Kde leží naša bieda?

Titulok si možno pamätáte ešte zo školských hodín slovenčiny, takže v našich krajoch nie je táto otázka ničím novým. A odpoveď? Je jednoduchá – v nás! V nás, ktorí kradneme, v nás, ktorí zlovôľu lotrov trpíme. Pretože lotor nemusí byť iba v lochu, ale napríklad aj vo vysokej funkcii mesta, kraja, krajiny. Na ministerstve rovnako ako v herni či nočnom bare, v tmavej uličke alebo v žiari reflektorov smotánky. Chcete na túto tému rozprávať aj konkrétnejšie? Nuž, poďme na to: V prešovskej mestskej časti Nižná Šebastová (ešte v druhej polovici 20. storočia samostatná obec) straší polozabudnutý chátrajúci kaštieľ pochádzajúci z približne polovice 16. storočia, ktorý je, podľa architektov, vraj najrozsiahlejšou stavbou v meste. (Nie však v rozsiahlosti je jeho problém.) Už niekoľko storočí však stál na jeho mieste strážny „vodný hrad“ a možno aj preto je jeho následník zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok. Až do cielenej likvidácie štátneho obchodného systému bol v ňom sklad veľkoobchodu s textilom a odevmi, takže slúžil verejnosti. Dnes ho nájdete v ponuke istej realitnej kancelárie, ktorá ho chce predať za 400 tisíc eur. Už roky...

A teraz sa podržte! Práve tento objekt sa nedávno objavil ako predmet kúpy v materiáloch poslancov mestského zastupiteľstva, ba jeho kúpou sa už zaoberali aj tri mestské komisie: majetková, výstavby i finančná. To všetko by bolo v poriadku, keby sa na poslancov nešlo s cenou „minimálne 720 tisíc €“, pričom podľa predbežných odhadov „od oka“ bude potrebných na jeho rekonštrukciu a teda zobývateľnenie ďalších cca 2 milióny €. A keďže slovenské predbežné odhady už dávno dôverne poznáme, hovorme radšej o troch miliónoch. Od koho vlastne mesto tento objekt kupuje za vyše 700 tisíc, keď je predávaný za 400? Komu pôjde do vrecka rozdiel? Ako to, že úradníci radnice si dovolia takúto nehoráznosť voči poslancom? A voči obyvateľom mestskej časti Nižná Šebastová, ktorí sa už roky domáhajú rekonštrukcie škôlky a opravy rozbitých verejných komunikácií, na ktoré vraj nie sú peniaze? Nuž, odhalenie takýchto podrazov predstavenstva ktoréhokoľvek mesta voči svojim občanom sa voľakedy trestali jednoducho – defenestráciou. To však bolo v časoch, keď sa občania zaujímali o to, čo sa v meste deje, keď im na meste a jeho majetku záležalo. Stredovek už našťastie dávno skončil, dnešné mlčiace stáda však takéto problémy absolútne nezaujímajú a keď tak iba okrajovo. Aspoň na Slovensku je to tak...

Obyvatelia Prešova sú znechutení aj čerstvou neprávosťou z ostatných dní. Roky sa nevedia dočkať začatia výstavby aspoň jedného cestného obchvatu mesta, s ulicami do zbláznenia prepchatého tranzitnými vozidlami a ich smradmi. Ba dokonca ani vysporiadania kúska pozemku na začiatku už pred pár rokmi postaveného (viacúrovňového) diaľničného privádzača, v dôsledku ktorého môžu vozidlá nabehnúť na diaľnicu až vtedy, keď im kocúrkovsky zasvieti zelená na semafore. Niet na to peňazí. A to ide o tretie najväčšie mesto na Slovensku. A naraz sa z televíznych obrazoviek dozvedia, že na obchvat akýchsi Bánoviec nad Bebravou, na druhom konci Slovenska, vláda peniaze našla. Ba 6. marca už „poťukali“ aj základný kameň budúcej cestnej stavby. Poučenie? Nech vám o vyrovnávaní rozdielov medzi regiónmi na Slovensku rozpráva ktokoľvek čokoľvek, neverte mu, pretože vás chce „opiť rohlíkom“. Radšej sa duševne prichystajte na ďalšie zbedačovanie a klamanie. To je na rozdiel od socialistického ten dnešný kapitalistický realizmus...