Expremiér, župani a primátori za mrežami – Ján Sliačan

Reklamné heslo „Kde leží slovenské more? No predsa v Chorvátsku!“ nevymysleli u nás tí, ktorí by snívali o anexii časti územia tejto balkánskej krajiny, ale samotní Chorváti. Nie náhodou, veď ročne až 300 000 obyvateľov Slovenska odchádza na niekoľko dní, či týždňov na chorvátske pobrežie Jadranu. V lete počuť slovenčinu na ostrove Krk, v Zadari, Šibeníku, Vodiciach, Trogire, Splite, Dubrovníku, či v ďalších mestách a strediskách je taká samozrejmosť, ako uvidieť v Chorvátsku olivovník. Napriek ešte stále trvajúcej kríze je Slovákov medzi Rjekou a Dubrovníkom viac než pred rokom. Jednoducho, patríme tam rovnako ako Nemci, Taliani, Česi, Poliaci, Slovinci, Švajčiari, Škandinávci. Od ostatných návštevníkov Chorvátska sa už vôbec neodlišujeme. Preč sú už časy, kedy našinci držali v hrsti niekoľko kún, chodili po uliciach, prepočítavali na koruny ceny zmrzliny, piva, či kávy. Dnes si toto všetko už môžu dovoliť bez vzdychania a prevaľovania očí. Samozrejme, Rakúšania, Angličania či ďalší si stále toho môžu dovoliť oveľa viac, ale naši sa už pred nimi necítia ako menejcenní.

Veľa sa zmenilo aj z pohľadu nášho záujmu o život Chorvátov. Slováci sa zaujímajú o ich platy, možnosti nájsť si prácu, celkovú životnú úroveň. Žiaľ, málokedy však o tom majú dobré informácie. Život na pobreží je predsa len zaujímavejší a o niečo ľahší než vo vnútrozemí. Ten možno prirovnať niektorým okresom na východnom Slovenku. Takmer žiadny priemysel, o to väčšia nezamestnanosť.

 

AKTUÁLNE INFORMÁCIE

Tamojšie médiá sú však pohotovejšie než u nás. Oveľa intenzívnejšie a kvalifikovanejšie sa venujú problémom EÚ, podrobne sa zaoberajú ročným členstvom Chorvátska v Únii. Informácie i analytické príspevky sú veľmi kritické, ale prevažne smerujú do vlastných radov. Už predovšetkým preto, lebo za ten rok mohlo Chorvátsko získať oveľa viac peňazí, než dostalo. Vinníka však hľadá predovšetkým doma.

 

Chorvátom nie je cudzia ani korupcia a snažia sa s ňou tvrdo bojovať. Nie náhodou expremiér Ivo Sanader si už odpykáva 9-ročný nepodmienečný trest, stáva sa samozrejmosťou, že vo vyšetrovacej väzbe sa ocitne aj niektorý z exministrov, či súčasných županov. Pred vyšetrovateľa musel predstúpiť aj exprezident Stjepan Mesič...

Na rozdiel od Slovenska v Chorvátsku vydavatelia periodickej tlače nemajú existenčné problémy ako u nás. Tam číta noviny skutočne takmer každý. Nielen v Chorvátsku, ale aj na celom Balkáne patrí ku každému ránu nielen šálka kávy, ale i obľúbený denník. Okrem toho v lete sú noviny a časopisy akousi povinnou súčasťou výstroja k moru tak, ako plavky, slnečné okuliare či opaľovací krém.

 

Médiá prinášajú najviac informácií o likvidácii a financovaní májových záplav v Slavónii, o počte zahraničných turistov v krajine a protivládnych náladách, súvisiacich s rastom nezamestnanosti, ale i cien . Málokde možno za obľúbeného považovať ministra financií. V Chorvátsku však mali takúto výnimku a to v osobe Slavka Liniča. Tvrdo bojoval proti tým, ktorí neplatia dane. Skončilo to však jeho odvolaním a tak neobľúbená vláda takto dala ďalší dôvod k nespokojnosti zo strany občanov.

V súčasnosti sú trestne stíhaní až štrnásti /!/ župani a primátori za rozkrádanie a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Chorváti hovoria, že príležitosť robí zlodeja, ale zároveň poukazujú na to, že to nie je iba chorvátsky problém. Veď v Nemecku obvinili exkancelára Helmut Kohla, v Taliansku bývalého premiéra Silvia Berlusconiho a vo Francúzsku dokonca exhlavu štátu Nicolasa Sarközyho...

 

CHCÚ RIADITEĽOVAŤ

Chorvátske turistické združenie /HTZ/ je štátna inštitúcia, ktorá má zastúpenia v mnohých krajinách sveta a jeho cieľom je prilákať stále viac a viac návštevníkov z cudziny. Nuž, pretože cestovný ruch je najdôležitejším venom hospodárstva krajiny, venujú mu veľkú pozornosť. Momentálne štát hľadá jedenásť riaditeľov – predstaviteľov HTZ, z toho desať pre Európu  a jedného do New Yorku. Na konkurz sa prihlásilo až 176 kandidátov, ale nakoniec do výberu sa dostali „iba“ šesťdesiati. Ide predsa o miesta s najnižším platom 3000 eur, služobným automobilom a zaplateným kurzom jazyka krajiny, v ktorej bude nový riaditeľ pôsobiť. Záujemcovia o trojročné pôsobenie v cudzine musia mať vysokoškolské vzdelanie a päťročnú prax vo vedúcich funkciách. Na veľké prekvapenie nemuseli doteraz pôsobiť v turizme a cestovnom ruchu. Teda nemusia to byť žiadni profesionáli. Nečudo, že médiá si túto skutočnosť všimli a náležite ju skritizovali.

