GLOSY Jozefa Šuchu

November
Deň boja za slobodu a demokraciu, ako znie oficiálny názov štátneho sviatku, prináša každý rok spomienky účastníkov, besedy a diskusie. Hľadáme odpoveď na otázku: Máme to čo sme chceli, keď sme štrngali kľúčmi na uzimených námestiach? Nuž niektorí majú a niektorí nemajú. Oslobodili sme sa od politického útlaku a dostali sme sa do útlaku ekonomického. Peniaze začali ovládať vzťahy medzi ľuďmi a morálku spoločnosti. Dokonca aj zákony sa tvoria tak, aby sme peniazom otvorili cestu. Vláda jednej strany sa vymenila za partokraciu, teda vládu viacerých strán. Politici, ktorých sme si zvolili, paradoxne napĺňajú komunistické heslo, že „na konci nášho snaženia je človek“. Všetko ostatné, najmä honba za majetkom má prednosť. Rozložili náš vzdelávací systém, ktorý patril k najlepším v Európe a dodnes sme ho nenahradili ničím zmysluplným, zo zdravia urobili tovar a štátny majetok rozpredali tak, že úžitok z neho majú „šikovní“ jednotlivci alebo finančné (záujmové?) skupiny. Naozaj sme chceli toto? Možno si treba pripomenúť to o čom sa hovorí čoraz menej. Novembrovú revolúciu akcelerovala „smrť študenta“. Ale to bola iba hra štátnej bezpečnosti. Vtedajší príslušník Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák, ktorý sa preslávil úlohou „mŕtveho študenta“ tvrdí, že žiadna porážka komunizmu sa nekonala, ale išlo iba o premenu na kapitalistický komunizmus pod dohľadom tých najvyšších. Nemali by historici (?) konečne odkryť celé pozadie Nežnej?

Médiá
Pozitívom ponovembrovej zmeny je podľa Fedora Gála okrem iného „to, že máme pluralitné médiá, ktoré síce majú svojich vlastníkov so záujmami, ale práca novinárov nesúvisí s tým, aký tu máme systém“. Pekne to znie, ale je to demagógia. Demokratický systém, ktorý tu máme, skutočne zaručuje slobodu slova. Ale vlastníci médií určujú či toto „slobodné slovo“ sa dostane aj do novín, časopisov, rozhlasov a televízií. Práve záujmy vlastníkov sú to čo určuje obsah médií.