Katastrofálne zlyhanie byrokratov Bruselu – Milan Országh

 

Európska komisia  predstavila 23. septembra plán priorít, ktoré by sa mali realizovať v najbližších 6 mesiacoch. Predseda EK Juncker v podstate dokázal, že je brzdou všetkých rozumných snažení o vyriešenie imigrantskej krízy, ktorá pri súčasnom tempe „akútnych“ riešení znamená v podstate absolútne ignorovanie všetkých realít spojených s týmto problémom. Zaťaté trvanie na nezmyselných prerozdeľovacích kvótach, ktoré sú vo svojej podstate protiprávne (ako sa už vyjadrili odborníci na európske právo) situáciu zhoršuje a Juncker si podkopáva nohy rovnako intenzívne, ako to urobila Merkelová svojim nezmyselným a politicky irelevantným pozvaním za situácie, keď byrokratické centrum únie nebolo schopné sa na podobnú situáciu pripraviť počas predchádzajúcich dvoch rokov a nie je schopné operatívne reagovať ani teraz. Nie nadarmo si nemecká kancelárska k svojmu krstnému menu Angela „vydobila“ na facebooku v niektorých západných krajinách aj druhé meno (K.). Takže teraz je to Angela K. Merkelová, pričom to K vraj znamená Katastrofa...

Pozrime sa na to, čím vlastne žije Európska komisia a ako si predstavuje riešenie situácie byrokratickým spôsobom, ktorú neovláda a nezvláda nikto. Takže čím sa to vlastne Európska komisia chváli?  Súdnemu človeku sa nechce veriť, najmä keď si začne všímať termíny...

 

Čo sa podarilo dosiahnuť:

EÚ strojnásobila svoje nasadenie na mori, a to tak pokiaľ ide o zdroje, ako pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie operácií Poseidon a Triton. Podarilo sa zachrániť 122 000 ľudských životov. To je 250% nárast oproti minulosti.

EÚ zmobilizovala finančné zdroje na podporu krajín, ktoré sú najviac vystavení utečeneckej vlne. Vyčlenilo sa 70 mil. eur na núdzové financovanie nad rámec už vyčlenených 7 mld. eur., ktoré sa v rokoch 2014-2020 využijú na ochranu vonkajších hraníc a migračnú politiku.

Zintenzívnilo sa úsilie v boji proti prevádzačským sieťam. Podstatne sa sťažilo používanie prevádzačských lodí v Stredomorí. Vďaka tomu menej ľudí riskuje svoje životy  v nebezpečných vodách a na chatrných lodiach. Vďaka tomu sa podarilo zastabilizovať stredomorskú cestu, ktorá v auguste 2015 bola na úrovni predchádzajúceho roka. Ani s tým sa však EÚ neuspokojí a boj proti prevádzačom bude naďalej pokračovať.

EK zmobilizovala 4 mld. eur na pomoc pre Sýriu a krajiny v jej susedstve (Libanon, Jordánsko, Turecko, Egypt a Irak). Tieto zdroje smerujú do humanitárnej, rozvojovej a ekonomickej pomoci.

EK zriadila Fond pre Afriku v objeme 1,8 mld. eur, ktorý sa použije na riešenie príčin ilegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu.

Krajiny EÚ sa zaviazali presídliť 160 000 utečencov z krajín prvej línie v Európe. Okrem toho prijali záväzok presídliť 22 000 utečencov priamo mimoeurópskych krajín.

 

 

Priority na najbližších 6 mesiacov:

 

1.     Zvýšenie pomoci pre sýrskych utečencov. EK budúci týždeň navrhne posilnenie Európskeho nástroja pre susedstvo o 300 mil. eur, ktoré budú použité na pomoc pre utečencov v Sýrii i v prospech krajín, ktoré prijali sýrskych utečencov. Spolu s príspevkami členských štátov bude mať tento fond objem 1 mld. eur. Ani to však nemusí stačiť, súčasné zdroje postačia na vykrytie 38% potrieb. Tento nedostatok financií je dramatický. UNICEF avizoval, že 5 miliónov ľudí, z toho polovica sú deti, nemá pravidelný prístup k vode. EÚ vynaloží maximálne úsilie na  mobilizáciu ďalších zdrojov.

