Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Francúzsko: ozbrojení policajti v uliciach – úplná samozrejmosť – Vladimír Mezencev

/dokončenie/

V Európskom parlamente to vyzerá ako v úli. Či v mravenisku? Počas rokovania pléna je na chodbách trochu tichšie, ale ľudia sa stále niekde presúvajú, kávy sa tu vypije na hektolitre, i keď pritom nie je veľmi kvalitná, zo všetkých strán počuť aspoň desiatku európskych jazykov. Dokonca aj ruštinu, v ktorej komunikujú medzi sebou poslanci z troch bývalých sovietskych pobaltských republík. Aj keď ich dejiny sú si navzájom veľmi blízke, na druhej strane jazyky až priveľmi rozdielne. Tí skôr narodení europoslanci si asi nikdy nezvyknú komunikovať medzi sebou v angličtine a tak im zostáva iba ruština, i keď niekedy k tomu pridávajú poznámku, že sa rozprávajú jazykom bývalých svojich okupantov...

Keď si chce niekto utiahnuť z pánov europoslancov tak iba spomenie čas obeda. Vraj to je to jediné, na čo počas zasadnutia myslia. V skutočnosti to nie je celkom tak. Často aj pri obede riešia problémy EÚ a i keď si majú možnosť vybrať z množstva jedál, ich naložené taniere sú pomerne skromné. Veď ten najlacnejší obed ich stojí najmenej 10 eur, k jedlu tu pijú zásadne vodu z vodovodu. Môžu si tu síce zakúpiť aj alkoholické nápoje, ale určite by pri nich nechcel pracovať ani jeden náš dedinský krčmár, jednoducho by veľmi rýchlo zbankrotoval.

 

Koľko tu pracuje ochrankárov? Možno ich niekto na tých všetkých chodbách zrátal a vie to, väčšina návštevníkov komplexu sa tým nezaoberá, ale určite veľmi veľa. Na jednej zmene stovka, možno i viac. Okrem toho každý centimeter je monitorovaný kamerami, strážcovia majú niekoľko miestností, v ktorých pozorne sledujú dianie v každom kúte budovy i okolia. Nevieme, či im niekedy niečo uniklo, ale skôr nie. Títo strážcovia poriadku sú nielen z Francúzska, ale zo všetkých členských krajín EÚ. Niektorí okrem rodného jazyka neovládajú žiadny iný, veľmi dobre sa neorientujú ani v blízkosti svojich stanovíšť, ale určite doma majú vplyvných strýkov či iných príbuzných, ktorí im sprostredkovali prácu v europarlamentnom komplexe.

 

Slovensko má v EP síce iba 13 poslancov, z celkového počtu 751 to predstavuje len 1,73 percenta, ale nie je ťažké ich stretnúť. Pálovi Csákymu sa najskôr  prihovárame v maďarčine a tvár sa mu rozžiari širokým úsmevom – na pozdrav pohotovo odpovedá. Samozrejme po maďarsky. Keď však „prepojíme“ na slovenčinu tak sa rýchlo a bez slova ponáhľa preč... Inakšia situácia je s Monikou Smolkovou /SMER-SD/. Na stretnutie dohovorené deň predtým prichádza dokonca v predstihu! Slovenskí novinári, ktorí navštívia sídla EP v Bruseli i Štrasburgu, ju radi vyhľadávajú. Už aj preto, lebo nikdy nie je skúpa na slová. Dozvedáme sa od nej, že v europarlamente  si musela zvyknúť na hľadanie kompromisov medzi jednotlivými politickými skupinami. „Bola som poslankyňou NR SR, roky som pôsobila aj v komunálnej politike, stala som sa starostkou jednej z košických mestských častí... Doma to vždy bolo o stretoch koalícií s opozíciami, v európskom parlamente o hľadaní spoločných východísk, ktoré by vyhovovali všetkým frakciám v europarlamente, oficiálne nazývaných európskymi skupinami“, hovorí pani poslankyňa, ktorá tu pôsobí už druhé volebné obdobie a teda niečo o práci i zákulisí EP už vie. Patrí medzi tých europoslancov, ktorí najmä po roku 2007, kedy začala svetová hospodárska a finančná kríza požadovali, aby EP mal iba jedno sídlo, teda Brusel. Uvedomuje si však, že za súčasnej situácie Francúzsko s tým nikdy nebude súhlasiť a tak sa nič nemôže zmeniť. Krajina Galského kohúta na tom zarába veľmi veľa a preto sa Štrasburgu ako sídla europarlamentu nikdy sama nevzdá. Veď do tohto mesta prichádzajú nielen stovky poslancov, ale aj ich asistenti, zamestnanci administratívy, ministri, premiéri členských štátov EÚ, diplomati a ďalšie a ďalšie osobnosti. Samozrejme, každá z nich v Štrasburgu za niečo zaplatí, využije určité služby a peniaze zostanú predsa vo Francúzsku.

