Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Futbal je dnes predovšetkým veľký biznis – Jozef Mazár

Medzi tých, ktorí vedia živo zareagovať na súčasnú situáciu v slovenskom futbale patrí aj Ing. Ján Zekucia, odchovanec futbalu Spišskej Novej Vsi. Jeho futbalovou kariérou a prístupom k futbalu sa zaoberali už dávnejšie aj skvelí publicisti denníka Československý sport, ktorý vychádzal v Prahe v čase, kedy Ing. Ján Zekucia obliekal prvoligový futbalový dres Nitry. 

 

Vtedy o ňom napísal známy redaktor spomínaného mienkotvorného futbalového denníka Franta Černoch, že Ján Zekucia hrá futbal 21. storočia. Čo mal konkrétne na mysli tentoraz rozoberať nebudeme, nás zaujalo predovšetkým už naznačené videnie súčasného stavu futbalu v Duklách, ba Slovenskej republike vôbec. Tu sú jeho slová:

„Nikdy som veľkým futbalovým Duklistom nebol i keď jej dres obliekali zatiaľ dvaja nositelia Zlatej lopty, ktorú pre najlepšieho futbalistu Európy udeľoval od roku 1956 do roku 1995 prestížny futbalový časopis France Footbal. V roku 2010 došlo k spojeniu ankety s anketou Futbalista roka FIFA s novým názvom Zlatá lopta FIFA.  Niet už Zlatej lopty, niet na škodu armádnej futbalovej Dukly a to nielen pražskej či banskobystrickej, ale všetkých, ktoré posúvali v bývalom Československu náš futbal k európskym a futbalovým výšinám. Sám som sa ako hráč mal možnosť denne stretávať na pražskej Juliske, počas mojej základnej vojenskej služby s vtedy velikánom svetového futbalu, pánom človekom a futbalistom Josefom Masopustom. On ako prvý z doterajších dvoch československých futbalistov získal Zlatú loptu France Footbalu. Druhým, ktorý sa tiež futbalovo zdokonaľoval v pražskej Dukle, aby potom zrejme na večnosť zakotvil v talianskom Juventuse Turín bol Pavel Nedvěd. Podrobne sa o futbale armádnych Dukiel  zaoberať týmito riadkami nechcem ani nebudem, ale je veľká škoda, že futbalové Dukly zanikli zanikli. Celkom na sklonku svojej základnej vojenskej služby som okúsil aj futbalový život v Dukle Banská Bystrica. Preto oceňujem tie súčasné médiá, ktoré sa zaoberajú návratmi k významným časom futbalových Dukiel aj s odstupom rokov. V tomto smere ma nedávno upútala nová, ale skvelá rubrika: „Stalo sa“ v internetovom magazíne www.klubpriatelovdukly.sk. Spomenutá rubrika ma  zaujala z viacerých dôvodov. Ono sa toho stalo, udialo v minulých Duklách mnoho pre náš i svetový futbal veľa užitočného. Šport chudobných, ako sa futbalu dávno rozprávalo, je dnes predovšetkým veľký biznis, v Duklách bol na prvých miestach v centre pozornosti kvalitatívny futbalový progres. Kým sme pred 50-timi rokmi mali o jeden ideál viacej, ktorý predstavoval vo futbale i športe vychovávať pre ľudskejší a spravodlivejší svet zdravé pokolenie, dnes mladé ľudské telo, v ňom duch a srdce nie sú predmetom úsilia tých, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu našich vnúčat. Tie sa čoraz viac stávajú tovarom a čo a ako sa stávalo v našich životoch vtedy, vytráca sa to aj z dejín nášho súčasného futbalu. Pomaly, ale zdá sa, plánovite a možno aj zámerne. Čoraz menej máme nielen kvalitných futbalistov, ale aj kvalitných mladých novinárov, ktorí by o súčasných futbalových ťažkostiach konštruktívne písali.

Dnes je moderný ťah na futbalovú bránu vtedy, ak ide biznis biznismenom a naše zdravie, zdravé stravovanie, parametre zdravých životných míľnikov i našej existencie skrýva v sebe sila mobilných telefónov a počítačov už v rukách neplnoletých detí.

 

Kde a kedy sa toto všetko stalo? A prečo? Hľadáme a spoznávame diagnózu? Sotva. Ponaučenie môže naberať človek v rôznych fázach svojho života. Poznali sme dozvuky rokov päťdesiatych, prišiel rok 1968, potom rok 1989 a dnes nám koronavírus pripomína, že rôzne fázy našich životov vždy boli a aj budú rôznorodo poprepájané. Takže či sa nám páči, alebo nie, ak sa  budeme chcieť z vážnych problémov dostávať, aj vo futbale si budeme musieť hlbšie už od základných škôl všímať napríklad rovnomerný vývin ľudského tela a duše našich vnúčeniec.

