Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Federácia je problém? – Pavol Janík

Kľúčový predstaviteľ ruských konceptuálnych technológií v najnovšej relácii označil za najväčší problém bývalého Sovietskeho zväzu a niekdajšej Juhoslávie ich federatívne usporiadanie, ktoré umožnilo neskorší rozpad uvedených krajín. Nič na tom nemení fakt, že namiesto spojenia federatívne usporiadanie použil formuláciu administratívne usporiadanie podľa národností. Keďže jeho rétorika vždy v záverečnej časti jednotlivých vystúpení má charakter modlitebne sa opakujúcich zaklínadiel, ktoré niekto začína preberať aj na Slovensku, zrejme treba vecne a obsahovo korigovať mechanicky preberanú frazeológiu.

 

Pochopiteľne – v skutočnosti ani rozkol medzi Moskvou a Belehradom nespôsobilo federatívne usporiadanie Juhoslávie, ale rozdielne predstavy o vytvorení veľkej balkánskej federácie, ktorá mala byť podľa sovietskeho vedenia 3-členná (Bulharsko, Albánsko, Juhoslávia), kým podľa Tita mali mať rovnocenné postavenie s Bulharskom a Albánskom aj jednotlivé juhoslovanské zväzové republiky – Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina.

 

Odmietnuť treba aj označenie Tita za trockistu, veď trockizmus bola radikálna ľavicová koncepcia, podľa ktorej malo byť Rusko spolu s ďalšími štátmi zničené v plameňoch svetovej revolúcie. Mimochodom – Trockij prišiel do Ruska robiť revolúciu z USA.

 

Ruský expert vidí budúcnosť Ruska v jeho minulosti, teda v monolitnej podobe a v rozmeroch Ruského cisárstva. Ak by sme mali tento model aplikovať na naše geopolitické podmienky, tak by sa iste našli stúpenci obnovy unitárneho Československa, ale aj prívrženci oživenia Habsburskej ríše, čo je pre bližšiu i vzdialenejšiu perspektívu dosť chúlostivá hra. Z Viedne riadené impérium azda mohlo prežiť, keby sa preformátovalo na navrhovanú federáciu Spojené štáty veľkého Rakúska. Z Prahy vedená republika určite mala potenciál na pretrvanie, keby sa prezident Václav Havel nepokúsil o zmenu ústavy, ktorá chcela Snemovni národov Federálneho zhromaždenia odňať právo veta, teda v podstate zrušiť federatívny charakter štátu a zrekonštruovať centrálny systém riadenia, nepripúšťajúci rovnoprávne postavenie Slovenska.

 

Ak by niekdajší prominentný disident, zvolený komunistickým parlamentom za prezidenta Československej socialistickej republiky, vtedy uspel, tak sme tu už pred tromi desaťročiami mohli mať Zuzanu Čaputovú v Havlových krátkych nohaviciach. Ale s odstupom času na základe dlhodobého intenzívneho a medzinárodne koordinovaného úsilia Slovensko napokon predsa len dospelo do bodu, keď ťažko predvídať ďalší spoločenský vývoj, vrátane riešenia či revízie fundamentálnych štátoprávnych otázok.

 

Vráťme sa do vyšších sfér globálneho uvažovania ruského odborníka, podľa ktorého jednotlivé národnostné skupiny môžu plnohodnotne a všestranne rozvíjať svoju kultúrnu identitu aj bez administratívneho usporiadania podľa národností. Prezentovanú koncepciu ilustruje na príklade súžitia národov ako v jednej rodine, v ktorej sú menšie i väčšie deti a v ktorej spolunažíva niekoľko generácií. Úprimne povedané – je to tak trocha kvadratúra kruhu, lebo v reálnej rodine z malých detí vyrastú veľké a z nich sa napokon stanú dospelí ľudia, čo nijako nemožno preniesť na vývin mnohomiliónových a málopočetných národností. Jediným logickým vysvetlením je vlastne ruská forma globalizácie ako konkurenčná podoba amerikanizácie. Áno, iba vo veľkých štátnych celkoch, ktoré majú dostatočné východiskové predpoklady, možno rozvíjať ruskú kozmonautiku (teda americkú astronautiku) a podobne. To však musíme pripustiť, že národným štátom definitívne odzvonilo a patria na smetisko dejín.