Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Keď píšu neobjektívne – Dušan Konček

Redakcia Sme dáva týždenne jednu stranu autorom, ktorí sa rozpíšu na celú stranu. Nedávno dala priestor istému Michalovi Havranovi, teológovi a šéfredaktorovi jetotak.sk. Titulok bol zaujímavý „Gemer by mohol byť našim Toskánskom. Ale nebude.“ Jediným prínosom tohto článku je to, že na Gemer upozornil. Inak prejavil absolútnu neznalosť Gemera ako takého, ktorý je fenoménom v istých oblastiach Slovenska, tak ako napríklad Spiš. Autor absolútne ignoroval fakt, že Gemer bol v minulosti kolískou slovenskej vzdelanosti, či už to bola Revúca s prvým gymnáziom, alebo meštianska škola v Ratkovej /kedysi tiež mestečku/, Tisovci, Hnúšti, Jelšave, Ožďanoch, ale aj v Rimavskej Sobote, ktoré boli významnými centrami slovenskej vzdelanosti. Rovnako pominul aj fakt, že v rámci Rakúsko-Uhorska bol Gemer po Poryní najvýznamnejšou priemyselnou lokalitou v Európe. Nie náhodou zo železiarní v Tisovci niesli oheň na zapálenie pecí vo VSŽ. Je pravdou, že na tomto mali podiel nemeckí kolonialisti, tak ako aj talianski. Hlavne Uhorsko prosperovalo z priemyselného Gemera. Po druhej svetovej vojne mali komunisti zasa strach z revolučného Gemera /revolučného aj preto, lebo tu sa miešala maďarská revolučnosť s gemerskou odvahou/. Ale napriek tomu existovali tu tri magnezitky, ktoré v časoch studenej vojny vyvážali magnezit v dumpingových cenách na Západ, mimochodom práve z týchto peňazí sa postavilo za Husáka v Prahe metro. Bol tu pivovar, cukrovar v Rimavskej Sobote, Riso, Tatraľan v Revúcej, spomínané železiarne v Tisovci, Lúčobné závody v Hnúšti, na Železníku sa ťažila železná ruda, ktorá sa vozila lanovkou do Tisovca. V južnej časti Gemera boli zasa úrodné pôdy. Gemer skutočne prekvital po všetkých stránkach, hoci sa za komunizmu vtedajší papaláši stavali svoje „pomníky“ inde a Gemer postupne upadal. Po roku 1989 sa pád Gemera ešte urýchlil, žiadna vláda, ani Mečiarova, ani Dzurindova a ani Ficova tejto oblasti nevenovali žiadnu pozornosť, skôr naopak, vytvárali na Gemeri hladové doliny. A tak sa z kolísky slovenskej vzdelanosti stala kolíska rómskej nezamestnanosti. Okresy s nezamestnanosťou blízko tridsiatim percentám sú už roky realitou, ktorá nemá v blízkej budúcnosti žiadne vyhliadky na zmenu. Gemerské hory, ktoré boli pýchou Andrásyovcov, dnes plienia všelijakí podnikatelia a vozia drevo do Maďarska, napríklad na stanici v Ózde sú obrovské haldy dreva z Gemera.

 

Z Gemera netreba robiť žiadne Toskánsko, z Gemera treba urobiť Gemer, alebo nebodaj vyhlásiť Gemerskú národnú republiku, v rámci Slovenska. Niet v Európe krajiny, kde by bolo na takom malom priestore ako je Gemer a Spiš sústredených toľko kultúrnych, historických či prírodných pamiatok. Vrátane unikátnej flóry a fauny. Sem napríklad v lete prúdia turisti z Maďarska, ktorí veľmi dobre poznajú fenomén Gemera, zároveň sa čudujú, že Slovensko sa o tie unikátne pamiatky nestará a nejde len o bývalé maďarské kaštiele, ktorých je tu naozaj neúrekom.

 

Gemer je typickým príkladom toho, čo sa môže stáť z kedysi slávneho regiónu, to čo je tam dnes. Za to naozaj Gemerčania nemôžu, za to môže politika všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky, pričom treba poznamenať, že za Slovenského štátu, kde vládli katolíci sa tomuto územiu evanjelikov venovala rovnaká pozornosť ako každému inému regiónu. A rozvíjala sa priemyselná tradícia Gemera. Dnes je všetkému kaput, dedinky vymierajú a vyzerajú ako keby tadiaľto prešla tretia svetová vojna. A Gemerčania reči súčasných slovenských politikov, akým je Slovensko dôležitým štátom EÚ, či podobné chválenkárstva neberú vážne.

Nechcel som sa dotknúť autora, ale keď už upozornil na Gemer, mal sa tomu venovať trošku inak ako „hlbokým úvahám“, ktoré boli skôr písané od stola bratislavskej kaviarne, ako so znalosťou problematiky, minulosti i súčasnosti Gemera.