Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Havel bol len poslušná bábka – Dušan Konček

Bývalý spravodajský dôstojník a diplomat Miroslav Polreich poskytol rozhovor portálu Parlamentní listy.cz v ktorom hovorí , že V. Havel bol len poslušná bábka a November 89 nebol žiadnym prekvapením. V súvislosti s Novembrom 1989 uviedol, že Sovietska armáda v Československu bola pripravená v prípade potreby pomôcť demonštrantom. Aj preto režim nezakročil.

X Máte za sebou dlhú kariéru v spravodajských službách a diplomacii. Dá sa obyčajne povedať, čo ste si z toho odniesol do praktického života ?
- Človeka už hodne formuje to, odkiaľ pochádza a kde vyrastá. Ja som bol svojim spôsobom rebel a to predovšetkým vďaka svojmu starému otcovi, ktorý žil vo vtedajšom Nemeckom Brode. Ten odišiel z katolíckej cirkvi. Povedal im, že v žiadneho Boha neverí a žiadne hriechy nemá, čo bol vtedy problém. Vždy som bol vedený takým odborárskym spôsobom. Spravodajská služba je v angličtine „ intelligence service“ a v tom je tá angličtina veľmi presná. Nestačí ale byť len chytrý, to je každý. Na takú robotu musíte byť nielen chytrý, ale aj dosť vzdelaný, aby ste mali priestor pre svoj vlastný mozog a potom je treba aj odvahu. Nakoniec som na to síce doplatil, pretože som stratil zamestnanie. Dva roky som bol bez roboty a nakoniec som sa cez nižšie pozície uplatnil ako podnikový právnik.

X Neskoršie ste sa pohyboval aj v disente ak sa nemýlil vyšli vám knihy v samizdate ?
- Áno. Ale musím povedať veľmi dôležitú vec. Operatívnym šéfom disentu bol profesor Jiří Hájek. Bol som jeho obľúbený študent, stýkal som sa s ním legálne a všetko sme dohovárali spolu. Keď sa už komunizmus chýlil ku svojmu koncu, niektorí ako Petr Pithard po novembri povedali, že to prišlo ako z neba. Nič ale neprišlo z neba, revolúcia bola pripravovaná. Ešte v marci 1989 som bol v Míloviciach rokovať s velením sovietskej armády v podstate ako spravodajský dôstojník. Nakoniec už česká strana bola tvrdo protiruská. Teraz to novinári opisujú j Jakešovskej doby, sú to rovnaké články o Rusoch , ako vtedy. Na tom rokovaní v Miloviciach sme požadovali, že aj dôjde k nejakým treniciam, aby sa Sovietska armáda postavila na stranu disidentov. Oni boli na našej strane. Báť sme sa mohli len Československej armády a ten prejav o možnom „ ťažení“ na Prahu poznáme. Lenže neskoršie som sa dozvedel, že Gorbačov poslal Jakešovi list, v ktorom píše, že ak dôjde v Prahe k boju, Sovietska armáda nebude neutrálna a zasiahne na obranu protestujúcich.

X Ak sa hovorí kdekoľvek o novembrových udalostiach, automaticky je to spojované V. Havlom. Je to tak správne ?
- Čítam všetky veci od Havla a tým nemyslím len jeho hry. Havel ako politik bol však bábka. Bol istým spôsobom vygenerovaný. Po novembri držala moc na Hrade, predovšetkým skupina ľudí okolo V. Havla, ktorý bol poslušný a manipulovateľný človek. Dnes to prechádza až do smiešností, tí ľudia čo sa okolo neho pohybovali, idú vždy v tej línii. Napríklad ten nápad s premenovaním Ruzynského letiska. Z toho si hádam už robili srandu. Oni sa napijú a potom si z toho robia srandu, to mi vadí. - Havla som stretol prvý raz v roku l988 v Lipnici, kde sa konali koncerty. Potom tá jeho partia išla po rieke niekde ďalej a všetci boli opití. Havel tam skoro prišiel o život, lebo sa topil. Bol som pri tom. V tom momente som si povedal, že to nie je moja partia, to nie je môj disent Už vtedy niektorí zistili, že V. Havel bude dobrá figúra, že sa nechá ovplyvniť. Jeho politika bola vždy prispôsobivá - Neskoršie tá skupina okolo V. Havla prešla na Ministerstvo vnútra, pretože tam boli informácie. Tí ľudia tam zlikvidovali nepohodlné dokumenty, aby sa nič nenašlo. To už Havel neustrážil, pretože politiku nerobil vôbec. Symbolom disentu je pre mňa Jiří Hájek. Ale kto o ňom dnes vie ? Ani študenti piateho ročníka vysokej školy medzinárodných vzťahov ho nepoznali, keď som im o tom hovoril..

