Kde to ideme? Kam patríme? – Dušan Konček

Slovenská republika koncom augusta oslavuje 70. výročie Slovenského národného povstania, vystúpenia Slovákov spolu s ostatnými národmi proti fašizmu. Vtedy v slovenských horách bojovali nielen slovenskí, ale hlavne ruskí partizáni, spoločne s Francúzmi, ale aj Čechmi a Maďarmi. Slovenské národné povstanie bolo potlačené, ale postup Červenej armády Slovensko zachránil. Na potlačení SNP sa podieľali aj oddiely SS Galícia, ktoré sa formovali z ukrajinských nacionalistov.

 

Narodil som sa vtedy v novembri 1944, keď do našej obce vstúpila Červená armáda. O 24 rokov na to, v roku 1968 ma desant Sovietskej armády v Banskej Bystrici v srdci SNP vyviedol pod samopalmi z redakcie krajských novín, krátko po polnoci. Písal sa znova august. Stal som sa nežiaducim kontrarevolucionárom a údajne aj nepriateľom Sovietskeho zväzu. Možno, ale nikdy som sa nemohol stáť nepriateľom Ruska, pretože pochádzam z kolísky slovenskej vzdelanosti, z Gemera, odkiaľ pochádzali slovenskí dejatelia, takmer všetci rusofili. Ako môže byť Slovák nepriateľom Ruska, ruskej kultúry, ruských hodnôt, teda slovanských hodnôt. To vtedajší súdruhovia nechápali.

 

A teraz sa znova blíži august. Vy pán Andrej Kiska, ktorý tohto času vykonávate funkciu prezidenta Slovenskej republiky ste pozvali na 70.výročie SNP ukrajinského prezidenta P. Porošenku. Teda prezidenta, ktorý bombarduje mestá vlastnej krajiny, spôsobuje vo vlastnej krajine genocídu a humanitárnu katastrofu, čo nerobil ani taký zločinec ako A. Hitler. Zomierajú tam deti, vnuci a vnučky, aj tých, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, v trestných výpravách na Donbas figurujú v Národnej garde tí, čo vzývajú SS-Galícia, ako ukrajinských osloboditeľov. Čoho sme sa to dožili? Kam ideme? Kde patríme? Ukrajina je náš sused, Slovensko však cudne mlčí nad tým, čo sa deje za jeho východnou hranicou. A vy, pán Andrej Kiska sa nerozpakujete pozvať P.Porošenka na výročie, zdôrazňujem, vystúpenia Slovákov a iných národov proti fašizmu. To je zjavná a očividná dehonestácia Slovenského národného povstania.

 

Žiadam vás v mene synov a dcér, otcov a matiek, ktorí bojovali proti fašizmu, aby ste toto pozvanie okamžite odvolali. Lebo inak sa postavíte na úroveň prezidenta tzv. Slovenského štátu J. Tisu, ktorý v Banskej Bystrici vyznamenával tých, ktorí SNP potlačili, teda aj časť jednotiek SS-Galícia, len podotýkam, že nemal inú možnosť. Ak P. Porošenko pozvanie prijme, môže zo srdca SNP, z Banskej Bystrice, potom odovzdať pozdrav tým, ktorí vzývajú SS-Galícia na súčasnej Ukrajine, ale už nie tým, ktorí na Donbase ich rukami padli a ktorých otcovia bojovali proti fašizmu v SNP.

 

Tento list nie je útok na Vašu osobu, je dobromyseľným upozornením na Vaše svedomie. Videl som Vás ako ste láskavo pozdravovali po inaugurácii deti po uliciach, máte aj svoje, ešte deti. A na Ukrajine zomierajú deti, krutosťou politiky prezidenta Porošenku, ktorý nerokuje o deskalácii občianskej vojny, ale vyznamenáva tých čo zabíjajú nevinné deti, matky, starcov, podieľa sa na genocíde národa svojej krajiny, ma ruky namočené krvi. Všimol som si Vaše výroky o pomoci Ukrajine. Dúfam, že nie o pomoci oligarchom, ale národu tam žijúcemu, ktorý sa ocitol vinou politiky naozaj v zúfalej situácii.

 

 Ako občan SR, vykonávate funkciu prezidenta kresťanského národa. A podľa toho by ste sa mali správať. Ak tak urobíte, stanete sa občanom prezidentom. Ak nie, zaradíte sa medzi tých, ktorým sú ľahostajné kresťanské hodnoty.

 

Mgr. Dušan Konček, člen Únie slovenských novinárov, Slovenská republika