Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Išeu Macek na klzký ľad... – Štefan Nižňanský

Ešte ani maskot budúcoročných Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji seniorov na Slovensku medvedík Macejko s jánošíkovským opaskom nevhodil úvodné buly, ešte sa neozvala nad hlavami fanúšikov v Bratislave či v Košiciach nová hokejová hymna a už prehrávame 2:0. Neuveriteľné! Veď nevynútené chyby sú typické skôr v tenise než v najrýchlejšej kolektívnej hre, zrodenej v krajine javorového listu. Nová i mladá krv na hokejovom zväze pumpuje k zmenám a k rýchlym manažérskym rozhodnutiam. A to v čase, keď sa očakávali rozhodnutia smerujúce k stmeľovaniu hokejovej rodiny so štátnymi orgánmi, mestskými organizáciami i so širokou verejnosťou. Lebo hokej je na Slovensku nielen najúspešnejší kolektívny šport, no predovšetkým spoločenský fenomén. Na každú negatívnu správu, na každú chybu či podraz reaguje fanúšik mimoriadne citlivo. Ešte ani poriadne nevyprchali emócie po nedávnej mediálnej vojne o kreslo prezidenta, ešte sa nestratila úplne horká pachuť po organizovanom hromadnom bojkote hokejovej reprezentácie a namiesto padajúcich listov na začiatku jesene padajú zlé rozhodnutia.

 

Organizačný výbor MS 2019 má plné ruky práce. Pripraviť všetko potrebné pre zúčastnené tímy aj čoraz náročnejších fanúšikov, vybojovať zápas o potrebné financie na rekonštrukciu zimných štadiónov so štátnou mocou, mestskými zastupiteľstvami a závistlivými spochybňovačmi všetkého a čohokoľvek, to nie je maličkosť. Vcelku sa to darilo. Vláda na svetový šampionát už pred časom schválila 3,5 milióna eur. Z toho po 500 tisíc pôjde na potrebné opravy štadiónov v Bratislave i v Košiciach. Hlavné mesto prostredníctvom svojej organizácie STARZ pridalo ďalší milión. Na chodbách SZĽH sa uspokojivo šeptá o najlepšej finančnej situácii v histórii. Prečo potom ten minulý čas?

 

„Lebo medveď!“...

Akoby na Slovenskom zväze ľadového hokeja nemali dôležité úlohy ani závažné témy. Alebo si len kreatívci zmýlili pojmy s dojmami?

 

Pôsobilo to tak po okázalej verejnej demontáži slovenského štátneho znaku na dresoch slovenského národného tímu 7. septembra 2018. Historické trojvršie vystriedali tri hokejky vztýčené na výstrahu dohora, pod ktorými sa aj kresťanský a slovanský dvojkríž – ako symbol víťazného zmŕtvychvstania – naklonil od strachu z globalizácie... (Vztýčené hokejky v štátnom znaku sú podľa mňa úplný nezmysel, tie majú dvíhať nad hlavy hokejisti po góloch či po víťaznom zápase!). Nič proti inováciám v marketingu alebo kreativite v reklame. Graficky perfektne zvládnuté! Až na obrovskú maličkosť. Tá nová grafika na dresoch reprezentantov krajiny nie je logo súkromnej firmy, ani logo hokejového zväzu. Podľa medializovanej informácie, iniciátorom tohto „počinu storočia“ je Vladimír Mareček (marketingový riaditeľ SZĽH), tvorcom Peter Kačenka (spoločnosť Wiktor Leo Burnett).

 

                                              

Vážení páni, to je štátny znak!

