli odpochodovať do pracovných táboroch, v ďalekých guberniách. Už nikdy nebolo o nich počuť, ako o pánoch továrnikoch, alebo pánoch veľkomožných. Nikto vraj v celom Rusku nezaplakal nad osudom týchto gaunerov.

Odborár Emil Machyňa, podľa tohoto článku, navrhol vraj na Tripartite, aby bolo takéto počínanie,kvalifikované, ako trestný čin. Ak by som bol premiérom...tento návrh by som podporil. Nespoliehal by som sa na to, že príde to za mňa poriešiť Katarína veľká. Nespoliehal by som sa ani na to, že po tejto generácii podnikateľov, príde generácia mladšia, ktorá bude mať väčšiu úctu k svojim zamestnancom a zákonom. Veľa ľudí sa nám to snaží nahovoriť. Keď pozorujem mládež vychádzajúcu z bohatých podnikateľských rodín, mám pocit, že je ešte arogantnejšia a bezohľadnejšia, ako sú ich otcovia. Kiež by niekoho z dôležitých mužov v parlamente napadlo, aby takýmto pánom a paničkám, bolo za trest umožnené, aby si museli trocha popracovať aj na verejno prospešných prácach, s lopatou v ruke alebo motyčkou, pri sadení stromčekov v lese. Pokiaľ viem, veľa bohatých a známych osobnosti, bolo, v demokratických krajinách, už takto potrestaných.. Takého trestu, sa títo ľudia obávajú, ako čert kríža. Chytiť do ruky na verejnosti metlu, lopatu alebo motyčku, by bolo pre nich najväčším utrpením a potupou. Nikoho na Slovensku by nenapadlo, čo i len trocha ich poľutovať. Poburovalo by to iba takých, čo tiež majú niečo za ušami.