Každý chce strechu nad hlavou – Rudolf Slezák

Pokiaľ viem, tak v žiadnej Európskej krajine, nie sú obyvatelia nadšení, z pribúdania ciganského etnika. Najčastejším dôvodom sú obavy z ich neprispôsobilosti. Veľa príkladov však svedčí aj o ich šikovnosti a vynaliezavosti, s akou sa dokážu prispôsobiť daným podmienkam. Takže, s tou ich neprispôsobilosťou, to nemusí byť až také, ako sa bežne hovorí a píše. Uvediem aspoň jeden príklad z Bulharska, o ktorom nedávno (7.9.) napísala Komsomolskaja Pravda.

Bulharsko je krajinou, v ktorej už tiež vybudovali, vďaka programu pre utečencov, tábor pre nešťastníkov zo Sýrie, ktorí sem prišli aj zo svojimi deťmi, aby si zachránili holé životy. Je to projekt EU a v tomto tábore je asi 300 utečencov. Dostávajú celodennú stravu, ošatenie, posteľnú bielizeň, zdravotnícke ošetrenie, teplo, všetko potrebné pre hygienu... a bonus, 185 EUR, na prilepšenie, ako výpomoc. Myslím si, že je to pre nich celkom slušné zaopatrenie. Zrazu však začal počet týchto utečencov narastať v takom počte, že sa to nedalo prehliadnuť. Starí osadníci si zrazu všimli, že noví "utečenci" sa okamžite prispôsobili táborovým podmienkam a zvyklostiam a prví boli všade tam, kde sa niečo rozdávalo. Nebolo by na tom síce nič čudné, pretože aj Arabi, sa až dotieravo chovajú najmä v rekreačných oblastiam, kam chodievame za slnkom a pyramídami, no títo noví osadníci, od starých bočili a neodpovedali na otázky. Akoby aj mohli, keď neovládali reč, akou sa dorozumievali Arabi medzi sebou. Vysvitlo, že do tábora sa nasťahovalo niekoľko desiatok miestnych cigáňov. Potom nech niekto vraví, že sa nedokážu prispôsobiť novým podmienkam. Naopak, dokážu využiť každú možnosť ako si prilepšiť.

Cigáni sú však nielen vynaliezaví a šikovní, v zabespečovaní svojich potrieb, no povráva sa, že z nich boli a vynikajúci bojovníci. Aspoň jedna legenda o tom podáva svedectvo. Hovorí, ako hrdinský bránili hrad Veľká Ida, ešte tri týždne po tom, ako ho zbabelo opustila, profesionalná hradná posádka. Hradný pán im vraj prisľúbil, že ak hrad udržia, môžu sa kdekoľvek usadit na jeho panstve, všade tam, kde im oči dovidia. Cisárske vojsko ich síce rozprášilo, no oni považujú dohodu z tých čias za platnú a stavajú si svoje chatrče, kde sa im zachce.Bolo im povedané - kam im oči dovidia a tak sa toho držia. Čo na tom, že sa občas usalašia aj na cudzích pozemkoch. Ktovie, čí potomkovia týchto bojovníkov z Veľkej Idy, nežijú aj medzi nami, alebo neboli medzi tými cigánmi v Bulharsku.

Nedávno som sedel v čakárni a čítal som článok, o odovzdávke desiatok bytov pre Cigánov v Levantovciach, s komentárom o ich devastačných vlastnostiach. Prisadol si ku mne starý cigán, s ktorým som sa poznal: - Vieš Gádžo, povedal mi. Dokiaľ sme boli Cigánmi, nebolo to až tak najhoršie. Horšími sme od čias, čo sme sa stali Rómami. Povedz však úprimne - Čo je odpornejšie? Dať cigáňovi byt niekde za dedinou, alebo dať nejakému papalášovi, hercovi, úradníkovi na ministerstvách, kde všade nadpriemerne zarábajú,...jeho rodinným príslušníkom,... byt v lukratívnom prostredí, za bagateľ alebo zadarmo? Veď títo ľudia, keď niečo chceli, museli tiež vedieť, na ktoré okienko treba zaklopať a za kým treba ísť. Čo na tom, že to zaplatí niekto iný? Chvíľu sa o tom písalo, no byt vrátil iba Fígeľ. A čo tie stavby na čierno postavené v rekreačných lokalitách...?

Nedokončili sme rozhovor, môj spoločník musel odísť. Do očí mi padla v novinách čerstva informácia o tom, že Amnesty Internacionál, nás kritizuje za zhoršujúce sa životné podmienky našich Rómov. Ktovie, ako by páni z Amnesty, odpovedali na otázku, ktorú mi položil jeden starý Róm.