2.     Pomoc pre ďalšie krajiny, ktoré čelia enormnému prílevu utečencov, EÚ vyčlení 1 mld eur pre Turecko, ktoré prijalo vyše 1,8 mil. utečencov. Pomoc EÚ bude smerovať aj do Srbska a FYROM (spolu 17 mil. eur)

3.     Dohľad nad dodržiavaním spoločných pravidiel – EÚ dnes spustila 40 nových konaní o porušení zmluvy (infringements). Solidarita musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou a rešpektovaním pravidiel. Je len 5 krajín EÚ, ktoré v oblasti azylu prevzali všetky pravidlá EÚ.  Slovensko je jednou z týchto krajín. Osobitný dôraz bude kladený na zlepšenie situácie v Grécku, ktoré prerušilo transfery podľa Dublinského nariadenia. Grécko bude musieť zabezpečiť dostatočný personál na pokrytie azylového konania a prvotných prijímacích centier.

4.     Príprava hlbšej reformy – posilnenie mandátu Frontexu (EK predloží legislatívny návrh do konca roka), tak aby sa mohol stať plnohodnotnou službou na ochranu hraníc EÚ. Posilnenie návratovej politiky. Otvorenie možností pre legálnu migráciu – EK do marca 2016 prinesie revíziu systému modrej karty, ktorý umožňuje prijatie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. 

O čom rozhodli ministri? Rada EÚ prijala návrh EK na premiestnenie 120 000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet utečencov by mal byť premiestnený počas nasledujúcich dvoch rokov. EK navrhovala, aby sa presunulo 15 600 utečencov z Grécka, 50 400 z Grécka, a 54 000 utečencov z Maďarska. Keďže si však Maďarsko neželá byť zaradené do zoznamu krajín, ktoré mali byť odbremenené Rada dnes rozhodla, že počet 54 000 sa môže použiť v prípade, že iný štát bude v najbližšom období konfrontovaný s náhlym prílevom utečencov. Ak sa tento počet (54 000) v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka.

A teraz to najdôležitejšie pre nás:

2.     Koľko migrantov bude musieť prijať Slovensko ? Podľa rozhodnutia Rady EÚ by Slovensko v tejto fáze malo prijať 190 utečencov z Talianska a 612  utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Tento počet ešte bude môcť byť znížený v prípade účasti Nórska a Švajčiarska. Okrem toho už Írsko avizovalo, že dobrovoľne prijme 4000 žiadateľov o azyl a Dánsko prijme ďalších 1000 utečencov. Veľká Británia bude prijímať sýrskych utečencov priamo z utečeneckých táborov na Blízkom východe. Pri výpočte distribučného kľúča sa zohľadnili štyri kritériá: veľkosť populácie, ekonomická sila krajiny (HDP), počet žiadostí o azyl za posledných 5 rokov, a miera nezamestnanosti. V druhom roku sa bude prerozdeľovať 54 000 (buď z krajiny, ktorá bude vystavená masívnemu prílevu utečencov, alebo z Grécka a Talianska). V druhom roku by Slovensko prijalo 656 utečencov (za predpokladu, že nebude krajinou, ktorá by bola vystavená masívnemu migračnému tlaku). Toto číslo môže byť nižšie v závislosti od miery participácie Švajčiarska a Nórska, ktoré sú pridruženými krajinami Schengenu.

3.     Finančná stránka – EÚ podporí túto relokačnú schému sumou 780 miliónov eur. Prijímajúci štát dostane 6000 eur na jedného utečenca, pričom sa poskytne 50% preddavok tak aby členské štáty mohli konať čo najrýchlejšie. Taliansko a Grécko  dostanú príspevok 500 eur na jedného migranta ako príspevok na úhradu dopravných nákladov.

4.     Môže sa štát vyhnúť prijatiu utečencov? Rada modifikovala návrh Komisie v tom zmysle, že členský štát bude môcť za výnimočných okolností do troch mesiacov od prijatia oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov a to maximálne do výške 30% z počtu, ktorý prináleží danému štátu. Musí pritom uviesť legitímne dôvody, ktoré sú v súlade so základnými hodnotami EÚ. Môže ísť napríklad o náhly prílev utečencov, ktorý vytvorí enormný tlak na azylový systém daného štátu. Komisia návrh členskej krajine posúdi a predloží návrh Rade EÚ. Dočasná výnimka sa môže týkať len 30% počtu utečencov, ktorí by mali byť premiestnení do daného štátu.    