Symbol a označenie mladej krajiny, ktorá musí aj po štvrťstoročí svojej samostatnosti bojovať neustále s tými, čo ju nechceli, nikdy sa s ňou nestotožnili a neustále ju budú znevažovať. A štátny znak používaný na verejnosti podlieha ústavnej ochrane a zákonom Slovenskej republiky. Nezostalo to samozrejme bez odozvy. V stanovisku Ministerstva vnútra SR sa konštatuje: „Slovenský hokejový zväz prejavil pohŕdanie štátnym znakom Slovenskej republiky tým, že odstránil z dresov štátnej reprezentácie štátny znak Slovenskej republiky nahradil ho svojim logom. Porušil tým § 3, ods. 3 zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, ktorý ustanovuje, že “Štátny znak používajú na svoje označenie fyzické a právnické osoby, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku na oficiálnych medzinárodných podujatiach”. Odsudzujúce stanovisko vyslovil obratom aj uznávaný heraldik Ladislav Vrtel a o tri dni na to 10.septembra 2018 bolo na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave doručené trestné oznámenie za prznenie štátneho znaku. To prvé podal občan Radovan Hynek, možno očakávať i ďalšie.

 

Vraví, sa že všetko so všetkým súvisí. Agresívna amerikanizácia zasiahla žiaľ slovenský hokej už i na úrovni národného mužstva. Sprvu zámorskými trénermi Glenom Hanlonom i Craigom Ramsayom a teraz už aj vlastným gólom zmenou štátneho znaku na dresoch. Pritom len pre piatimi rokmi pred ZOH 2014 v ruskom Soči vyvolali nové olympijské dresy slovenských hokejistov vlnu celosvetového nadšenia. Zahraničné weby aj najväčšie televízne spoločnosti, vrátane americkej CBS obdivovali „národnú hrdosť malého štátu v srdci Európy“ práve preto, že naše dresy boli „inšpirované slovenskými symbolmi – štátnym znakom, farbami trikolóry a slovami slovenskej národnej hymny v úzkych riadkoch po celom obvode“.

 

Ľudo Slovenský hovorieva: „čo je dobré, netreba to škriabať...“ A pripomína, že doterajšie hokejové medaile sme získali pod trénerskými taktovkami Slovákov: Jána Filca (striebro v r. 2000 v Petrohrade, zlato v r. 2002 v Göteborgu), Františka Hossu (bronz v r. 2003 v Helsinkách) a „slovenského“ Čecha : Vladimíra Vůjtka (striebro v r. 2012 v Štokholme) .

 

Úcta tichému diplomatovi...

Nebudem špekulovať o dôvodoch, prečo dresovú štátnu a národnú rošádu neodprezentoval verejne generálny manažér slovenskej hokejovej reprezentácie Miroslav Šatan. Urobil tak Marián Hossa, pôsobiaci v zámorskej NHL od svojich 18-tich rokov. „Šarki“ si svojimi výkonmi a hrou na ľade vyslúžil pomenovanie „tichý zabijak“... Dnes u mňa „tichý diplomat“. Aj bežnému slovenskému fanúšikovi hokeja, každému hráčovi tejto najrýchlejšej kolektívnej hry, všetkým slovenským klubovým trénerom mládeže aj tisícom dobrovoľníkom, prežívajúcim víkendy na studených zimných štadiónoch (len aby v chudobných podmienkach udržali slovenský hokej pri živote), musela „padla sánka“. Toto že je najväčším problémom a najnaliehavejšou otázkou pre zmenu?! A tie peniaze, čo naplnili zväzovú kasu, majú sa minúť na prehrané súdne spory?

 

Pôsobil som na hokejovom marketingu, niekoľko rokov som ho sám formoval aj rozvíjal. Viem preto o problémoch s financovaním športu, o vzťahoch so sponzormi, o ťažkostiach s merchandisingom našich národných dresov. Tiež ma rozčuľovalo sabotovanie pravidiel licenčného predaja i neustále pirátstvo a príživníctvo ziskuchtivých obchodníkov... Spomenul som si, že som zažil obdobné snahy vtedajšieho hokejového prezidenta Juraja Širokého. Môj postoj k nim som opísal v knihe „Lesk a bieda slovenského hokeja“. Preto viem, že čo je veľa, môže byť až príliš.

