Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Francúzsko: ozbrojení policajti v uliciach – úplná samozrejmosť – Vladimír Mezencev

/Pokračovanie z predchádzajúceho čísla/

 

Francúzsky Štrasburg sa považuje za hlavné mesto Európy. Bez ohľadu na to, čo si myslí belgický Brusel. Mesto to veľmi rado tvrdí aj na pohľadniciach, na ktorých je to jednoznačne napísané. Nakoniec, je tu toľko európskych inštitúcií, že sa občas pomýlia aj domáci vodiči autobusov MHD. Namiesto k sídlu Európskeho parlamentu vás usmernia na autobus k sídlu Rady Európy – a je to! Ešte šťastie, že tieto dva objekty nie sú od seba až tak vzdialené. No, mohlo by sa stať, že vás usmernia k Európskemu súdu pre ľudské práva... Takže tej „Európy“ je v tomto meste až – až.

 

Jedno je však isté: europoslanci sú doma v Bruseli a do Štrasburgu prichádzajú iba raz mesačne na plenárne zasadnutie. Ako nám povedala Monika Smolková /SMER-SD/ počas zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu domáci výrazne zvyšujú ceny ubytovania v lepších hoteloch, taxislužbe i pohostinských zariadeniach. Vtedy si prídu na svoje, veď nech páni poslanci a panie poslankyne platia, keď už sú tu. Nič iné im nezostáva. Naši sa však predsa len prejavili ako chytrejší. Nemecko je vzdialené od Štrasburgu „čoby kameňom dohodil“, stačí prejsť mostom cez rieku Rýn. Nuž, slovenskí poslanci tu objavili mestečká s kvalitnejšími hotelovými službami a zároveň podstatne lacnejšími než v Štrasburgu...

 

Samotný komplex Európskeho parlamentu v tomto meste je skutočný labyrint a najmä v časti, v ktorej sú kancelárie administratívy, možno blúdiť celé hodiny a napriek dobrému označeniu nenájsť tú správnu. Objekt vo tvare elipsy a kríža ako symbolu európskej kultúry má 17 nadzemných podlaží a k tomu ešte tri podzemné. Pozostáva z 1133 miestností, je vysoký 60 metrov. Sú tu desiatky a desiatky kongresových hál s celkovou kapacitou 5131 stoličiek, tridsiatka priestorných sál je určená na tlačové konferencie, tri reštaurácie pojmú dohromady 1200 stravníkov, sú tu ešte k tomu salóny na recepcie, kaviarne, reprezentačné priestory pre vedenie EP i V.I.P. hostí, štyri bary, holičstvo a kaderníctvo, pošta, predajňa suvenírov, banka, cestovná kancelária, čitáreň... Každé ráno tu nájdete noviny zo všetkých 28 členských krajín EÚ. Teda aj naše. Nie, nevozí ich sem letecký špeciál. Len sú vytlačené z internetu. Väčšie krajiny majú aj po dva i tri denníky, my sa musíme uspokojiť s jedným. Ale i to je dobrá vec.

 

V celom komplexe sa nesmie fajčiť a to na základe francúzskeho zákona o verejných budovách. Napriek tomu je tu jedna výnimka. V kaviarni neďaleko tlačového strediska je akési akvárium, teda presklená miestnosť veľká asi 3 x 2 m, z ktorej sa vyvádza vzduch, nasýtený tabakovým dymom špeciálnym potrubím von z budovy. Táto „škatuľa“ však veľmi často zíva prázdnotou.

 

V tomto obrovskom komplexe na veľmi viditeľnom mieste je umiestnená jediná pamätná tabuľa, odhalená 14.júna 2006 za účasti najvyšších predstaviteľov troch bývalých sovietskych zväzových pobaltských republík – Estónska, Lotyšska a Litvy, ktorá pripomína prvú masovú deportáciu občanov dovtedy samostatných a slobodných krajín na Sibír, predovšetkým do komunistických gulagov. Tabuľu odhalili pri príležitostí 65.výročia tejto tragickej udalosti. Nuž, muselo to byť neobyčajne silné spoločné a intenzívne pôsobenie predstaviteľov týchto troch krajín, ktorí nakoniec dosiahli to, že táto tabuľa priťahuje pozornosť každého návštevníka Európskeho parlamentu. Nachádza sa totiž vedľa pódia v pozadí so všetkými vlajkami členských krajín EÚ, na ktorom sa zvyknú fotografovať ich premiéri, či ministri jednotlivých rezortov. Nakoniec, na tomto pódiu sa zvyknú fotografovať aj členovia výprav, najmä dôchodcov a študentov, ktoré chodia na exkurzie do EP.

 

Počas jedného štvordenného zasadnutia v Štrasburgu europoslanci preberú toľko záležitostí až sa to nechce veriť. Tak napríklad reformu azylového systému, obnovenie vnútorne otvoreného schengenského priestoru /reakcia na rozhodnutie niektorých „schengenských“ krajín, ktoré v súvislosti s prílevom migrantov a žiadateľov o azyl obnovili vnútorné kontroly na vnútorných hraniciach EÚ, alebo svoje hranice dočasne zatvorili/, policajnú spoluprácu cez posilnené kompetencie Europolu v boji proti terorizmu, ochrana priemyslu v EÚ pred dumpingovým dovozom z Číny, program pomoci pre Grécko, výzvu na povinné označovanie krajiny pôvodu na mliečnych a mäsových výrobkoch, zintenzívnenie ochrany obetí obchodu s ľuďmi, najmä so ženami... To sme vyrátali iba sedem z celkového počtu 29 bodov rokovania. Pritom každý z nich bol natoľko zaujímavý, že by sme mu v Slovenskom rozhľade mohli venovať aspoň jednu celú stranu...

/Dokončenie v najbližšom vydaní Slovenského rozhľadu/.