Imigrácia a členské štáty únie – Arpád Popély

Počas tretieho aprílového víkendu 2015 zahynulo v Stredozemnom mori za jednu jedinú noc viac ľudí, ako zomrelo pri teroristických útokoch na území Európy za posledných tridsať rokov! Dnes v Stredozemnom mori hliadkuje 1 (jediná / loď Lekárov bez hraníc, ktorí pomáhajú prežiť utečencom a zachránila za dva mesiace tritisíc ľudí. Tento rok bude na mori pôsobiť až šesť mesiacov… Posádku tvorí 20 ľudí, pojme však až 400 pasažierov, loď má k dispozícii dva nafukovacie člny s pevným dnom, dva drony na aktívne vyhľadávanie na mori.

 

Mení sa však celková situácia v oblasti Stredozemného mora. K horšiemu.

Hlavný dôvod je veľmi jednoduchý. Európa uzatvára iné hranice. Na grécko-tureckej hranici je bariéra, na bulharsko-tureckej takisto… Utečenci skrátka strácajú možnosť, ako sa dostať po suchej zemi do Európy, a tak sú hnaní do rúk pašerákov. A nezostáva im iné, len si vybrať tú najnebezpečnejšiu cestu cez Stredozemné more. Potom sú tu aj ďalšie príčiny. Negatívne k situácii prispieva vývoj situácie na Blízkom východe, postup Islamského štátu, nekončiaci sa konflikt v subsaharskej Afrike, teda v Eritrei, Somálsku, či v Stredoafrickej republike. Všetky tieto faktory spolu prispievajú k tomu, že situácia je naozaj čoraz horšia.

 

Za existencie projektu Mare Nostrum bolo zachránených! viac ako 15 000 utečencov /zahynulo asi 3000/. A od fungovania misie Triton, vo vodách Stredozemného mora zomierali ľudia, ktorých počet ani nie je známy. Mimoriadny summit EÚ k tejto problematike dňa 23.4. 2015 prerokoval 10 bodový Návrh na riešenie migrácie v Stredomorí / ďalej iba NÁVRH/.

Väčšina čitateľov určite súhlasí s autorom týchto riadkov, že sa nedá ospravedlniť fakt, že dlhé roky neexistuje dostatočné európske riešenie, ako tento perspektívne závažný celoeurópsky problém riešiť a vyriešiť.

 

Z jasných dôvodov sa nechcem zaoberať všetkými 10 bodmi NÁVRHU, dotknem sa iba dvoch.

1. „ Strojnásobenie finančných prostriedkov a počtu prostriedkov na vyhľadávacie a záchranné operácie.“

 Je na mieste otázka, akými prostriedkami, metódami chce EÚ kooperovať a s kým v tak chaotických krajinách ako je Sudán, Egypt, Tunisko, Mali, či Niger a Lýbia, kde sú dve vlády ...? A pritom sa vôbec nespomína migrácia z Ukrajiny. A čo sýrski utečenci cez Turecko, atď.

2. „Rozmiestnenie styčných úradníkov v kľučových tretích krajinách tak, aby mohli zbierať informácie o migračných tokoch a posilniť úlohu zastúpenia EÚ.“

 

Systém by mal fungovať tak, že sa vytvoria centrá v Severnej Afrike, kde by mohli záujemcovia požiadať o azyl ešte predtým, ako sa vydajú na nebezpečnú cestu po mori...

Podľa odborníkov na túto problematiku pašeráci vytvorili prepracovanú sieť, ktorá doteraz funguje lepšie ako akékoľvek opatrenia zo strany EÚ. Aj preto tvrdia, že zavedenia spomínaných opatrení v krajinách kde vládne chaos, je utópia.

 

Zo štatistík úradu Európskeho fondu pre utečencov vyplýva, že v roku 2013 ročné presídľovacie programy spustilo len 13 európskych štátov: Švédsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, V. Británia, Portugalsko, Francúzsko, Španielsko. Rumunsko, Česko , Maďarsko a Bulharsko.

 

Závery spomínaného eurosummitu jasne ukázali aké sú stanoviská jednotlivých členských krajín únie k tejto veľmi vážnej otázke. Namiesto toho, aby sa dohodlo na jasných zámeroch únie na záchranu životov, nastalo budovanie akejsi Európy. Možno povedať, že EÚ premrhala unikátnu príležitosť na začatie seriózneho riešenia tohto problému európskej civilizácie. Bude sa rokovať... a príde rok 2017. A zaiste nikto nevie predvídať, dovtedy koľkým radikálnym islamistom sa podarí infiltrovať a vylodiť sa na brehoch starej, peknej Európy.