GLOSY Jozefa Šuchu

Druhý pilier

Úpravy sociálneho systému (ale ani žiadne iné úpravy zákonov), pri ktorých výsledky prichádzajú až po desaťročiach,  by sa nemali prijímať tesnou  jednoduchou  väčšinou v parlamente,  ale širokým konsenzom celého politického spektra a po širokej celospoločenskej diskusii. Otvorenie druhého dôchodkového piliera   je najlepšou ukážkou dôsledkov takéhoto prístupu. Keď sa pri prijatí akéhokoľvek zákona nenájde dohoda medzi opozíciou a koalíciou, spravidla prichádza k jeho zmene pri každom striedaní vládnych strán. K zmene dochádza aj vtedy keď sa zmeny prijímajú narýchlo a nedomyslené do najmenších podrobností. Pri zavedení druhého piliera sa už v prvých mesiacoch ukázala veľká systémová chyba vtedajšej pravice, keď doň vstúpil dvojnásobný počet ľudí než sa predpokladalo. Zrazu bol problém v nastavení percenta delenia odvodov medzi prvý a druhý pilier. Druhá, dá sa povedať, fatálna chyba sa ukázala pri prvých žiadostiach o vyplácanie dôchodku z druhého piliera. Zrazu sa ukázalo, že treba prísnejšiu reguláciu súkromných poisťovní, ktoré budú dôchodky vyplácať. Pochopiteľne, že podmienky nastavili tak aby mali z toho čo najväčší profit. Veď preto poisťovne ich majitelia založili. Ich cieľom je zhodnotiť kapitál. Človek je až na konci ich snaženia. Pán Kaník nevie, že existuje poistná matematika, a že podmienky vyplácania sa dajú vypočítať na desaťročia dopredu? Možno by sa ukázalo, že cesta nevedie cez súkromné poisťovne, ale cez štátnu poisťovňu. Pochopiteľne, ak nešlo pri prijímaní rozhodnutia, v prvom rade iba o to, aby sa do portfólia súkromných poisťovní nahrnul kapitál z povinných odvodov?

 

Kde ostala láska?

Prieskum verejnej mienky za šesť miliónov eur by privítala každá agentúra ako kšeft desaťročia. Pritom by určite priniesol použiteľnejšie výsledky ako referendum a nevylial by kýble špiny,  v ktorej sa táto spoločnosť bude ešte dlho brodiť,  ako  v močarisku.

Nebudem hovoriť o „argumentoch“,  ktoré sa v kampani používali. Pretože prevažovali invektívy a demagógia. Spomeniem iba jedno tvrdenie, ktoré sa často opakovalo a to dôležitosť príkladu,  ktorý nájde dieťa v rodine,  v ktorej má otca i matku  ale,  ktoré nemôže nájsť ak ho vychovávajú dvaja partneri rovnakého pohlavia. Povedalo sa  „A“ ale nepovedalo sa „B“.  Aký príklad dáva dieťaťu  rodina, v ktorej sa rodičia hádajú, v ktorej sú matka  či dieťa týraní? Aký príklad dávajú rozvedení rodičia, pre ktorých je dieťa iba argumentom vo vzájomnom súboji o majetok,  či urazenú pýchu? Aký príklad dáva slobodná, alebo rozvedená matka, ktorá predstavuje každú chvíľu dieťaťu nového „otca“? Aký príklad tradičnej rodiny dáva matka, alebo otec,  ktorí žijú s dieťaťom osamote? Tam všade je priestor pre ochranu tradičnej rodiny. Pretože to, čo dieťa potrebuje predovšetkým, je vyrastať v prostredí kde je milované a kde cíti lásku. Láska, o ktorej sa v kampani nehovorilo, je pre dieťa prvoradá, prostredie,  ktoré mu ju poskytuje je nepodstatné.  Vo všetkých príkladoch, o ktorých som hovoril je priestor pre ochranu rodiny. Jej ochrana je  v podmienkach a sociálnych istotách,  ktoré štát a spoločnosť poskytuje pre budovanie tradičnej rodiny. Za šesť miliónov eur sa práve tu mohlo urobiť oveľa viac.

Verím, že pápež  František,  ktorý sa objavil na  bilbordoch počas kampane, mal na mysli práve takúto ochranu rodiny, keď slovenským pútnikom povedal:  „Pozdravujem slovenských pútnikov a prostredníctvom nich túžim vyjadriť svoje uznanie celej slovenskej Cirkvi a povzbudiť všetkých, aby pokračovali v úsilí o obranu rodiny,  životnej bunky spoločnosti“.