 

Nový reštart slovenského hokeja prináša mnoho zmien i nových pohľadov. Desiatka sponzorov, ktorých logá sa z národných dresov „vytratia,“ zrejme stratí motiváciu finančne podporovať nákladný šport. V marketingu však platí jediné jedno pravidlo. Úspech je meraný ziskom. Zatiaľ sa o tom nahlas ani verejne nehovorí, no zdá sa, že naša hokejová reprezentácie získala jedného jediného – globálneho sponzora. Mňa osobne o tom presvedčil anglický nápis pod novým upgradovaným znakom slovenského hokeja: HOCKEY SLOVAKIA. Na mieste je ale otázka, či sú hokejisti reprezentanti štátu, resp. akého štátu. Dúfam len, že sa na ich bielych prilbách nezjavia na budúcoročných majstrovstvách sveta červené prúžky s modrými hviezdičkami. Ktovie, či sa už niekde v komerčnom nahrávacom štúdiu nekomponuje za tri milióny eur nová slovenská štátna hymna s anglickým popevkom „Nad tatranským Disney landom hromy s bleskami sa bijú...“

 

Aký požičaj, taký vráť!

Hokejový zväz pri zmene štátneho znaku na dresoch reprezentantov argumentoval peniazmi. Preto klinček po hlavičke udrel poslanec SNS, historik Anton Hrnko. Bafuňárom na hokejovom zväze odkázal, aby sa spamätali a vybrali si : buď hokejové dresy alebo peniaze od štátu... „…ak neustúpite od tohto konania, budem trvať na tom, aby ministerstvo školstva v zmysle sponzorskej zmluvy žiadalo vrátiť späť dotáciu pre nedodržanie článku zmluvy, že slovenská reprezentácia vystupuje pod slovenským štátnym znakom, nie pod jeho sprznenou podobou,” napísal Hrnko na sociálnej sieti. Pre Aktuality.sk podpredseda národniarov poznamenal, že slovenská ústava jasne hovorí, aký je slovenský znak a neobstojí argument, že v prípade troch hokejok na dresoch ide o štylizovaný štátny znak. „Ak Slovenský hokejový zväz nechce plniť zmluvu so štátom, nemôže očakávať, že mu štát dá dotáciu,” dodal.

 

Keď karta nelepí...

Nemyslím, že manažéri a biele goliere na hokejovom zväze zvolili zámerne taktiku vychádzajúcu zo sloganu, že „aj zlá reklama je reklama“... Pravdou však je, že k zbytočnému problému s dresmi, pribudol už v prvý deň oficiálneho predaja vstupeniek na MS 2019 veľký škandál s pobúrením fanúšikov a hokejovej verejnosti u nás aj vo svete. Titulky ako „Sklamanie fanúšikov“, „Zlyhanie systému“, „Blamáž so vstupenkami na MS“ hovoria za všetko. Reťazenie chýb a starostí má tiež svoju pravidelnosť i rytmus. Stále držím prezidentovi Martinovi Kohútovi aj našim zlatým chlapcom v súčasnom vedení slovenského hokeja palce, aby dobre zamiešali, rozdali karty, hrali s rozumom a najmä rozvážne i čestne. Lebo po skončení každej partie mariáša sa rátajú esá a desiatky. Slová, sľuby či zámery ostanú v talóne, rozhodujúce budú konkrétne úspechy a hmatateľné výsledky. A hoci v prípade slovenského hokeja a budúcoročných Majstrovstiev sveta 2019 nejde o kartovú hru, dianie sleduje povestný kibic.

 

Verím, že slovenská hokejová verejnosť ani samotní hráči prizývaní do štátnej reprezentácie sa nebudú chcieť inšpirovať organizovaným a podlým hromadným bojkotom hráčov. Lebo potom by tribúny nielen počas svetového šampionátu zívali prázdnotou...