Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Jozef Plachý jubiluje – Vladimír Mezencev

MÁ DVE OBČIANSTVA I DVA DOMOVY

Legendárny hokejista Jozef Golonka je skutočná osobnosť nášho športu. Veď na zimných olympijských hrách a svetových šampionátoch štartoval dohromady jedenásťkrát a priviezol si z nich spolu osem medailí, z toho štyri strieborné a rovnaký počet bronzových. Golonka je známy aj tým, že priemerné úspechy slovenských reprezentantov ani neregistruje, teda vôbec nekomentuje a jeho výpočet tých, ktorí nás najviac preslávili vo svete je skutočne priskromný. Takže nezasväteného môže prekvapiť, že na úroveň olympijských víťazov Pribilinca, Tótha, Mečířa, bratov Hochschornerovcov, Martikána a Kaliskej dáva aj košického rodáka Jozefa Plachého. A to i napriek tomu, že žiadnu olympijskú medailu nezískal. Slávny hokejista však veľmi dobre vie, že vo svete sa Plachého meno v médiách i v športových kruhoch častejšie skloňovalo než /nech nám to prepáčia/ aj niektorých našich zlatých olympionikov. A čo doma? Nuž, poniektorí už naňho aj pozabudli, ale odborníci i novinári k jeho menu nikdy nezabudnú dať prívlastok – najlepší a najúspešnejší slovenský bežec všetkých čias. Od stovky po maratón!

 

ZAŽIARIL AKO KOMÉTA

Chlapec z dnešného košického predmestia Barca, zo skromnej robotníckej rodiny sa dostal na výslnie svetovej atletiky. V priebehu iba štyroch rokov! Na základnej škole v Barci mal vynikajúceho telocvikára Vrabca, ktorý deti viedol k športovej všestrannosti. Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky sa Plachý rozhodol vyučiť za strojného zámočníka, ale žiadny šport ho nelákal natoľko, aby sa mu začal intenzívne venovať. Predsa sa však prihlásil na mestské kolo stredoškolskej a učňovskej mládeže v cezpoľnom behu, ktoré vyhral. Vtedy zaujal známeho atletického zanietenca a funkcionára Tibora Lieskovského a ten už zariadil, aby nechýbal na okresných majstrovstvách, na ktorých štartovali už registrované bežecké nádeje. Jožko Plachý však všetkým ukázal chrbát a podobne to bolo aj na krajskom kole. Na ňom už bežal v drese Lokomotívy, do ktorej ho zlákal mládežnícky tréner Ladislav Peto. Ubehlo iba niekoľko mesiacov a Jožka už čakala prvá oficiálna sezóna na dráhe. Na majstrovstvách Československa v behu na 1000 m skončil druhý, o rok neskôr už získal prvenstvá v cezpoľnom behu na 3 km i na 800 m na dráhe a dva tituly v týchto disciplínach si vybehal už ako 18-ročný. Na svojich prvých seniorských majstrovstvách ČSSR v roku 1967 vytvoril svoj prvý čs. rekord, v behu na 800 m dosiahol čas 1:50,6 min. a zaradil sa ním na čelo historických tabuliek dorastencov. Tých rekordov počas jeho 18-ročnej pretekárskej kariéry boli celé desiatky, od oddielových až po európske a svetové. V tom istom roku sa jeho trénerom stal Jan Liška. Ich vzájomný vzťah prežil  desaťročia. Liška ho trénoval  celých 15 rokov, dostal na svetové výslnie, viedol ho v Košiciach a aj neskôr v Prahe. V roku 1982 sa skúsený odborník stal šéftrénerom Dukly a jeho miesto trénera prevzal vtedy 33-ročný Plachý, ktorý skončil s pretekárskou činnosťou. Zdá sa, že osud ich spojil navždy, veď dodnes bývajú v jednom pražskom dome v rovnakom vchode len na rôznych poschodiach. V závere minulého roku Liška v plnom zdraví oslávil deväťdesiatku...