 

Vždy pri každom úspechu bola výchova. V antike prísna sparťanská. Ale nestaviam sa do úlohy ani

filozofa ani sudcu. Bol som futbalistom a popri tom poľnohospodárom. Ono to ide spolu so sebou. Tak ako i ten skvelý názov Dukla. Tiež som sa snažil ísť aj vo futbale vždy dopredu. Nezabúdal som mať na zreteli slepotu z chýb minulosti. Mali by sme vedieť, spoznať, vidieť a funkčne odstraňovať plynule a zodpovedne, čo nás brzdilo v rozvoji a čo posúvalo dopredu.

Získavali sme vo futbale svetové úspechy v klubovom živote dospelých napríklad s Duklou Praha na prestížnom Americkom turnaji svetovej super špičky a s dorastom zásluhou Benedikovcov v dresoch banskobystrickej Dukly po Európe na skvele obsadených turnajoch dorastencov.

 

Zrazu sme zabudli, že sme patrili k špičke.

Náhodou? Zabudli sme, že sme mali aj skvelých novinárov, ktorí komunikovali so špičkami sveta napríklad o futbale či hokeji, ale tie špičky neboli len futbalové či hokejové, ktoré rozprávali o dôvodoch a podstate takých úspechov. A neutekali zo svojej rodnej krajiny. Nehanobili ju nekorektne skreslenými a nehodnovernými ohováračskými kampaňami pred domácou verejnosťou ani pred svetom. Prečo? Možno aj to by sa patrilo spoznávať odbornými analýzami sy nášho súčasného školstva a jeho pozitívneho či negatívneho prepájania so súčasným futbalovým dianím u nás. Porovnávať to so svetom. Tým minulým a súčasným. V súvislostiach dlhodobých. Niektoré som naznačil veľmi okrajovo aj v týchto riadkoch.

 

Futbal bol môj život od počiatku. Už v rodnej Spišskej Novej Vsi. Jadrom všetkého čo som sa vo futbale naučil bolo poznať dobre seba samého a neutekať od podstaty seba samého. Pred sebou sa ujsť nedá ani futbalom. Aj preto sa mi páči už titulok: Stalo sa.

 

Pýtam sa, existuje na zemeguli človek, ktorý nikdy neurobil chybu? Má niekto patent na rozum bez omylu? Všetko pri futbale, mám na mysli herné schopnosti a rýchlosť, techniku a góly, prichádzali postupne. Aj koronavírus sa k nám vkrádal postupne a plíživo . Dlhodobo. Také je moje poznanie a taká je moja filozofia futbalu a života. Preto som opatrný, ale snažím sa byť aj pravdivý vo vyjadrovaní a vlastnom konaní. Verím, že aj také riadky patria systémovo do dnešných médií. Do médií, ktoré by nemali vyšetrovať, ale vzdelávať a vychovávať. K úcte, kvalite našich zdravých životov. Autori by sa mali pod články podpisovať menom a priezviskom a dať verejnosti k dispozícii i informáciu čo pre ľudské dobro a s akými výsledkami už pre naše spoločné životy urobili.

 

Pre mnohých sú dnes nielen v súvislosti s futbalom či športom, ale i našimi životmi vôbec,  viac ako potrebné. Učiť sa nebola a ani nebude nikdy hanba. Ani vo futbale. Naše futbalové školstvo tiež upadá z dňa na deň viac. Nie náhodou aj preto, čo som povedal a zároveň i napísal? Bodaj by som nemal pravdu. Život mi našepkáva, že asi od nej nebudem ďaleko… Ako som naznačil mnohé veci sa stali v našom futbale i živote. Hlavne tie neradostné nás musia mrzieť a nemali by sa opakovať. Na veľkú škodu, oni aj v súčasnosti na mnohých úrovniach , ako som naznačil nielen futbalových, pokračujú. Chcem uveriť pravde, že nás skutoční odborníci zo súčasnej biedy a veľkých životných nástrah, ktoré vnímam ako vážne upozornenia pre naše súčasné životy a životy tých, ktoré prídu po nás, úspešne vyvedú. Recepty musia dávať múdri ľudia, odborníci, my sa ich snažme podporovať nefalšovanými, našimi úprimnými podporami z hĺbky našich vlastných srdiečok a skutočných presvedčení, že nám ide o vážnu celospoločenskú aj futbalovú premenu zmien.

 

Možno takmer od základu. Tak aspoň tvrdí väčšina tých, ktorých podobné hlasy počúvam od tých dole, z hracích plôch. Hovoria o tom  smerom na tribúny, odkiaľ sledujú tieto úmorné súboje z tribún mnohí funkcionári. Dávajme si reálne ciele. Radšej v menšom množstve, ale s kvalitným poznaním súčasných vážnych chorôb. Príroda vie byť v tomto smere pri svojimi upozorneniami neúprosná, ale aj ústretová.“

 

Ing. Ján Zekucia