Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Hon na čarodejnice? – Rudolf Slezák



Ak si zalistujete v Dejinách Spojených Statu, od Georga B. Trindala (Lidové noviny 2002), nájdete v nich aj zmienku o senátorovi z Wisconsinu, ktorého svet si pamätá, ako zarytého antikomunistu. Jozeph McCarthy, celých päť rokov klamstvom a bezohľadnosťou, šíril okolo seba strach z toho, že každý Američan, môže byť označený nálepkou, zo sympatizovania  s komunistickou stranou, alebo z členstva v nej. Zašiel dokonca tak ďaleko, že 9 februára 1950, predstúpil pred kamery a prehlásil, že ministerstvo zahraničia, je priam prešpikované komunistami a on má o tom dôkazy. Mával papierom, na ktorom mal byť zoznam viac ako dvesto takýchto podozrivých osôb. Až neskôr sa začali ľudia dohadovať, čí naozaj mal takýto zoznam a čí to nebol iba zdrap papiera. Prípadom sa začal zaoberať aj Zvláštny vyšetrovací výbor, pretože McCarthy začal vyťahovať ďalšie a ďalšie obvinenia, iné mena, iné zoznamy, no nikdy neodhalil vo vláde jediného komunistického agenta. V roku 1951, keď USA viedli vojnu v Kórey si dovolil obviniť z neloajálnosti aj takých generálov, ako boli napr. George Marshal alebo Dwight Eisenhower. Túto kampaň preťahoval až do skončenia Kórejskej vojny. Vďaka  jeho hysterickej kampane, schválil kongres, v roku 1950, napriek jeho vetovaniu prezidentom Trumanom - zákon o vnútornej bezpečnosti. Je to výsmech našej listine ľudských práv a slobôd, prehlásil vtedajší americký prezident. Viac ako 2000 ľudí, muselo vtedy, kvôli tomuto zákonu, opustiť štátnu službu.

Až prímerie v Kórey ukončilo hviezdnu kariéru McCarthyho, počas ktorej sa on i jeho spolupracovníci dopúšťali všelijakých klamstiev, falšovania dôkazov, vyhrožovania i vydierania svedkov.. Veľa ľudí prišlo nielen o prácu, ale aj o svoju kariéru a dobrú povesť. Nikto sa však neodvážil ozvať , každý mohol byť okamžite onálepkovaný, ako nepriateľ štátu. Mnohí američania však vnímali McCarthyho, ako ušľachtilého rytiera, bojujúceho proti temným silám. Nakoniec  si však tento rytier, predsa len neodhadol svoje sily, keď sa vo funkcii predsedu Vládneho operačného výboru, pustil do samotnej armády. Obvinil ju, že má slabosť pre komunistov. Druhého decembra 1954, ho senát odsúdil a zbavil  všetkých dôležitých funkcií, za pohŕdanie senátom. Bol to koniec jeho politickej kariéry, začal sa uchyľovať k alkoholu a o tri roky na to, zomrel. Takto o ňom píše vo svojich dejinách George B. Trindal, z ktorých som vybral aj pasáž - Hon na čarodejnice.

Každý národ má svoje obdobia na ktoré je pyšný a o ktorých sa nerád rozpisuje. Prípad McCarthyho však akoby, ešte stále nebol definitívne uzavretý. Naopak, zdá sa, že jeho duch znova ožil, prekročil oceán a usadil sa u našich susedov na Ukrajine. Zosadol na plecia tých, čo dnes rozhodujú o osude tejto krajiny, ktorá sa zmieta v nepokojoch na východe a balancuje, na pokraji bankrotu. Našeptal im do uší, aby sa zbavili všetkého, čo len trocha súvisí s komunizmom a jeho symbolmi, ale aby sa súčasne zbavili aj všetkého, čo len trocha zaváňa sympatiami k Putinovmu Rusku. Tak, ako za čias McCarthyho, zasiali aj títo ľudia do svojho národa, strach z toho, že každý môže byť veľmi ľahko  obvinený, z náklonnosti k separatizmu. Veď stačí hocikomu len zavolať na správnu linku a už príde niekto, s takýmto človekom urobiť poriadok. Nech mi nikto nehovorí, že nenastane aj vyrovnávanie si účtov. Veď aj u nás ešte žijú, pamätníci z čias, keď sa v hlavách ľudí, tiež rodili všelijaké choré nápady. Ich výsledkom boli nariadenia a vyhlášky o vysťahovaní Židov, Čechov, Nemcov....ale aj nespoľahlivých osôb z pohraničia, už po vojne. Aj vtedy,  kde kto tvrdil, že to bola politická nevyhnutnosť, odhlasovať takéto zákony, v skutočnosti však, ich tvorcov, často krát motivovala aj arizácia a slintanie po majetkoch tých, čo museli svoje domovy opustiť. Koľko ľudí bude treba onálepkovať, pozatvárať, skonfiškovať im majetok, len preto, že si dostatočne nectia a nevelebia svoju vládu?

Vedel by som pochopiť, ak politici začnú medzi ľudí vznášať strach z vonkajšieho nepriateľa a z niekoho, kto ich ohrozuje. Ak však niekto naháňa strach zo seba samého a zo zákonov ktoré stvoril, potom je zodpovedný aj za to, čo bude nasledovať. Je však na samotných Ukrajincoch, akým spôsobom sa dopracujú k svojmu šťastiu. Nerád by som sa však dožil čias, keby  duch McCarthyho, začal poletovať aj nad našimi hlavami.