Keď paprikáš je prisilný – Arpád Popély

„Vzťahy medzi Maďarskom a Európskou úniou sú všelijaké, iba nie normálne“ - takto charakterizoval vplyvný nemecký denník Der Spiegel súčasné politické snaženie vlády Viktora Orbána. Svoje rozčarovanie a sklamanie vyjadrili už všetci kompetentní  od predsedu Európskej komisie, cez predsedu Európskeho parlamentu, až po podpredsedkyňu Európskej komisie  pre ľudské práva Viviane Redingovú.

 

Doposiaľ jedine ona vyzdvihuje a za zaujímavé považuje  iniciatívu ministrov zahraničných vecí Dánska, Nemecka, Holandska a Fínska, ktorá spočíva v urýchlenom vytvorení efektívneho mechanizmu v záujme ochrany základných hodnôt a práv Európskej únie.  Jej členské štáty stoja pred dilemou, či je treba konkrétne pomenovať národného populistu jednej krajiny , ktorý ohrozuje základy jednoty únie - a tým je liberálny parlamentarizmus.  Ďalšou vážnou dilemou pre EK je otázka, či, kedy a v akej forme využiť svoje právo aplikovať najdrastickejší prostriedok voči členskej krajine , t.j. odobrať jej hlasovacie právo v otázkach únie. Je treba poznamenať, že takýto prostriedok doposiaľ nebol použitý, lebo nebol na to dôvod....

 

Situácia sa však týždeň čo týždeň mení. Maďarský premiér počas svojej poslednej návštevy Bavorska začiatkom mesiaca október sa vyjadril, že  on osobne nemá za čo ďakovať pani Merkelovej. Podľa názoru Bavorov však práve tým, že prijala migrantov, zachránila Maďarsko od usadenia sa týchto ľudí v Maďarsku. Orbán ďalej uviedol, že pokiaľ ide o islam, v Maďarsku ho rešpektujú, avšak civilizácia, ktorá má korene v kresťanstve nemôže počítať a nažívať s civilizáciou , ktorá pochádza z islamu. A znovu zopakoval, že muzulmani majú viac detí ako Európania  kam príde musulman, tamojší svet za 20 rokov je úplne zmenený. Zdá sa, povedal V. Orbán, že Nemecko taktiež toto chce a umelo zmení zloženie svojho obyvateľstva. Ďalej dodal: „my nie sme národ migrantov a ani nebudeme“. 

 

Ešte pred oslavami 60.výročia maďarskej revolúcie, resp. kontrarevolúcie z 23.10.1956, Maďarsko obdržalo silnú ranu zo strany francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo.  Časopisu, ktorý sa preslávil svojimi antisemitistickými, antikresťanskými a antiislamskými kresbami a ktorého 9 pracovníkov pred 2 rokmi radikálni islamisti brutálne zavraždili v ich kanceláriách, v čísle zo dňa 5.10. 2016 zobral na mušku Maďarsko. V celostránkovom materiáli sa nachádzajú aj karikatúry -  jedna z nich zobrazuje migrantov na hraniciach s osnatým plotom a má podtitulok: „ak ste fašista, máte otvorené dvere ku kariére...“

 

Samotné oslavy nenechali bez povšimnutia ani vplyvné zahraničné médiá. Napr. New York Times opisuje napätú situáciu pred parlamentom počas prejavu maďarského premiéra., kde sa vyskytlo niekoľko fyzických napadnutí ako aj silný piskot. Ten bolo počuť aj vo vysielaní verejnoprávne televízie, ale fyzické útoky jedincov  verejnoúprávna televízia neukázala, píše americký denník.

 

Nemecký denník Suddeutsche Zeitung  udalosti opísal tak, že V. Orbán ostal osamotený. Pripomenul oslavy spred 10 rokov, kedy sa osláv zúčastnili viacerí významní európski politici - boli prítomní premiéri Rakúska a Nemecka, ako aj predseda EÚ. Oslavy vtedy boli veľkolepé - Európa bola vďačná krajine za otvorenie hraníc po páde berlínskeho múru.  Teraz však bol prítomný iba poľský premiér, ktorého denník označil za politického spolubojovníka V. Orbána. Komentár dodáva, že starý svetadiel neprišiel, lebo mu prekáža maďarské vedenie, ktoré chce Európskej únii diktovať v otázkach migrácie.

 

V demokratickom svete dnes už nie je nijakou zvláštnosťou , že politickým stranám pomáhajú rôzne poradenské zbory. V podmienkach Maďarska nie sú zvláštnosťou americké poradenské zbory, ktoré v posledných voľbách viedli kampane v prospech socialistov ako aj pre pravicový Fidesz. Ich súčasné aktivity na maďarskej politickej scéne potvrdzujú aj niektoré miestne médiá. Konkrétne ide o hlavného poradcu premiéra, ktorý podľa médií, údajne je v pravidelnom kontakte s istým poradným zborom z USA. Viacerí odborníci na maďarskú problematiku zdieľajú názor, že je to v súvislosti s vyjadreniami a návrhmi miliardára Gy. Sorosa. Ten totiž ešte v septembri tohto roku navrhol riadiacim orgánom EÚ, aby pre stredoeurópske krajiny znížili dotácie, ktoré by boli presmerované na financovanie do Európy prichádzajúcich migrantov.  

 

Aktivity Sorosa kritizuje aj izraelská vláda - ide o to, že cieľom miliardára je vyvolať  selektívny súcit s moslimskými migrantmi v členských krajinách únie. Podporuje množstvo navzájom zdanlivo nesúvisiacich aktivít, ich spoločným menovateľom však je snaha rozvracať národné štáty, tradičné hodnoty a nastolovať chaos vo svete, ale predovšetkým v Európe. A tak ju nasmerovať k postupnému rozkladu Európskej únie. Jasným dôkazom toho sú ním financované skupiny, ktoré v európskych krajinách podporovali voľbu politikov propagujúcich otvorené hranice, masovú migráciu a tým aj zánik národných identít.