Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Hľadal sa a našiel triedny nepriateľ - Dušan D. Kerný

U nás nepatrilo medzi hlavné správy oceňovanie Angely Merkelovej prestížnou Harvardovou univerzitou – to, že univerzita vyzdvihla zásluhu kancelárky na zavedení minimálnej mzdy. Paradox tkvie v tom, že minimálnu mzdu nepresadila Merkelová, ale jej koaličný partner – strana nemeckých sociálnych demokratov. Merkelovej tlieskali na pôde americkej liberálnej univerzity, zatiaľ čo skutoční autori nemeckých sociálnych opatrení po prvý raz v dejinách nemeckej sociálnej demokracie v eurovoľbách utrpeli nevídanú porážku a sú v kríze.

 

Navonok vzdialená príhoda nám hovorí, že dnes sa neoceňuje ani tak politika ako politický marketing, jednoducho poriadna reklama pôsobivých scén, inscenácia každej udalosti. Nielen harvardská reč Angely Merkelovej, ale ani jeden z jej prejavov, nech už dostal akýkoľvek potlesk, nebol za tie dlhé roky jej kancelárstva oslnivý. Na rozdiel od svojich predchodcov či iných európskych politikov Merkelová nevojde do dejín nijakým veľkým prejavom. To, čo vidíme dnes na európskej scéne, je v mnohom inscenácia, propaganda, a nie politický čin. V eurovoľbách nám ponúkli neľútostný boj dobra proti zlu, proeurópskych síl proti nacionalistom a rozbíjačom. Niežeby to tak v mnohom nebolo, ale tieto eurovoľby ukázali aj propagandistickú zdatnosť, ktorú sme už neraz zažili – hľadal sa a našiel triedny nepriateľ, práve tak domáci, ako aj zahraničný, a toho treba ak už nie vykynožiť, tak poraziť. Pritom išlo o vzburu proti mocenskému kartelu, kde si dve politické skupiny – konzervatívni ľudovci a socialisti – od roka 1979 v europarlamente delili koláč, pohodlne rozhodovali o všetkom. A to sa týmito voľbami skončilo. Čierno-biely obraz, heslo, kto nie je za Európu, je proti nej, je klamlivý, pretože zastiera nevyhnutnú potrebu reformy Európskej únie. Tým sa vôbec nezaoberáme, pretože v pamäti súčasných médií, politikov a generácií je vzdialený čas spred štyroch desaťročí, keď za čias Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej sa začala neoliberálna politika ničím neohraničenej a neregulovateľnej ruky trhu. Až v roku 2008 prepukla finančná kríza a neskôr eurokríza a ukázalo sa, čo všetko nie je v poriadku. Dnes, jedenásť rokov po tomto otrase, ešte nie je všetko vyriešené, a to je časť záťaže hypoték a úverov nových generácií, ktorých deti – tak v Británii, ako aj v Taliansku či vo Francúzsku – nebudú mať, ak to takto pôjde ďalej, ekonomicky nijaké šance.

 

Štyridsať rokov neoliberalizmu ukázalo, že po všetkých stránkach zlyhal. Dokazuje to v najnovšej zničujúcej kritike súčasného kapitalizmu profesor Kolumbijskej univerzity Joseph Stiglitz. Tvrdí, že trhu, financiám treba dať pevné reguly a zodpovednosť za hospodársky rast, ktorého prvoradým cieľom nie je zisk, ale udržateľné sociálne pomery a blaho obyvateľstva. Treba vraj zachrániť kapitalizmus pred samým sebou.

 

Nám sa namiesto kritiky kapitalizmu a liberálnej politiky Európskej únie ponúka zásterka boja proti korupcii a akcionizmus greanpeace. Dnes potrebujeme rozsiahlu analýzu Stiglitza, pretože nepočúvame domáce kapacity. Už dva či tri roky pred nástupom Trumpa poukazoval pred plnou sálou Ekonomickej univerzity prof. Peter Staněk na strácanie sa a úpadok strednej vrstvy v USA, čo prinesie politické zmeny. Širokej verejnosti sa neprezentuje intelektuálna kapacita prof. Juraja Sitka, ktorý už vlani usporiadal na slovenskej pôde prvú kvalifikovanú rozpravu o potrebe reforiem v EÚ a nedávno v historickej Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave verejnú analýzu čínskej ekonomiky a meny a ich možností.