GLOSY Jozefa Šuchu

 

Proti schránkam

Poslanci schválili dlho očakávaný tzv. proti schránkový zákon. Má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa budú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.

Premiér Fico označil túto právnu normu za vzor pre Európu najmä preto, že bol prijatý aj hlasmi opozície a boli doň zapracované aj pripomienky opozície. To je dobre, že sa môžeme pochváliť ale povedzme si úprimne, nemali by byť všetky zákony, po ktorých volá väčšina spoločnosti prijímané takouto formou? Veď ako tvrdia všetky (vládne i opozičné) politické strany ide im o dobro celej spoločnosti. Prečo nám však trvalo tak dlho, a prečo muselo byť toľko škandálov so schránkovými firmami, kým sme takýto zákon prijali? Musel sa zmeniť pomer síl v zákulisí politiky i v celej spoločnosti. Riziko kšeftov so schránkovými firmami sa po odhalení posledných káuz (napríklad piešťanské CT-čko) zväčšilo. Aj voliči sa, konečne, poučili a protest proti prijatiu takéhoto zákona  by politikom v najbližších voľbách poškodil.

V súvislosti s Ficovým vyjadrením, že prijatie zákona je  vzorom pre Európu, ešte dodám, že spokojní môžeme byť až po tom, keď aj uplatnenie  tohto  zákona v praxi bude stopercentné.

 

Varovné nápisy

Varovné nápisy na cigaretách pravdepodobne neostanú osamotené. Medzi europoslancami sa stále diskutuje o tom, či by nemali byť aj na fľaškách s liehovinami varovné nápisy o škodlivosti alkoholu. Zatiaľ je táto téma vraj iba v rovine úvah. Výrobcovia alkoholu priznávajú, že takéto pokusy registrujú už dlhší čas.

Keď europoslanci vyčerpajú túto tému, mám pre nich niekoľko ďalších tipov. Napríklad varovné nápisy „poškodzuje vaše srdce“ umiestniť v predajniach mäsa na všetky mastné časti mäsa, v miestach kde je veľký smog umiestniť nápisy, že jeho dýchanie škodí zdraviu a podobne.

Tento spôsob výchovy mi pripomína americký systém, keď na práčku alebo mikrovlnku dajú varovný nápis „nevkladať živé zvieratá“ alebo na termohrnček napíšu, že obsahom sa môžete obariť. Takto sa spoločnosť nevychováva, takto sa len výrobcovia  bránia pred prípadnými súdnymi spormi, ale čo je oveľa podstatnejšie, že riešením takýchto pseudoproblémov  sa politici  snažia iba odpútať pozornosť  občanov  od oveľa vážnejších problémov.

 

Smutná štatistika

Závery štúdie, ktorú pre Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky vypracovala agentúra Median SK, hovoria, že „Takmer tretina Slovákov knihy nečíta vôbec a najviac kupujúcich si kúpi len jednu - dve knihy ročne“.  To je  veľmi  smutný výsledok prieskumu. Sociológovia majú o čom uvažovať, keď budú chcieť odpovedať na otázku: „Kam kráčame?“