 

NAŠA TRINÁSTKA

O niektorých našich europoslancoch počuť pomerne často, o iných vôbec. Nečudo, že na niektorých si už nespomenú ani tí, ktorí pravidelne sledujú politické i spoločenské dianie u nás. Klobúk dole pred tými, ktorí dokážu bez dlhšieho rozmýšľania vymenovať všetkých trinástich slovenských poslancov v európskom parlamente. Niektorí sa do Bruselu, resp. Štrasburgu dostali cez politické strany, ktoré doma doslova živoria. Tak napríklad Jana Žitňanská cez Konzervatívnych demokratov Slovenska – Občianska konzervatívna strana, Eduard Kukan a Ivan Štefanec cez SDKÚ-DS, neparlamentnú Stranu maďarskej komunity /SMK/ reprezentuje Pál Csáky... Najviac poslancov v EP má strana SMER-SD /štyria/, po dvoch KDH a SDKÚ, po jednom okrem už spomínanej J. Žitňanskej a P. Csákyho ešte SaS, OĽaNO, Most-Híd. Všetci slovenskí europoslanci sú členmi niektorej z politických skupín, resp. frakcií, tých je v europarlamente dohromady sedem, ale pre realizáciu cieľov našich politických strán v EP našim poslancom stačia tri politické skupiny: šiesti sú v najpočetnejšej skupine – v poslaneckom klube Európskej ľudovej strany /Kresťanskí demokrati/, poslanci za SMER-SD sú v politickej skupine Progresívna aliancia socialistov a demokratov a traja v skupine Európski konzervatívci a reformisti /R. Sulík zo SaS, B. Škripek /OĽaNO a J. Žitňanská/ Okrem toho každý europoslanec je členom niektorého výboru, alebo stálej delegácie, či náhradníkom v ďalších výboroch. Tak napríklad M. Smolková je členka Výboru pre regionálny rozvoj a Delegácie pri parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ s troma bývalými sovietskymi zväzovými zakaukazskými  republikami /Azerbajdžan, Arménsko a Gruzínsko/, náhradníčka pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie, v Delegácii pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora a pre Delegáciu pri Parlamentnom  zhromaždení  EURONEST. Nemenej funkcií má v podstate každý slovenský europoslanec.  Naši europoslanci svojimi vystúpeniami a vyjadrovaním názorov nevybočujú z radov svojich politických skupín, tak trochu výnimkou bola svojho času iba A. Záborská /KDH/ svojimi vyjadreniami na tému umelého prerušenia tehotenstva a doma vzbudila pozornosť o vekovej diskriminácii našej hokejovej legendy Miroslava Šatana...

 

INÝ  ŠTRASBURG?

Vychádzame z komplexu Európskeho parlamentu, pred jeho vchodom registrujeme to, čo predtým pri vstupe: množstvo strážcov a príslušníkov ochrany, ako vždy – prevažne úslužných, ale zároveň nekompromisných a tvrdých pripravených okamžite zasiahnuť. Trochu obďaleč početná skupina protestujúcich Európanov a Číňanov proti údajnému násilnému odoberaniu ľudských orgánov v čínskych väzniciach ochrancov poriadku akosi nezaujíma. Pokiaľ neprejavujú snahu protestovať už v priestoroch europarlamentu, tak nech si protestujú koľko len chcú.

Štrasburg má stále svoje kúzlo, i keď večer sú už jeho ulice špinavšie, než pred tromi rokmi, pribudli žobrajúci Rómovia najmä na zástavkách MHD, viac je v uliciach mesta ponevierajúcich sa prisťahovalcov najmä z arabských krajín, ale aj skupiniek po zuby ozbrojených policajtov a vojakov. Železničná stanica je preplnená domácimi, ktorí sa po skončení pracovného dňa vracajú do svojich domovov v okolí mesta, ale i rodinami prisťahovalcov. Kam tí toľko cestujú a najmä prečo – nevie nikto. Za zmienku však stojí systém predaja cestovných lístkov. Aby sa pred pokladňami nevytvárali dlhé zástupy, tak si najprv každý, kto chce niekam cestovať vezme z prístroja poradové číslo /ako u nás v niektorých bankách, či u mobilných operátorov/, potom čaká pokiaľ sa jeho číslo neobjaví na veľkej informačnej tabuli – a až potom pristúpi k niektorej z pokladní...

Nasadáme opäť do supervlaku TGV – smer Mníchov. O niekoľko minút nás už víta Nemecko. S obrovskou mešitou. Boli sme v troch krajinách – v Rakúsku, Nemecku a Francúzsku. Na záver cesty konštatujeme iba to, čo už urobili mnohí pred nami: je tu už iná Európa a tá, na akú sme si zvykli tu už nikdy nebude.

Vladimír MEZENCEV

/Cesta do Štrasburgu financovaná Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku/.