 

ROKY ÚSPECHOV I SLÁVY

Olympiáda v Mexiku v roku 1968 klopala na dvere a Plachého výkonnosť pod už Liškovým vedením rástla zo dňa na deň. Na Rošického memoriáli po prvýkrát zdolal celú vtedajšiu seniorskú špičku a jeho dosiahnutý čas 1:47,1min. na 800 m znamenal nielen nový čs. juniorsky rekord, ale zároveň splnenie olympijského limitu! O skutočný šok sa však postaral až v Mexiku. V semifinále vytvoril nový juniorsky svetový rekord časom 1:45,9 min. Najmladší finalista dosiahol presne ten istý čas, teda vyrovnal svoj čerstvý rekord, skončil piaty a k medaile mu chýbali O,2 sekundy. Pritom tam nebol celkom  zdravotne v poriadku. Odborníci mu už vtedy predpovedali skvelú kariéru a jeho výkon prirovnávali zisku titulu európskeho šampióna. Aj sa ním o niekoľko mesiacov stal...

 

Rok 1969 mu priniesol najväčšie úspechy a s nimi aj patričnú slávu. V zime spolu s vtedy najslávnejším športovým manželským párom na svete – Věrou Čáslavskou a Jozefom Odložilom absolvoval prvé turné po amerických halách. Už premiérové preteky v legendárnej Medison Square Garden vyhral pred 20 000 divákmi, potom nasledovali ďalšie a ďalšie prvenstvá aj rekordy. V tom roku vyhral 29 významných zápolení a iba v jednom – na majstrovstvách Európy v Aténach sa musel uspokojiť „iba“ so striebornou medailou. Čo to však všetko bolo, vrátane zlata z halového európskeho šampionátu v Grenobli oproti víťazstvu v medzikontinentálnom stretnutí Európa – Amerika v Stuttgarte. Pred 60 000 divákmi dosiahol svoj historicky najlepší čas 1:45,4 min., ktorý znamenal nielen nový čs. rekord, ale aj najlepší výkon celého stretnutia. Tí skôr narodení občania Československa od Čiernej nad Tisou až po západočeský AŠ večer čo večer sledovali najzaujímavejšiu časť vtedajších televíznych novín – ich športové správy pod názvom Góly – body – sekundy. Plných sedem rokov v ich úvode diváci videli strhujúci záber Plachého víťazného finišu v Stuttgarte.  Každý deň pred obrazovkami v tom čase sedeli milióny Čechov a Slovákov. Koľko ich mohlo byť za tie roky dohromady? Slávny rok 1969 skončil pre iba 20-ročného Jozefa vyhlásením za druhého najlepšieho bežca roka na celej zemeguli a toto ocenenie prinieslo so sebou pozvania na najvýznamnejšie medzinárodné podujatia. Napríklad – do USA na halové zimné turné ho pozvali ešte trikrát. Dohromady za štyri roky bežal na 36 pretekoch. Ani v jedných z nich neskončil horšie ako tretí!  Z oceánom vytvoril aj nový európsky rekord na 1000 yardov /rok 1969/ a o tri roky neskôr sa dokonca stal halovým majstrom USA na 880 yardov.

 

Ako to však v športe chodí, slávne a úspešné obdobia striedali tie nie veľmi vydarené. Dodnes najneradšej  spomína na svoju osemstovku na olympiáde v Mníchove v roku 1972. Azda nikdy nebol v takej forme ako vtedy. Stačila však z jeho strany jedna taktická chybička a sen o umiestnení na stupni víťazov sa rozplynul. Nedostal sa ani do finále. Určitou náplasťou na boľavú dušu boli medaily z ME 1973 v Rotterdame, ale štart na v poradí už jeho tretej olympiáde v roku 1976 v Montreale skončil opäť neúspešne. To už bol členom pražskej Dukly.

