GLOSY Jozefa Šuchu

Voľby
Voľby v Česku vyvolali znepokojenie medzi politikmi a politológmi aj na Slovensku. Porážka štandardných politických strán a nástup nečitateľných politických zoskupení, ako zhodne charakterizujú výsledky parlamentných volieb v Česku vyvoláva otázniky, ale ponúka aj odpovede. Prečo tak zareagovali voliči? - pýtajú sa politológovia a zároveň aj odpovedajú – je to dôsledok frustrácie a sklamania z politikárčenia a zo sebeckého správania sa práve tých politikov, ktorí reprezentujú štandardné strany. Voliči dali prednosť novým tváram v politike. Podobne uvažujú mnohí na Slovensku pred blížiacimi sa voľbami do VÚC. Zdá sa, že čoraz väčšie šance majú nezávislí kandidáti. Budú mať však dosť síl (keď za nimi nie je nijaké zoskupenie) presadiť volebný program? V jednom známom seriáli zaznela táto veta: „Preto volíme svojich zástupcov, aby sme nemuseli myslieť“. Možno, že keby sme mysleli aj potom keď zvolíme svojich zástupcov a kontrolovali ich konanie, nemuseli by sme byť zas a opäť sklamaní, ako to doteraz po voľbách vždy bolo.

Eurobarometer
Eurobarometer je zrkadlo nálad, názorov a postojov občanov Európskej únie. Umožňuje porovnávanie, ktoré môže zintenzívniť naše snahy, ale na druhej strane aj vyvolať depresiu, keď zistíme, kde sme sa ako krajina ocitli. Pozrime sa spolu na najnovšie výsledky európskych prieskumov ako ich uvádza internetový portál EurActiv. Spoločná mena euro je pre občanov Slovenska výrazným prvkom vytvárajúcim európsku identitu. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Eurobarometra. Euro takto vníma 62 % opýtaných na Slovensku, v porovnaní s 42 %, čo je priemerná hodnota v EÚ. Pre Slovákov je v kontexte prispievania k európskej identite dôležitejšia geografia (31 % v porovnaní s 23 % priemerom EÚ) a naopak menej dôležité sú zdieľané hodnoty slobody a demokracie (29 % v porovnaní s 40 % v celej EÚ). Spoločnú menu pokladá väčšina respondentov na Slovensku, na rozdiel od Európy, za faktor, ktorý krízu zmiernil. Tento názor má na Slovenku dokonca stúpajúcu tendenciu. Z krajín eurozóny najnegatívnejšie vnímajú euro Francúzi a Holanďania. Slováci podporujú spoločnú európsku odpoveď na krízu, a to v 54 % odpovedí, pričom by sa únia mala zamerať najmä na vytváranie pracovných miest a boj proti nezamestnanosti a tiež na posilňovanie kúpnej sily obyvateľov. Na otázku, ktorý aktér bude v roku 2025 schopný obyvateľstvo lepšie ochrániť pred negatívnymi vplyvmi globalizácie až 55 % odpovedalo, že to bude Európska únia, oproti 38 % pre národnú vládu. Ostáva len otázka: Veríme euro vláde viac ako národnej vláde preto, lebo im nevidíme tak dobre na prsty?