Hodnota slov, predsavzatí a sľubov – Jozef Kuchár

Do každého nového roka takmer všetci vstupujeme s rôznymi predsavzatiami, optimizmom, odhodlaním a sľubmi, ktoré vo väčšine nedokážeme splniť. Nie vždy iba vlastnou vinou. Veď žijeme a mnohí pracujeme v zložitých ekonomických a sociálnych podmienkach a doslova v rozdelenej spoločnosti. Charakterizuje ju nízka úroveň ohľaduplnosti, vzájomnej žičlivosti, ale žiaľ priveľa zloby a nenávisti nielen na politickej, ale aj na spoločenskej scéne. Dominujú v nej tí, čo majú a môžu všetko. Navyše, v centre pozornosti stále pretrvávajú rôzne svorky nedovzdelaných celebrít a s nimi v jednom šíku aj niektorí politici.

Väčšina obyvateľstva vinou dlhoročného vládnutia pravicových strán nič nemá a nič nezmôže. Je na vedľajšej koľaji a spravidla príliš slabá na to, aby novoročné aj iné odhodlania a sľuby premenila na konkrétne skutky. Zdá sa, že napriek mnohým dobrým úmyslom a rôznym prognózam sa ani v tomto roku toho veľa v medziľudských vzťahoch ani v politike a kultúre nezmení. „Celebrity“ ostanú nedovzdelané, arogantné, politickí turisti pravdepodobne rozšíria svoje rady, založia nové straničky a nepočetná skupina mediálnych klamárov tiež ostane sama sebou... Vhodnou príležitosťou na ďalšie rozširovanie zbytočného napätia medzi ľuďmi budú voľby. K urnám pôjdeme niekoľko krát. Už v marci si zvolíme prezidenta, v máji sa uskutočnia voľby 13 poslancov do Európskeho parlamentu a koncom novembra budú voľby komunálne. Môžbyť, že ich výsledky určia stabilitu smerovania našej vlasti. Veď od budúcnosti očakávame vždy niečo nové, lepšie, hodnotnejšie ako nám dali roky predchádzajúce.

Strany a jednotliví kandidáti by nemali využívať a dokonca zneužívať predvolebný boj na ďalšiu polarizáciu spoločnosti. Bolo by dobré, užitočné a spravodlivé, keď by svojim programom a hlavne hodnotným slovom prispievali k popularizácii všetkého, čo má vysokú ľudskú hodnotu, pomáha na svet tomu, čo sa už potvrdilo ako správne a je perspektívne. Žiaľ, niektorí kandidáti na prezidentské kreslo si nechcú uvedomiť, že slovo je mocná zbraň. S napísaným aj povedaným slovom by mali pracovať tak, aby pomáhalo tvoriť, budovať, dávať nádej, nie rúcať, znevažovať a ubližovať. Slovo má vždy silu nielen oživovať, ale aj usmrcovať až do takej miery, že po ňom zostáva len spúšť v ľudskej duši. Napriek všetkému, čo nás čaká, nech sa tento rok 2014 postupne stane časom reálnych a dosiahnuteľných hodnôt i pravdivých a dôveryhodných slov.