Európska únia na rázcestí – Milan Országh

Taký je názor mnohých prognostikov a dokonca aj politikov uprostred srdca únie. A to na rázcestí štruktúry a funkčnosti únie, na rázcestí ekonomickom, spoločenskom i politickom. A možno že aj existenčnom. Tak sú hodnotené ostatné udalosti vo vnútri únie i mimo nej. Pre Slovensko je na jednej strane lichotivé uznanie kvalít nášho zástupcu Maroša Šefčoviča, na druhej strane však nazbieralo aj „čierne body“. Ale poďme po poriadku: 

 

V čom je vlastne Slovensko dobré?

Kvôli nedostatočnému výberu DPH prichádzajú štáty EÚ o obrovské príjmy. V roku 2012 došlo v celej EÚ k stratám na príjmoch z DPH vo výške 177 miliárd EUR. To zodpovedá 16 % celkových očakávaných príjmov z DPH za 26 členských štátov. To sú objemy, ktoré sú v čase doznievajúcej krízy príliš veľkým luxusom.

Pod výpadky príjmov z DPH sa nepodpisujú len podvody. Príčinou neplatenia DPH sú aj bankroty a platobná neschopnosť, štatistické chyby, omeškané platby a obchádzanie daňovej povinnosti v medziach zákona.

V roku 2012 zaznamenali najlepší výber DPH krajiny ako Holandsko ( výpadok 5 % očakávaných príjmov), Fínsko (5 %) a Luxembursko (6 %). Na opačnom konci rebríčka bolo Rumunsko (44 % očakávaných príjmov z DPH) a Slovensko (39 %). V Grécku, ktorému v minulosti patrila posledná priečka, došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu, i keď stále patrí k členským štátom s vysokými výpadkami príjmov z DPH (33 %).

Pokiaľ ide o Slovensko, výsledok za rok 2012 nie je lichotivý, avšak  je potrebné dodať, že v roku 2013 sa výber DPH na Slovensku zlepšil. Európska komisia pri príprave svojich hospodárskych odporúčaní pre rok 2014 ocenila, že na Slovensku došlo k posilneniu legislatívneho rámca v záujme zabránenia daňovým únikom a zefektívnilo sa aj vykonávanie akčného plánu boja proti daňovým podvodom. EK tiež konštatovala, že aj vďaka dôslednejšiemu výberu DPH sa Slovensku darilo znižovať celkový deficit.

 

Komisia rozhodovala dvakrát o Slovensku

 Dňa 15. októbra sa Slovenská republika opäť dostala na pretras počas rokovania Európskej komisie.  išlo o tzv. „slovenské prípady“. Prvý sa týka NCHZ. Komisia rozhodla, že slovenský chemický podnik Novácke chemické závody a.s. (NCHZ) dostal počas konkurzného konania nezlučiteľnú štátnu pomoc a že túto pomoc musí vrátiť. Vyšetrovanie okrem toho ukázalo, že podnik Fortischem, ktorý získal prakticky celý podnik NCHZ, je hospodárskym nástupcom podniku NCHZ, a mal teda takisto prospech z tejto pomoci. Preto sú podniky NCHZ a Fortischem povinné pomoc vrátiť.

Druhý prípad sa týka slovenského systému povinného zdravotného poistenia. Európska komisia dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia neobsahuje prvky štátnej pomoci. Komisia predovšetkým zistila, že štátom vlastnené zdravotné poisťovne SZP/VšZP nie sú podnikmi, keďže nevykonávajú ekonomickú činnosť v zmysle pravidiel EÚ. Ich činnosť je preto mimo pôsobnosti kontroly štátnej pomoci zo strany EÚ.

 

Stresové energetické testy vraj dopadli dobre

Európska komisia  zverejnila výsledky energetických stres testov, ktoré zisťovali odolnosť systémov dodávok plynu do EÚ pred nadchádzajúcou zimou. Správa obsahuje aj konkrétne odporúčania pre najviac ohrozené členské krajiny.

