Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Hokejová vojna trvá už tri mesiace, ale stále nemá víťaza – Vladimír Mezencev

Zdá sa to už dávno kedy o prvého muža slovenského hokeja bojovali dvaja – dovtedajší šéf a teda muž č. 1 Igor Nemeček a jedna z nedávnych hviezd ľadovej plochy Richard Lintner. Už pred voľbami bolo v podstate jasné, kto vyhrá. Prezident SZĽH mal za sebou nielen časť klubov, ale určite všetkých zamestnancov hokejového zväzu. Nakoniec práve tzv. zamestnanecké hlasy rozhodli o tom, že I. Nemeček naďalej zostal vo funkcii prezidenta zväzu.

 

Mnohí sa domnievali, že R. Lintner so svojím tímom prevažnej časti žijúcich legiend slovenského hokeja sa zmieria s prehrou a život pôjde ďalej. Teda, že po niekoľkých mesiacoch si už nikto na jeho kandidatúru ani nespomenie a v slovenskom hokeji to pôjde tak ako doposiaľ, i keď I. Nemeček sľuboval určité zmeny. Áno, hviezdy síce prijali prehru, ale ako na ľade veľmi dobre vedeli, že po prehratom zápase nasleduje ďalší a ten sa začína za stavu 0:0. Nové vedenie podcenilo zomknutosť tímu, v ktorom sú aj Peter Bonda, Zdeno Chára, Miro Šatan, Marián Hosa a ďalší miláčikovia veľmi početnej rodiny hokejových fanúšikov. Tu už nešlo iba o „plač“ nad nedomysleným a nespravodlivým systémom volieb prezidenta SZĽH, ale o vyhlásenie „skutočnej vojny“ I. Nemečekovi a jeho ľuďom. Ako inakšie možno nazvať bojkot reprezentácie SR zo strany vyše 50 elitných hokejistov? Na niečo také sme naozaj doteraz neboli zvyknutí! S tým naozaj nikto, samozrejme okrem samotných aktérov, nerátal! Tu už I. Nemeček nemohol zostať ako pasívny pozorovateľ toho všetkého a musí začať konať. Síce trochu nešťastne, kedy neváhal povedať, že volebný systém vo zväze nie je spravodlivý a mal by sa zmeniť. Ale pred júnovými voľbami to nevedel? To mu museli otvoriť oči až tí, ktorí zrejme „vďaka“ tomuto systému prehrali voľby? Lintner a spol. vtedy konštatovali, že voľby síce boli demokratické, ale nespravodlivé.

 

Situácia v hokejovom hnutí však rozdelila celú spoločnosť na dva tábory. Aj samotných TOP – hokejistov. Lintnerov tábor je však početnejší a „hviezdnatejší“. To si uvedomujú obe strany a zatiaľ vyhráva tá „antinemečkovská“. Prezident SZĽH si samozrejme uvedomuje, že nikdy nemôže byť taký obľúbený vo verejnosti, ako zlatí chlapci zo svetového šampionátu v roku 2002 v Goteborgu a tí, ktorí o desať rokov neskôr priniesli strieborné medaily z MS vo Švédsku a Fínsku.

 

Akýmsi symbolickým jazýčkom na váhach je Zdeno Cíger. Muž, ktorý stojí na strane R. Lintnera, ale zároveň prijal ponuku vedenia zväzu – a teda aj I. Nemečka – stať sa reprezentačným trénerom. Rozmýšľal a rozhodol sa. Veď podľa jeho slov takáto šanca sa neodmieta! Žiaľ, časť verejnosti ho za to odsúdila! Len preto, lebo vraj zradil svojich spoluhráčov. Ale on predsa nikoho nezradil, nepodviedol. Naopak, práve on sa stáva tým, ktorý môže prispieť k nadväzovaniu kontaktov medzi oboma tábormi a ako vidieť, tak aj aktívne robí.

 

ČO ĎALEJ?

Zdá sa, že obe strany sa dohodnú na zvolaní mimoriadneho volebného kongresu, už na základe nových pravidiel. Tomu všetkému má predchádzať podpísanie spoločného memoranda, ktoré má byť garantom toho všetkého, na čom sa oba tábory dohodnú. Aké však budú tie férové pravidlá budúcoročných volieb /pokiaľ skutočne dôjde k dohode o ich zorganizovaní/ ? Všetci predsa vieme, že delegáti s hlasom rozhodujúcim, teda tí, ktorí majú právo voliť, boli predtým volení v oddieloch, kluboch na krajských zväzových konferenciách. V minulosti to bola samozrejmosť. Ako to však bude na mimoriadnom kongrese, zatiaľ nikto nevie. Ani Michal Handzuš, hovorca a koordinátor Lintnerovcov. Nuž uvidíme. Dosiahnuť konsenzus v tejto záležitosti bude určite zložitý a zdĺhavý proces. Hráči však jednoznačne dali najavo, že sú zvyknutí urobiť všetko preto, aby odchádzali ako víťazi. Z ľadu i kuloárnych, či oficiálnych rokovaní za okrúhlym stolom...