Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove je stále modernou školou

Ako často sa zamyslíme nad otázkou, prečo sa nám spomienky na mladosť a roky dospievania vždy akosi prirodzene prelínajú so školskými lavicami? Rovnako ako prvé úspechy a neúspechy, prvé lásky, prvé vážnejšie záujmy a často aj prvé životné ciele? Naši pra-pra-pra predkovia to ešte v starovekom Grécku vymysleli dobre. Učiť sa pre život je najvhodnejšie práve vo veku dospievania, keď je človek najvnímavejší, najbystrejší, najcitlivejší a najlepšie mu funguje pamäť. Reálnu cenu kvalitného vzdelania poznali aj naši predchodcovia v slobodnom kráľovskom meste Prešov, ktoré odštartovalo pred poltisícročím múdru cestu moderného a sústavného vzdelávania svojich mladých občanov. Čím zároveň začala prešovská zlatá éra priekopníctva modernej vedy, vďaka ktorej dostalo toto mesto európsky prívlastok Atény nad Torysou.

V spomenutých súvislostiach je obdivuhodné, že napriek rokom sústavného reformovania školského systému nášho krásneho Slovenska, plného viac nevydarených ako úspešných experimentov, niektorým školám sa darí zachovať si kredit úspechu, kvality a záujmu verejnosti aj dnes. Do tejto kategórie nezdolateľnosti a nepoddajnosti ducha patrí tiež Gymnázium Jána Adama Raymana, ktoré je v Prešove nie náhodou považované za jednu z najlepších a najkvalitnejších stredoškolských vzdelávacích inštitúcií v zemi na východ od Tatier. V celoslovenskom rebríčku sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach. Polstoročnicu svojej existencie má už dávno za sebou, rovnako, ako väčšina jej slovenských gymnaziálnych súrodencov, ale aj tak jej venujme aspoň trochu času a priestoru. Prakticky sa stalo nástupníckou inštitúciou bývalej SVŠ na Ulici Svojdomov podobne, ako starší brat „horné gymko“, teda bývalá SVŠ Konštantínova. (Zhodou okolností boli umiestnené nad sebou, jedno v hornej časti východo-západného svahu, na ktorom sa rozkladá centrum mesta a druhé v jeho dolnej, západnej časti.)To boli dve gymnáziá v metropole Šariša, ktoré vznikli v rámci vtedajšieho procesu reformovania, v tomto prípade, chválabohu, múdreho. Pamätníci si ešte aj dnes zaspomínajú na jedenásťročné stredné školy (JSŠ). Na začiatku 60-tych rokov sa z niektorých stali dvanásťročné SVŠ, ako základný vývinový model gymnázií . „Dolné gymko“ získavalo postupne kredit kvality vďaka myslením otvorenému a tvorivému pedagogickému zboru a v niektorých oblastiach sa stalo priekopníckou inštitúciou školskej moderny (napr. vnútorný školský televízny okruh, úzka spolupráca s prešovskou akademickou pôdou i bratislavským a pražským výskumným a krajským pedagogickým ústavom ako jedinej školy na východnom Slovensku atď. a vo svojom modernizačnom trende stále pokračuje, samozrejme, v rámci možností slovenského školstva). V dnešných časoch je už zbytočné zaoberať sa podstatou dôvodov, pre ktoré sa mimoriadne úspešná škola musela v roku 1997 bezmála zo dňa na deň presťahovať zo svojich pôvodných priestorov do terajšieho sídla na Mudroňovej ulici. Všetci si však po čase na nový „domov“ zvykli a dnes si ho aj chvália, i keď vzhľadom k prirodzenému záujmu verejnosti by škola potrebovala ďalšie triedy ako soľ. Nuž, jeden pavilón navyše by našiel svoje uplatnenie...

Patrí sa spomenúť ešte jeden moment, ktorý toto gymnázium pasuje na rýdzo prešovskú školu. Od 1. septembra 1994, teda čochvíľa už 20 rokov, nesie vo svojom názve meno významnej prešovskej osobnosti vedy a pokroku Jána Adama Raymana (GJAR). Kruh kvality vzdelania, otvorenosti a pokroku sa symbolicky uzatvára. Jeho výsledkom je pre dnešné školstvo cenný jav – záujem o štúdium na tejto škole každoročne vysoko prevyšuje možnosti jej limitov (v každom školskom roku približne 550 študentov na štvorročnom a cca 110 na osemročnom štúdiu), pre školský rok 2014-15 sa pripravuje na prijatie 120 prvákov, ale už dnes je jasné, že záujem bude podstatne vyšší. V „dolnom gymku“ sa však neučia iba študenti, ale aj ich pedagógovia. Škola má svoj vlastný systém uvoľňovania učiteľov na ďalšie vzdelávanie, teda získavanie kreditov, ktorý zaťažuje vyučovací proces v minimálnej miere. O stabilite pomerov na škole svedčí aj skutočnosť, že v priebehu polstoročia, od jej založenia do dnešných dní, vo funkcii riaditeľa sa vystriedalo iba 5 pedagógov, pričom ten piaty „úraduje“ stále... A medzi bežné javy patrí aj to, že bývalí absolventi školy sa po ukončení vysokoškolského vzdelania vracajú do jej lona ako pedagógovia. Skutočná Alma mater! Súčasný riaditeľ RNDr. Miroslav Krajňák PhD formuloval nedávno vzťah školy, jej študentov, pedagógov, rodičov a ostatných zainteresovaných slovami:
- Stať sa členom našej rodiny „GJARkovcov“ znamená navždy!

Je toho veľmi veľa, čo by sa o tejto známej škole a množstve jej úspešných absolventoch (ako jeden príklad za všetky uvádzame, že medzi nich patrí aj náš úspešný lyžiar olympionik Matej Falat, ktorý je v týchto dňoch súčasťou slovenskej výpravy v Soči, jeho starší spolužiaci sú úspešní diplomati, umelci, vedci atď.) dalo rozprávať i napísať, rovnica priestoru a času je však neúprosná. Nedávny benefičný koncert gymnázia, pripravený „z domácej špajze“ s ušľachtilou myšlienkou pomoci týraným matkám a deťom, bol aj vydarenou oslavou mladosti, múdrosti a radosti zo života podobne, ako po mnohé roky predtým. Študenti aj tejto školy žijú svojim pestrým a zaujímavým životom mladosti, okrem vzdelávania naplneného aj kultúrou, športom a ďalšími záujmami. Bolo doslova obdivuhodné, aké množstvo duchom zdravých a talentovaných diev i mládencov sa na javisku Divadla Jonáša Záborského objavilo. Kiežby také aktívne a cieľavedomé boli všetky slovenské školy, veď ide o budúcnosť národa!

Riaditeľ M. Krajňák - Stať sa GJARkovcom znamená navždy

Riaditeľ M. Krajňák - Stať sa GJARkovcom znamená navždy

Škola kvality a budúcnosti

Škola kvality a budúcnosti

Z každoročných dní otvorených dverí

Z každoročných dní otvorených dverí