 

Nebol by to však húževnatý Plachý aby sa opäť nevzchopil. Dokonca okrem behu na 800 m sa začal špecializovať aj na tisícpäťstovku. Tréner Jan Liška mu úplne zmenil koncepciu tréningov a predovšetkým zvýšil ich intenzitu aj počet nabehaných kilometrov až na sedemsto v mesiaci. Nasledovali ďalšie dve nominácie do Výberu Európy, víťazstva na rôznych významných mítingoch, na jednom z nich vrátil prehru z olympiády v Montreale Albertovi Juarentovi z Kuby. Plachý zároveň k desiatim seniorským titulom majstra Československa v behu na 800 m /bez prerušenia/ pridal ešte dva na 1500 metrov. Vydaril sa mu aj jeho štvrtý štart na olympijských hrách, v Moskve v roku 1980 obsadil skvelé 6.miesto.

 

REBEL? NIE! BOJOVNÍK ZA SPRAVODLIVOSŤ

V roku 1993 ukončil svoju trénerskú činnosť, ktorej sa venoval v Dukle Praha od roku 1982. Dostal miesto právnika na ministerstve obrany ČR. V tom istom roku však zomrel jeho najlepší priateľ Josef Odložil. Na následky zranenia, ktoré mu spôsobil jeho vlastný syn Martin.  Jeho matka Věra Čáslavská v tom čase pracovala v Kancelárii prezidenta ČR Václava Havla a ten zo svojej pozície udelil tomuto otcovrahovi milosť. Toto rozhodnutie rozhorčilo mnohých občanov Česka, medzi nimi aj športovcov a dokonca aj priateľov Čáslavskej. Medzi nimi bol aj Plachý, ktorý inicioval podpisovú kampaň proti tomuto Havlovmu kroku. Akosi však pozabudol, že je vojakom z povolania a jeho vrchným veliteľom podľa ústavy je práve prezident. A tak Plachý musel z ministerstva odísť a prevelili ho na nižšiu funkciu. Ani to mu však nezabránilo pokračovať v práci, ktorú začal Josef Odložil, strieborný z OH 1964 v Tókiu vtedy už bývalý manžel V.Čáslavskej. Išlo o odhaľovanie používania nedovoleného dopingu vo vrcholovom športe, konkrétne v atletike, veď aj Plachý o tom vie svoje i keď celú túto agendu mal v rukách Odložil a aktovka v ktorej ju nosil sa ihneď po jeho smrti záhadne stratila...

 

DOMA NIE JE PROROKOM...

Na rodnom Slovensku čerstvému jubilantovi ruže nekvitnú. Patria mu síce neoficiálne tituly najlepšieho slovenského bežca a športovca Košíc v 20.storočí, ale... Vzťahy medzi ním a Slovenským atletickým zväzom /SAZ/ sú – ako sa hovorí – doslova na nože. Plachý mu vyčíta nesystematickú prácu s mládežou, nedostatočnú prípravu kvalitných trénerov, nezáujem o problémy v kluboch a mnoho ďalších nedostatkov v jeho práci. Ako jeden z dôkazov jeho argumentov uvádza porovnanie výsledkov českých reprezentantov so slovenskými na vrcholných európskych a svetových súťažiach. „Funkcionári zväzu sa schovávajú za výsledky Mateja Tótha a Jána Volka. Nemajú na nich nijakú zásluhu a okrem toho atletika u nás doslova živorí. O štruktúre náborových súťaží pre detí a mládež sa tiež iba hovorí a nič nerobí. Atletika sa predsa nerobí v kanceláriách, ale priamo na štadiónoch“, zdôrazňuje Plachý a veľmi dobre vie o čom hovorí. Veď SAZ pred časom zrušil vynikajúcu masovú súťaž Hľadáme nového Jozefa Plachého, ktorá mala na celom Slovensku už svoju tradíciu, podporovateľov i obetavých funkcionárov a nahradil ju novou – Hľadáme nových olympionikov. Tá sa ale neujala a neskôr zanikla. Vzťahy medzi Plachým a SAZ sa zhoršili až natoľko, že v roku 2017 požiadal o zrušenie svojho laureátstva v Sieni slávy slovenskej atletiky! Skutočne ojedinelý krok prejavenia nesúhlasu s prácou zväzu. Ten dokonca na prvú žiadosť ani nezareagoval, zahral sa na mŕtveho chrobáka a až s odstupom takmer roka po urgenciách z Plachého strany sa rozhodol mu vyhovieť. Nebolo však jednoduchšie sadnúť si z ním za jeden stôl, vymeniť si názory a využiť Plachého skúsenosti z tréningového procesu vrcholových športovcov? Čo je však ešte smutnejšie: čerstvý sedemdesiatnik sa už dlhší čas súdi s atletickým klubom v Dubnici nad Váhom, ktorý tradične organizoval národné finále súťaže Hľadáme nového Jozefa Plachého. V súčasnosti sa Plachého odvolanie už dostalo na Najvyšší súd SR, pretože na nižších stupňoch neuspel...

