GLOSY Jozefa Šuchu

Priepastné nezrovnalosti

Majetok najbohatších ľudí sveta, ktorí tvoria jedno percento svetovej  populácie, prekročí v roku 2016 celkový majetok ostatných 99 percent obyvateľov planéty. Uviedla to mimovládna britská organizácia Oxfam a vyzvala ekonomické mocnosti, aby sa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose  venovali náprave týchto závratných nezrovnalostí.  „Priepasť medzi veľmi bohatými a zvyškom populácie sa rýchlo prehlbuje. Medzinárodní  lídri by sa mali pustiť do osobných záujmov veľkých hráčov, ktorí bránia spravodlivejšiemu a viac prosperujúcemu svetu,“ povedala generálna riaditeľka Oxfam Winnie Byanyimaová, ktorá bude spolupredsedníčkou davoskej konferencie. V tejto súvislosti chce, aby sa tento rok usporiadal svetový samit o daniach, s cieľom „prepísať medzinárodné fiškálne pravidlá“.  Oxfam vyzýva krajiny, aby prijali plán boja proti nerovnostiam, a to napríklad  potláčaním daňových únikov, presadzovaním bezplatných verejných služieb, väčším zdanením kapitálu, zavedením minimálnej mzdy či zavádzaním sociálnej ochrany pre najchudobnejších ľu­dí. Už počujem ako liberáli hovoria o trestaní schopných ľudí vysokým zdanením. Nuž aká schopnosť (okrem špekulácie)  je v „zarábaní“ peňazí únikom do daňových rajov, v krátení dane z pridanej hodnoty, alebo špekuláciou na burze. Vznikajú pseudohodnoty bez materiálneho základu. Množia sa peniaze na kontách, ale žiadna hodnota  nevzniká. Okrem toho, výrobné podniky nepôsobia vo vzduchoprázdne. Ovplyvňujú životné prostredie, za minimálnu mzdu využívajú ľudskú prácu, používajú infraštruktúru krajiny. Dane sú poplatok za to, aby sa prostredie, v ktorom pôsobia mohlo udržovať a zveľaďovať. Nikto  nechce bývať v sude ako Diogenes, ale aby v 21. storočí globalizácie hladovali stovky miliónov ľudí a aby ďalšie milióny nemali strechu nad hlavou, nie je dobrý obraz vyspelej civilizácie, o ktorej politici na celom svete tak radi a často hovoria.

 

Alkohol

Zaujímavá správa. Slovensko vraj vedie spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy štatistiky počtu alkoholikov a chorôb s tým spojených v rámci celej Európy. Počet alkoholikov rastie najmä od krízového roku 2008. Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí je konkrétnejší:. „Na Slovensku 15– a viacroční vypijú 13 litrov čistého alkoholu na osobu za rok. Z toho tvoria 46 percent liehoviny, 30 percent pivo a 18 percent víno“,  konštatuje. Paradoxom je, že so stúpajúcim počtom alkoholikov stúpajú aj príjmy štátu z daní za lieh. V prvom  štvrťroku 1997 štát na liehu zarobil  vyše 5,7 milióna eur,  v prvom štvrťroku  2008 to už bolo vyše 9,5 milióna eur. A to len na čistom liehu. Pritom táto daň patrí v porovnaní s európskymi krajinami k najnižším.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča spotrebné dane zvýšiť. Rusi chcú ísť opačnou cestou a dane znížiť,  aby zabránili kupovať nekvalitný lacný alkohol. Vo Fínsku je daň 4 násobne vyššia, vo Švédsku  až 5 násobne. A tak, najmä Fíni pestujú alkoholovú  turistiku. Sám som to zažil v Petrohrade. Je to však predsa len náročnejšie a nie všetci bývajú blízko hraníc. Takže  aj napriek tomu vysoké dane prispeli k tomu, že  celková spotreba alkoholu patrí v severských štátoch k najnižším. Sociológovia vidia príčiny rastu alkoholikov v ľahkej dostupnosti alkoholu, tradíciách „vypiť“ si pri každej príležitosti a pod. Návodov ako to riešiť je už menej, ale štát by  s tým treba urobiť, lebo nie všetky prvenstvá sú víťazom na prospech.