Kafé Centrál? – Dušan Konček

Spomenul som si na ten vtip, keď podguráženého Brežneva sprevádzali v Prahe po múzeu. Pri obraze muflóna vravel, že je to muflón, pri obraze medveďa správne odhadol, že to je medveď a tak isto ako pri gorile, kde ho však opravili - nie je to gorila ale benátske zrkadlo. Je to klasický český vtip, nie všetky české vtipy rozosmejú Slovákov. Tzv. pražská kaviareň, ktorá sa vymedzuje voči svojmu prezidentovi Zemanovi nie je vtip, ale rozosmeje. A už vôbec nie je vtipné, keď sa začína zrkadlový obraz tento kaviarne objavovať aj na Slovensku.

 

To je to gorilovanie, či zrozumiteľnejšie – opičenie sa. Rodiaca sa tzv. bratislavská kaviareň sa na Slovensku /my sme tí najmúdrejší a najschopnejší, aj keď nám slama trčí z čižmy/ sa sústredila nie na prezidenta /ešte to !/ ani na premiéra /ten je aj tak stále ako terč/ ale na bývalého predsedu NR SR Pavla Pašku. Treba ešte pred tým povedať, že nového bratislavského Kafé Centrál s obľubou nakukujú aj niektorí členovia Smeru, len kávu tam verejne nepijú. Najskôr teda P. Pašku „vyhnali“ z postu predsedu parlamentu, ale to sa im málilo a tak ho obliehali systematicky ako Komančovia po prérii jazdiaci dostavník. A keď sa jeho synovci niekde v krčme, či pred krčmou pobili pri akejsi oslave, mediálne diviaky ako na povel /naozaj to nebol povel?/ vyskočili a články v slovenskej „nezávislej“ tlači o tomto incidente zatienili aj zostrelenie ruského „sučka“, ba aj atentáty Paríži. Bitka v krčme či pred krčmou je súčasťou slovenskej folklórnej kultúry /na tom nič nezmenil ani súčasný minister kultúry/, ale synovci P. Pašku sa „hodili“ do slovenskej politickej /rozumej folklórnej/ kultúry. „Východniar“ /hoci s martinskými koreňmi/ a ešte podpredseda Smeru /on ten Smer vlastne vznikal na východe republiky/ bol tŕňom v oku rodiacej sa Kafé Centrál, tzv. bratislavskej elity, ktorá však nie je žiadnou elitou ani z rozumového a ani zo vzdelanostného pohľadu. Iba ak z „podrazáckeho“.

 

A východniar P. Paška má okrem toho zakódovaný v génoch martinský duch vzdelanosti a aj národovectva. Vhodný objekt na odstrel. No a keď po mediálnom odbavovaní sa opozície a niektorých mediálnych „rabšicov“ im hodil do ohňa ešte aj to, že by si sám seba vedel predstaviť vo funkcii ministra zahraničných vecí, peklo sa otvorilo. Ale prečo nie, veď je to podpredseda strany Smer? A je celkom nevšedné, že na jeho slová reagoval negatívne ďalší podpredseda Smeru a zároveň minister kultúry. A zároveň treba dodať, že je najnevýraznejší minister vo Ficovej vláde. Nič neurobil ani s nezmyselným zlúčením STV a SRo, ktoré bez projektu a veľmi rýchlo „spískal“ jeho predchodca Krajcer, čím vlastne znefunkčnil obidve inštitúcie a o šetrení treba pomlčať o kvalite ani nehovoriac. Bolo skutočne trápne sledovať RTVS pri udalostiach v Paríži, kde vyhnali dievčatá a chlapcov z ulice, ktorí nemali ani „dunstu“ o tom, čo sa deje a kde vlastne sú a divák si musel prepnúť na ČT alebo na maďarskú televíziu. To len ma margo rozdielu jedného a druhého podpredsedu Smeru.

 

Netreba hodnotiť terajšieho ministra zahraničných vecí, vieme kto to je, kde sa osvedčil a aj ako a práve to ho predurčuje na niektorú z funkcií v EÚ, alebo ako protektora aj na riešenie ukrajinského či sýrskeho konfliktu. Čiže je celkom logické, ak by P. Paška na túto funkciu ašpiroval. Pravdu povediac, mnohí by sme tento „martinský duch“ videli radšej na poste ministra kultúry, pričom ten doterajší by mal pracovnú produktivitu osvedčiť na funkcii predsedu parlamentu. A káva by sa podávala v Parlamentke...