 

Predchádzajúce riadky akoby nasvedčovali tomu, že Plachý sa rozhádal so všetkými a všade. Nie je to ale tak. Okrem jeho obdivovateľov, priateľov i podporovateľov je stále veľmi široký. Za všetkých spomeňme jednu z najlepších svetových atlétok Jarmilu Kratochvílovú. Dvojnásobnú majsterku sveta /rok 1983, 400 a 800 m/, striebornú z OH 1980 v behu na 400 m, trojnásobnú svetovú rekordérku, ktorá dodnes drží najstarší atletický rekord na svete – z roku 1983 v behu na 800 m časom 1:53,28 min! Nepodarilo sa ho prekonať už viac ako 35 rokov. Táto hviezda svetovej atletiky napísala so svojím trénerom Miroslavom Kváčom knihu Čakanie  a Plachému ju podarovala s napísaným venovaním: „Môjmu veľkému vzoru a prvému, ktorý vedel behať “pulku“/v atlet. žargóne beh na 800 m – pozn. autora/. Každý komentár je tu zbytočný...

 

KTO JE JOZEF PLACHÝ

Narodil sa 28.februára 1949 v Košiciach. Podľa mnohých atletických expertov najlepší bežec v dejinách slovenského športu. Na svoj výkonnostný zenit sa dostal už ako 20-ročný a zostal na ňom viac ako desaťročie. Štartoval na štyroch olympiádach /1968, 1972, 1976 a 1980/, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu inému bežcovi na stredné trate na svete. Už ako 19-ročný si prevzal diplom o udelení titulu Majstra športu, ktorý sa vo väčšine prípadoch udeľoval pri získaní medaily na svetových a európskych šampionátoch a olympijských hrách. Trikrát ho nominovali do výberu starého kontinentu na stretnutia Amerika – Európa. Halový majster Európy a druhý na ME /1969/, bronzový z európskeho šampionátu na 800 m a strieborný v štafete 4x800 m v roku 1973  /išlo o slovenské kvarteto v zložení Samborský, Kováč, Plachý, Šišovský/. Medzinárodný halový majster USA v behu na 880 yardov /1972/ a ZSSR  na 1500 m /1977/. Na majstrovstvách Československa získal spolu 21 /!/ titulov v rôznych vekových kategóriách, z toho 14 v seniorskej a to v cezpoľnom behu, na 800 a 1500 metrov. Bežecké rekordy vytváral ako na bežiacom páse, boli na svetovej i európskej úrovni. Bol držiteľom jedného svetového, štyroch európskych a deviatich čs. rekordov /800 m, 1000 m, 1500m a jedna míľa/. Jeho najlepší čas na 800 m 1:45,50 min. z roku 1969 odolával prekonaniu celých 39 rokov, dodnes však drží ešte dva neprekonané výkony – čas 3:52,6 min. na jednú míľu je českým rekordom už 42 /!/ rokov. Pokiaľ po prvú októbrovú nedeľu žiadny slovenský atlét nedosiahne v behu na 1000 m lepší čas než 2:18,5 min., tak tento Plachého národný rekord bude mať presne polstoročie! Vo svojej bohatej a vzácnej medailovej zbierke má aj zlatú zo Svetovej univerziády /1977/.

 

Ešte v minulom storočí patrili medzi obľúbené a sledované aj medzinárodné stretnutia v atletike. Plachý ich absolvoval 35. Československo reprezentoval neuveriteľných 18 rokov.