 

DRAHÁ ŠEHEREZÁDA

Nie, nejde o obľúbenú tureckú telenovelu, ale o luxusnú vilu v Dubrovníku. Tento objekt pred sto rokmi tu dal postaviť bohatý obchodník židovského pôvodu z Litvy. Ani jemu sa však nikdy nesnívalo, že teraz tu hostia za jednu noc zaplatia 6000 /!/ eur. Návštevníci tu však neprichádzajú prespať, ale väčšina z nich v priemere na týždeň, takže zaplatia 50 000 eur. Na takéto pobyty prichádzajú hostia z Nemecka, Jemenu, Čile a Rakúska, ale medzi nimi sa nájdu aj bohatí Chorváti. Dlhšie sa tu zdržal Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev a v minulom roku tu takmer celé leto strávil ruský miliardár Viktor Vekselberg. Tak dlho tu bol preto, lebo v jeho tiež veľmi luxusnej vile v Lozici pri Dubrovníku stavbári rekonštruovali celý interiér. Šeherezáda sa nachádza v hustej subtropickej záhrade, ktorá poskytuje bezpečnosť a intimitu, samozrejme, okrem vysokých kamenných múrov a okrem toho hosť má nárok na rôzne služby plných 24 hodín.

 

KOĽKO ICH VLASTNE BOLO?

V Chorvátsku majú aj ministerstvo pre účastníkov občianskej vojny, ktorá skončila v roku 2005. Už krátko po oslobodení celého územia krajiny ich narátali až 494 757 osôb. V súčasnosti pri ich preregistrácii pribudlo ďalších 4558 mien atak ich celkový počet sa zvýšil na 499 315. Samozrejme, boli aj takí, ktorí sa vtedy neprihlásili a nežiadali žiadne výhody a bonusy. Napriek tomu sa účasť všetkých v bojoch za nezávislosť preveruje niekoľkými smermi. I tak sú však niektorí zainteresovaní presvedčení, že tých, ktorí skutočne bojovali so zbraňou v ruke bolo najviac 350 000...

 

NEMAJÚ ANI GRAM ZLATA?

Podľa zahraničných údajov po rozpade Juhoslávie malo Chorvátsko zlaté prúty v hodnote asi 171,5 milióna eur /v prepočte na terajšiu euromenu/. V súčasnosti vraj Chorvátska národná banka nemá vo svojich trezoroch ani gram zlata! Štát svoj zlatý poklad predal v uplynulých desiatich rokoch na dvakrát!

 

LEKÁRI ODCHÁDZAJÚ

Po vstupe Chorvátska do EÚ stále viac lekárov odchádza hľadať šťastie do niektorých z členských krajín Únie. Zatiaľ odišlo vyše 100 doktorov, pričom najviac z nich do SRN, Švédska, Írska, V. Británie a Rakúska. Ekonómovia pohotovo vyrátali, že vzdelanie stovky lekárov stálo približne 47 mil. eur! Pritom Chorvátsku chýba až 600 absolventov lekárskych fakúlt!

 

KOĽKÍ FAJČIA „MARIŠKU“?

Približne 4,5% Chorvátov fajčí marihuanu, teda 176 000 obyvateľov krajiny. Nie je to až tak veľa, keď vezmeme do úvahy, že v Papue – Novej Guinei ju fajčí vyše 30 percent domorodcov a v Ghane každý štvrtý obyvateľ krajiny. V Európe sú najväčšími fajčiarmi tejto drogy Španieli a Česi – 12% občanov, vo Francúzsku každý desiaty... Chorváti sú v tomto na úrovni Ruska a Maďarska. Dôvod k radosti to však určite nie je, veď s marihuanou má už svoje skúsenosti každý štvrtý žiak základnej školy a až 35% chlapcov a dievčat z II. stupňa škôl.

 

KOĽKO ZARÁBAJÚ?

Priemerný čistý plat v Chorvátsku je 753,7 eura, pričom vychádza z hrubej mzdy 1088 eur. Čistá i hrubá mzda sú o 0,25% nižšie, než v predchádzajúcom roku. Na prvý pohľad celkom príjemné čísla, ale... Ceny služieb, potravín, dopravy i textilu sú v Chorvátsku výrazne vyššie než u nás... Okrem toho nezamestnanosť v krajine pred letnou turistickou sezónou predstavovala 20,9% a mimo leta má skôr stúpajúcu, než klesajúcu tendenciu. V Chorvátsku už päť rokov za sebou klesá HDP...

Ján Sliačan, Dalmácia - Slovensko