Počas testov sa simulovali dve potenciálne ohrozenia dodávok plynu v rôznych  európskych krajinách:

  • Úplné zastavenie dodávok z Ruska do EÚ a zmluvným stranám Energetického spoločenstva
  • Prerušenie tranzitu cez Ukrajinu
  • V súčasnosti EÚ dováža 53% svojej spotreby energie. Energetická závislosť sa týka ropy (takmer 90%), zemného plynu (66%). Asi polovica (48%) primárnej spotreby energie v EU sa využiva na kúrenie a zohrievanie vody.

 

 

Schválili Ukrajine predĺženie bezcolného prístupu

Poslanci schválili pôvodný návrh Komisie bez pozmeňovacích návrhov. Predĺženie v súčasnosti platného dočasného opatrenia plénum podporilo pomerom hlasov 497 (za): 78 (proti): 56 (zdržalo sa hlasovania).  Toto opatrenie  zároveň poskytne ukrajinským producentom a podnikom možnosť pripraviť sa na plné zavedenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) začiatkom roka 2016. Cieľom dočasného obchodného opatrenia, ktoré vstúpilo do platnosti v apríli 2014 na dobu šiestich mesiacov, bolo pomôcť ukrajinskej ekonomike v čase, keď jej Rusko po jarných udalostiach obmedzilo prístup na svoj trh. Pôvodne malo byť toto jednostranné opatrenie od novembra nahradené vzájomným otvorením trhov v súlade s asociačnou dohodou medzi EÚ a Ukrajinou, ktorú v septembri ratifikovali Európsky parlament a ukrajinská Najvyššia rada. Po rozhovoroch s Ukrajinou a Ruskou federáciou z 12. septembra 2014 EÚ súhlasila, že s cieľom podporiť komplexný mierový proces na Ukrajine bude vytvorenie zóny voľného obchodu odložené do 31. decembra 2015.

Zimy sa vraj nemusíme báť, plyn bude!

 

Po náročných sedemkolových rokovaniach sa včera v noci podarilo dosiahnuť dohodu o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sprostredkovala Európska komisia. Predmetom tejto dohody v celkovom objeme 4,6 mld. USD sú dodávky plynu počas nastávajúcej zimy. V rámci rokovaní sa podarilo za pomoci podpredsedu EK pre energetiku Gunthera Oettingera vyriešiť a dva najspornejšie body – pohľadávky Ruska voči Ukrajine za už uskutočnené dodavky plynu a spôsob financovania budúcich dodavok plynu.

 

Zimný plynový balíček pozostáva z dvoch základných dokumentov, a to záväzného protokolu, ktorý podpísala EK, Ukrajina a Ruská federácia a dodatku k existujúcej dohode o dodávkach plynu medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Nové ujednanie pokrýva obdobie od dnešného dňa do marca 2015.

Pokiaľ ide dlhy Ukrajiny – Ukrajina ich splatí na základe predbežnej ceny $268,5/ 1000m3, a to v dvoch tranžiach. Prvú tranžu vo výške 1,45 mld. USD Ukrajina uhradí bezodkladne a druhú v objeme 1,65 mld. USD Ukrajina uhradí do konca roka 2014. Konečná cena bude stanovená v rámci arbitráže, ktorá prebieha Rozhodcovskom inštitúte Štokholmskej obchodnej komory.

Nové dodávky plynu z Ruska na Ukrajinu budú podmienené mesačnými platbami vopred. Cenový strop je nastavený na úrovni $385/ 1000m3 a konečná cena sa vypočíta na základe vzorca zakotveného v súčasnej zmluve a s uplatnením zľavy, ktorá sa premietne cez zľavu na vývozných clách.

 

A na záver:

Predseda Európskeho účtovného dvora Vítor Manuel da Silva Caldeira predstaví vo Výbore EP pre rozpočet Výročnú správu účtovného dvora za rozpočtový rok 2013. Na jej základe  rozhodne Európsky parlament o udelení alebo neudelení rozpočtového absolutória jednotlivým inštitúciám EÚ (streda, 5. novembra).

  

Z podkladov EP Press service a Zastúpenia EK na Slovensku pripravil

M. Országh