 

O jeho vynikajúcich bežeckých kvalitách svedčia aj mnohé ankety, rebríčky a atletické štatistiky. Tak napríklad do desiatky najúspešnejších čs. športovcov za rok 1968 sa dostal ako jediný Slovák a samozrejme, vyhral anketu o najúspešnejšieho slovenského športovca roka. V tomto smere mu prial aj ten nasledujúci: ako 20-ročného ho vyhlásili za druhého najlepšieho európskeho bežca roka. Až osem ďalších za sebou sa jeho meno objavovalo v desiatke najlepších osemstovkárov celej planéty. Do desiatky najlepších bežcov Európy, teda od šprintérov po vytrvalcov – maratóncov ho štatistici a ďalší odborníci zaradili ešte dvakrát. V anketách o najúspešnejšieho československého športovca roka sa jeho meno v prvej desiatke ocitlo štyrikrát /2., 4., 7. a 10.miesto/. Stal sa aj víťazom historicky premiérovej oficiálnej ankety o najúspešnejšieho športovca Košíc – bolo to v roku 1969.

 

Počas svojej úspešnej a dlhej aktívnej kariéry reprezentoval tri košické telovýchovné jednoty – Lokomotívu VSŽ, Sláviu VŠT a VSŽ, od jesene 1974 až do konca svojej kariéry bol členom už iba armádnych stredísk vrcholového športu Dukla, rok v B.Bystrici a potom v Prahe. Plachý predstavuje jednu z mála výnimiek – je oficiálne občanom dvoch krajín – Česka a Slovenska. Zaujímavá je aj jeho cesta za vzdelaním: vyučil sa za strojného zámočníka, večerne absolvoval strednú priemyselnú školu strojnícku, potom začal študovať na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a štúdium úspešne zakončil na Karlovej univerzite v Prahe. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa stal dôstojníkom Českej armády v ktorej to dotiahol na hodnosť podplukovníka. V súčasnosti striedavo žije v Prahe a Košiciach. Zdá sa, že v Česku je oveľa známejší a obľúbenejší než u nás. Veľa tamojších atletických odborníkov ho zaraďuje v úspešnosti a bežeckých kvalitách hneď na druhé miesto za legendárnym Emilom Zátopkom, štvornásobným olympijským víťazom a dokonca pred strieborného z OH 1964 v Tókiu v behu na 1500 m Jozefa Odložila.

 

Aj po skončení aktívnej pretekárskej činnosti sa naďalej venuje atletike. Najskôr ako tréner, neskôr založil masovú súťaž pre detí a mládež Hľadáme nového Jozefa Plachého, ktorá mala celoslovenský charakter a trvala štrnásť rokov. V rodných Košiciach spolu s Technickou univerzitou organizuje ďalšie takéto podujatie pod názvom Plachého míľa, ktoré v tomto roku vstupuje do druhého desaťročia.

 

Je rozvedený, má štyri deti – Zuzanu /44-ročnú/, Michala /38/, Martina /27/ a Pavla /26/.

Jozef Plachý na oslavách 50.výročia účasti čs.reprezentácie na OH 1968 v Mexiku, ktoré v závere minulého roku usporiadal v Prahe Český olympijský výbor. Foto: Ľubomír SOUČEK

Jozef Plachý na oslavách 50.výročia účasti čs.reprezentácie na OH 1968 v Mexiku, ktoré v závere minulého roku usporiadal v Prahe Český olympijský výbor. Foto: Ľubomír SOUČEK

Svojho času tri slávne „péčka“ košického športu, pričom každý z tohto tria sa stal majstrom Európy. Atlét Jozef Plachý medzi dvoma futbalistami – Jaroslavom Pollákom a Jánom Pivarníkom.  Foto: archív autora

Svojho času tri slávne „péčka“ košického športu, pričom každý z tohto tria sa stal majstrom Európy. Atlét Jozef Plachý medzi dvoma futbalistami – Jaroslavom Pollákom a Jánom Pivarníkom. Foto: archív autora