Je lepšie ísť za medveďom, ako keby mal ísť medveď za tebou – Ján Horár

Ukrajina prakticky zmizla z titulkov slovenských médií a pritom je to nás sused s ktorým máme takmer sto kilometrovú hranicu. A pritom sa na Ukrajine dejú veci, ktoré sa bezprostredne týkajú aj Slovenska. Zdá sa ako keby odniekadiaľ zaznel príkaz, stačilo, počkáme si na exit Porošenka a tamojšej vlády. Vyzerá to skutočne tak, že geopolitické pohyby ako naznačujú, USA a EÚ sa naoko vzdávajú Ukrajiny, hoci tam posielajú stále financie, ktoré tak ako vždy končia vo vreckách oligarchov. Vždy to totiž tak bolo, nech boli revolúcie oranžové, zamatové, ružové, nech na nich znelo fabriky - robotníkom, vláda- ľudu a mier na svete, robotníci nič nedostali, vláda nepatrila ľudom a po mieri ani stopy. Presvedčili sme sa o tom na vlastnej koži a presvedčujeme na vlastné oči. Iba škoda, že to ešte nepochopili na Ukrajine. Tam sa však dostali k moci ešte aj fašistické živly, nad vyčíňaním ktorých tzv. západná demokracia cudne klopí oči. Okrem toho sa tam nalodili podobné žily ako Sakašvili z Ukrajiny, litovskí a aj slovenskí experti typu Dzurindu a Miklóša, ktorí robia presne to, čo im diktujú oligarchické kruhy ergo banky zo Západu. Nečudo, že pred pár dňami pomocník prezidenta Porošenku, Mikuláš Dzurinda v nemeckých novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung podrobil tvrdej kritike vládu Ukrajiny za nedokonalosť reforiem a zvýšenie požiadaviek na zahraničnú pomoc. Je skutočne zaujímavé čítať dvojnásobného slovenského premiéra, ktorý sa takto nostalgicky priznal k tomu, čo sa za jeho vlády dialo na Slovensku. „Ja necítim na Ukrajine apetít na reformy. Namiesto toho mám dojem, že ľudia nevedia, kto je architekt reforiem a kto hrá vedúcu úlohu pri ich zavádzaní. Okrem toho mnohí Ukrajinci, rátane vedenia krajiny sa spoliehajú na akýsi plán Marshalla pre Ukrajinu a myslia si, že riedenie fundamentálnych reforiem príde zvonku.“ Inými slovami to treba robiť tak ako na Slovensku, všetko predať a stať sa vazalom zahraničných bánk. Mikuláš Dzurinda článok zakončil slovami „Ja som presvedčený, že toto všetko musíme objasniť našim ukrajinským priateľom /aby vstúpili do EÚ a NATO - pozn.autora/“.

 

Takže dnes vieme, že Dzurinda a Mikloš sú bačovské ovčiarske psi, ktoré naháňajú ovce do košiara. Samozrejme nie zadarmo a ani nie z „lásky k ukrajinským priateľom“. Ukrajina sa pritom potáca nad priepasťou, boje neutíchajú, banderovci už prišli aj do Mukačeva, kde sa strieľalo a tie výstrely bolo počuť aj za neďalekou hranicou so Slovenskom. Stále viac a viac naložený v liehu, čo je na Ukrajine verejne známe prezident Porošenko straší svet tým, ako Putin napadne Fínsko, pobaltské krajiny a aj krajiny okolo Čierneho mora. Paradox je v tom, že v januári bolo Rusko na Ukrajine vyhlásené za krajinu – agresora a pritom Ukrajina stále s Ruskom obchoduje, dokonca prezident povedal, že na úpadku produkcie Ukrajiny je vinovatý Putina a Rusko, najnovšie rokuje s Donbasom proti ktorému robí genocídu a snaží sa dostať odtiaľ uhlie, lebo energetická situácia na Ukrajine pred blížiacou sa zimou je katastrofálna. Pochopiť podobné kotrmelce Ukrajiny a jej predstaviteľov už človek so zdravým rozumom jednoducho nemôže pochopiť a stále menej to chápu už aj samotní Ukrajinci, ktorých životná úroveň upadla niekoľkonásobne. V prvých dňoch augusta ešte vznikol Moskve „ Výbor na záchranu Ukrajiny“, čo je vlastne vláda vo vyhnanstve, ktorú vedie bývalý premiér Azarov a ktorá má aj kandidáta na prezidenta, bývalého poslanca strany J. Timošenkovej a potom poslanca Janukovyčovej Strany regiónov V. Olejnika. Táto vláda vydala už aj výzvu k obyvateľom Ukrajiny. Okrem toho sa začína rozbiehať vydávanie ruských pasov obyvateľom Luganskej a Doneckej republiky, čo znamená, že Porošenková operácia ATO/antiteroristická operácia/ stráca zmysel, pretože je rozdiel bombardovať ľudí s ukrajinským pasom a ľudí s ruským pasom. Akcia „ Ukrajina“ jednoducho nemá konca, Američania už do tohto projektu dosť investovali, rovnako ako nimi riadené banky. Táto „ demokracia“ sa riadi oným známym pravidlom - dal, má dať. Na Ukrajinu však vstupuje aj Čína, ktorá sa snaží skupovať kvalitnú černozem. Ako tieto geopolitické uzly nakoniec skončia ťažko predpovedať, hoci mnohí ľudia na Ukrajine si opakujú starú múdrosť – je lepšie ísť za medveďom, ako keby mal ísť medveď za tebou...