X Keď sa ešte vrátime naspäť k roku l968. Ako vidíte vtedajšie udalosti ?
- Každému to tu symbolizuje niečo iného. Pri každom výročí vidíme v Českej televízii zábery idúcich tankov, nič iného tam nevidím. O roku l968 tam nikto poriadne nepovie o čo vlastne išlo. Vrchol americko- ruskej spolupráce bol v tomto roku. V akejkoľvek americkej či nemeckej historickej knihe sa tento rok takto charakterizuje. O tom, že bola nejaká invázia do Československa je možno nejaká podkapitola. Pritom hovoria, že o čo nám vlastne ide, že sme boli socialistická krajina a ZSSR bola tiež socialistická krajina.

X Pokiaľ ide o vašu kariéru, pôsobili ste ako veľvyslanec pri OBSE vo Viedni a neskoršie Kosove a Metohiji. Môžete o vašom pôsobení v Kosove povedať niečo viac ?
- Keď som bol vo Viedni , formovala sa v roku l992 misia OBSE, aby skontrolovala, nakoľko juhoslovanské vojská posilňujú svoje pozície v Kosove. To bol hlavný cieľ. Odišiel som tam so skupinou pätnástich ľudí, väčšina z nich bola z NATO. Nenašli sme tam nič, naopak. Dostali sme helikoptéru a mapu, kde sú ich vojaci. Všade k nám prišiel tamojší veliteľ a podal správu o stave armády. Z helikoptéry sme si ukazovali, kde pristaneme. Velenie juhoslovanskej armády to dopredu nevedelo. K našej spokojnosti Srbi s nami ochotne spolupracovali. Už v Prištine som napísal základ správy o situácii. Na druhý deň sme mali vo Viedni schváliť záverečnú správu, prečítal som si ju a bolo to niečo celkom o inom. Tak totiž pracuje OBSE. Vtedy do mňa vošiel hnev. V tej správe bolo niečo celkom iného, ako sme videli. Páni, povedal som im, sami viete, že je to vymyslené. Takú správu ja nepodpíšem a ako československý veľvyslanec vydám samostatnú správu. Nastalo ticho. Človek sa musí v istej chvíli rozhodnúť, či pôjde za pravdou, alebo za kariérou. Nakoniec sa ku mne pridali aj ostatní am správa vyzerala tak, ako to v skutočnosti bolo. Dopadlo to nakoniec tak, že vtedajší námestník ministra zahraničia Saša Vondra vydal príkaz, že už na žiadnu misiu nemôžem ísť. To ma ale vôbec nevzrušovalo.

JUDR. Miroslav Polreich /nar.1931/ - Absolvent Fakulty medzinárodných vzťahov Karlovej univerzity, pracoval v rokoch 1955-1969 zahraničí v spravodajských službách. Aktívne sa zúčastňoval rokovaní počas šesťdňovej vojny /Egypt – Izrael/ a vojny vo Vietname. Má výrazné zásluhy usporiadaní rusko-amerického summitu v Glassboro v roku 1967. V roku l968 pôsobil v Rade bezpečnosti v OSN v New Yorku. Po roku l989 šéfoval bezpečnostnému odboru Ministerstva zahraničných vecí. V roku l992 bol československým veľvyslancom v OBSE vo Viedni. Bol členom 15-člennej misie v Kosove. Určitý čas bol jedným z piatich poradcov Miloša Zemana. V súčasnosti sa venuje prednáškovej a publikačnej činnosti. Je autorom knihy „Utajené zákulisia“.