5.     Čo ak utečenec nezostane v krajine, do ktorej bude pridelený?  Riziko sekundárnych pohybov samozrejme existuje a nebude ho možné úplne vylúčiť. Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine. Bude mať právo na pobyt len v tejto krajine a bez jej súhlasu sa nebude môcť presunúť do inej krajiny. Ak by hostiteľskú krajinu opustil bude eskortovaný späť do prijímajúcej krajiny. V prípade, že prijímaciu krajinu opustí, vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status. V inej ako hostiteľskej krajine bude pôsobiť nelegálne. Vďaka povinnému snímaniu odtlačkov prstov bude možné ľahko identifikovať pôvodnú hostiteľskú krajinu. Komisia tiež odporučila členským krajinám, aby zvážili pravidelnú ohlasovaciu povinnosť a poskytovanie čisto materiálnej pomoci (bývanie, strava, odevy). Rôzna úroveň finančných dávok by mohla stimulovať sekundárne pohyby.

6.     Kedy sa začne s premiestňovaním? Rada EÚ rozhodla, že mechanizmus sa spustí najneskôr do dvoch mesiacov od kedy členský štát udelil súhlas s prijatím utečencov. Vo výnimočných prípadoch táto lehota môže byť predĺžená na 3,5 mesiaca.

7.     Ako to bude celé prebiehať? Relokácia prebehne v 5 fázach: A) V prípravnej fáze členské štáty určia národné kontaktné body pre účely výmeny informácií, štáty nominujú styčných splnomocnencov, ktorí budú vyslaní do Talianska a Grécka. Splnomocnenci budú dohliadať na to, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami a aby sa tým zabezpečila čo najlepšia integrácia utečenca. V prípravnej fáze tiež členské krajiny pripravia plány na praktické uskutočnenie relokácie. B) Identifikačná fáza kandidáti na premiestnenie absolvujú interview a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane informácie o dôsledkoch nedovolených pohybov do iných krajín. V rámci rozhovoru sa identifikuje osobnostný a profesijný profil utečenca. C) Vytvorenie databázy kandidátov – prijímajúci členský štát bude môcť oznámiť svoje preferencie pre určitý typ kandidátov (napr. jazykové znalosti, profesie a pod.), avšak bez toho, aby sa porušoval princíp zákazu diskriminácie. D) Prideľovanie do konkrétnych krajín, pričom prednosť budú mať najviac zraniteľní utečenci (rodiny s deťmi, ženy a pod.) E) Procedurálne kroky na uskutočnenie premiestnenia – Grécko  a Taliansko navrhnú zoznam utečencov hostiteľskej krajine, hostiteľská krajina vyjadrí súhlas s identifikovanými kandidátmi, písomné rozhodnutie o premiestnení. Najneskôr do dvoch mesiacov sa uskutoční samotné premiestnenie.

8.     Môže Slovensku niekto nanútiť konkrétnych utečencov? Nie. Každý členský štát bude mať právo odmietnuť prijať konkrétneho žiadateľa, a to v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre národnú bezpečnosť.

9.     Bude musieť Slovensko prijať ekonomických migrantov? Nie. Pôjde len o utečencov, ktorí pochádzajú z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75%. V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany. Zároveň sa tým umožní, aby ekonomickí migranti nemohli nedôvodne predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu.  

10.  Je rozhodnutie o relokácii jediným opatrením na riešenie utečeneckej krízy?  Rozhodne nie. Je len jedným z mnohých návrhov komplexného riešenia utečeneckej krízy. Európska komisia predstavila 9.9.2015 balík opatrení, ktorý zahŕňa spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu, finančná a pomoc  krajinám tranzitu a pôvodu.     

Výsledok týchto strategických „úspechov“ EK? Rozhádané Srbsko s Chorvátskom,  rozhádané Rakúsko s Maďarskom, nepriechodné hranice medzi členskými štátmi únie a doslova diktátorské vnucovanie vôle hlúpejšieho zo strany veľkých štátov tým menším, ktoré s hlúpymi riešeniami nechcú súhlasiť. Jednoducho, niet nad demokraciu západného štýlu... 

   

Informácie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Pripravil: M. Országh