Kde sa začal čierny humor? – Arpád Popély

Áno, takto nazýva každý súdny človek karikatúru, ktorú uverejnil už  „svetoznámy“  francúzsky satirický týždenník Charlie Hebdo  pár dní po zemetrasení v Taliansku, ktoré si vyžiadalo 300 ľudských obetí.  Mužov a ženy vyobrazil ako cestovinu a obete prírodného živlu, ako vytŕčajú nohy obetí z trosiek označil ako lazane!  Niečo odporné a absurdné -  kresba je označená ako Zemetrasenie po taliansky.

 

Menovaná satirická redakcia za svoje nechutné kresby dostávala dlhé roky výhražne telefonáty a listy - už od roku 2008.  Zdalo sa, že po atentáte na redakciu v januári 2015, kedy bolo zavraždených 12 ľudí z redakcie, bude pokoj. Vtedy celá Európa vzorne odsúdila tento zločin - pochod politickej elity v Paríži. Avšak asi došlo k mylnému posúdeniu celej siete a väzieb udalostí...

 

Prečo práve Francúzsko je stredobodom teroristických útokov radikálnych islamistov?  Odpoveď je zložitá - krajina ako verný spojenec USA bojovala v Iraku, Lýbii a teraz v Sýrii.  Taktiež na africkom kontinente  vo viacerých krajinách bombarduje bunky tzv. Islamského štátu. A nie v poslednom rade sú to príslušníci druhej a tretej generácie z bývalých severoafrických kolónií z Alžírska a Tuniska, ktorí nenašli svoje uplatnenie v okrajových štvrtiach francúzskych  miest. A sekulárny štát vo verejných inštitúciách zakazuje  prejav príslušnosti k akémukoľvek náboženstvu  -  a IS aj to považuje za utláčanie francúzskych moslimov.  Podľa posledného hodnotenia francúzskeho premiéra, viac ako 2000 občanov krajiny patrí k islamskej teroristickej organizácii.  V Sýrii údajne bojuje 600 občanov Francúzska, z toho 280 žien. Do Francúzska sa  už vrátilo viac ako 300 členov tejto teroristickej organizácie a splynuli s prostredím, hlavne na juhu krajiny, v okolí mesta Nice.

 

Francúzske úrady v posledných dňoch oficiálne zverejnili informácie o stratégii islamských radikalistov. Spočíva v tom, že čím viac  teroristických útokov, tým viac voličov získa strana odporcov islamu a imigrácie Národný front Marine le Penovej. A jej prípadnému víťazstvu v budúcoročných prezidentských voľbách by sa islamisti zvlášť potešili -  veď by sa im podarilo destabilizovať jednu z kľúčových krajín EÚ.  A nastúpila by vláda, ktorá by proti islamistom vo Francúzsku zasiahla veľmi rázne a tvrdými prostriedkami. Násilie a špirála nenávisti by sa stupňovala rýchlejšie. A nielen na území Francúzska...

 

Pri obzretí sa na časopis Charlie Hebdo zistíme, že ono doteraz už veľakrát provokovalo, najmä výsmešnými karikatúrami o Bohu a zbytočne vyvolávalo a vyvoláva napätie, lebo uráža tých, ktorí Boha uctievajú. No, akosi ani mne nie je do smiechu, keby som mal byť svedkom zábavy na účet niečej matky, alebo prípadne mŕtvych príbuzných, ktorých pochovali ruiny domov.

    

Určite to neprispelo k porozumeniu medzi Talianmi a Francúzmi, ale našťastie z dostupných informácií vyplýva, že Taliani odsudzujú iba satirický časopis a nie všetkých Francúzov.  Pritom je zaujímavé, že k tejto zahanbujúcej udalosti komentáre v zahraničnej - a nie to v slovenskej -  tlači okrem talianskej sa takmer nenájdu.  Asi nechcú byť nedemokratické... Alebo snáď svojim nezáujmom, či ignoráciou chcú dať najavo svoj postoj k satitickému časopisu?

Možno, lebo súdny človek naďalej fandí normálnej  taliansko-francúzskej cezhraničnej spolupráci vo všetkých oblastiach.

    

Avšak taliansky denník  Il Tempo dňa 3. septembra 2016 reagovalo inou kresbou: rozstrieľaných redaktorov Ch. Hebdo zobrazuje ako tartarovú omáčku po parížsky s nápisom:  „Ja som Amatrice“