Európsky parlament pripomína Babylonskú vežu – Vladimír Mezencev

Európsky parlament a všetko čo s ním súvisí predstavuje jeden obrovský kolos. Presvedčí sa o tom každý kto ho navštívi, bez ohľadu na to, či to bude v Bruseli alebo v Štrasburgu. Začnime teda tým severofrancúzskym mestom, ktoré má množstvo symbolov zjednotenej Európy. Veď v budove Európskeho parlamentu je vyše tisíc /!/ miestností, tri podzemné podlažia. Návštevník tu nájde banku, poštu, cestovnú kanceláriu, niekoľko reštaurácií a kaviarní. Podľa údajov, ktoré sme dostali, Európsky parlament zamestnáva 6616 ľudí, z toho v Bruseli 3793, Luxemburgu 2490, ale v Štrasburgu iba 98, okrem toho EP na iných miestach zamestnáva 235 ľudí. Tretinu všetkých zamestnancov vraj tvoria tlmočníci, právnici a lingvisti. Nečudo, veď pre 28 členských krajín sa vydávajú dokumenty v 24 úradných jazykoch EÚ, teda aj v slovenčine.

Symbolicky povedané - EÚ už stojí na novej generácii, predovšetkým v krajinách bývalého tzv. východného bloku. Priemerný vek zamestnanca „starých“ členských krajín je 48 rokov, nových iba 36 a vo všeobecnosti tu majú prevahu ženy. Predstavujú až 59% zo všetkých zamestnancov. V objektoch EP možno skutočne stretnúť pracovníkov zo všetkých členských krajín. Môžu nastať aj také kuriózne situácie, že návštevník osloví niekde na chodbe človeka, dlhé minúty sa ho zlou angličtinou snaží niečo opýtať a až neskôr niekto z nich príde na to, že obaja sú Lotyši. Najčastejšie však v priestoroch EP možno stretnúť Belgičanov, Talianov, Francúzov, Nemcov a Španielov. Človeka z Apeninského polostrova je veľmi ľahko odhaliť, pokiaľ nejde o tlmočníka, alebo asistenta europoslanca /tých je tu dohromady 1554/, ale nejakého technického pracovníka, tak poriadne neovláda ani francúzštinu a o angličtine už škoda hovoriť.

Medzi už spomenutý celkový počet zamestnancov EP však nepatria ďalší, ktorí tu pôsobia v reštauračných službách, bezpečnostných agentúrach, upratovacích servisoch. V týchto prípadoch ide o ľudí z rôznych súkromných firiem, s ktorými má správa objektov uzavreté zmluvy.

V priestoroch Európskeho parlamentu sa však možno stretnúť aj s pracovníkmi, ktorí pochádzajú z rôznych krajín Afriky a Ázie. Európa sa jednoducho stála ich domovom alebo ešte predtým ich rodičov. Početní prisťahovalci z tzv. rozvojových krajín sú v západnej Európe už úplnou samozrejmosťou. I keď, napríklad, samotný Štrasburg sa považuje za „hlavné mesto Európy“ približne každý desiaty jeho občan pochádza z iného kontinentu...

Európsky parlament si veľmi potrpí na tom, aby v nijakom prípade na jeho pôde nedochádzalo k diskriminácii žien. Mali sme možnosť zúčastniť sa aj na jedných oslavách Medzinárodného dňa žien priamo v priestoroch EP v Štrasburgu. Pri tejto príležitosti vyšla aj publikácia Ženy a Európsky parlament. Podstatnú jej časť tvoria štatistické porovnávania počtov mužov a žien na jednotlivých pozíciách. Z celkového počtu 766 europoslancov je 274 žien čo predstavuje 35,8%. Ešte v roku 1975 podiel žien v EP predstavoval iba 4,9%. Znamená to, že odvtedy nastal výrazný nárast počtu europoslankýň, ale zdá sa, že pomer žien ku mužom sa tu už veľmi meniť nebude. V roku 1999 ich počet po prvýkrát prekročil hranicu 30% /presne ich bolo 30,3%/ a odvtedy vzrástol na súčasných už spomenutých 35,8 percent.

Publikácia „si posvietila“ aj na počet poslankýň z jednotlivých členských krajín, predovšetkým na ich percentuálne zastúpenie v porovnaní s mužskými kolegami. Čo sa týka samotného EP najpočetnejšie zastúpenie žien má Fínsko – až 62%, presne polovica z celkového počtu poslancov pripadá na ženy zo Slovinska, Chorvátska, Estónska a Maltu. O niečo menej, ale nad 40-percentné zastúpenie žien v EP majú Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Švédsko, Írsko, Portugalsko a Nemecko. A čo my? Slovensko nie je z tohto pohľadu tak zlé, patrí mu 15.priečka s 37-percentným zastúpením žien. Najhoršie sú na tom Luxembursko, Česko a Poľsko, ktoré majú v EP v najlepšom prípade 20-percentné zastúpenie žien.

V rokoch 1975 -2010 Európsky parlament prijal až 12 rôznych významných uznesení a direktív, ktoré sa týkali postavenia žien v spoločnosti, ochrane ich záujmov a presadzovania rovnoprávnosti. Ako vidieť, EÚ si na rodovú rovnosť veľmi potrpí. Nie náhodou 8.marec patrí na pôde Európskeho parlamentu medzi významné sviatky a ktorý sa tu aj dôstojne oslavuje. Teda MDŽ vôbec nebol výmyslom komunistov a vôbec ho neoslavujú už iba oni, ako si to mnohí u nás ešte stále myslia.
Vladimír Mezencev, Štrasburg