Emigrant z frustrácie – Dušan Konček

Tak to tu ešte nebolo. Prečítal som si to v Sme, kde čierne na bielom stálo: Odkedy hudobník a skladateľ Peter Breiner odišiel do Kanady frustrovaný „z mečiarizmu“, aktívne glosuje svet okolo seba. Svet glosovať okolo seba možno aj vtedy, keď nie je človek frustrovaný a nikto proti tomu nemá nič a ani mať nemôže. Breinerov výber publicistických textov Javorové listy som si prečítal, s niečím možno súhlasiť s niečím polemizovať, to je už vec čitateľa, ergo konzumenta jeho textov. Nie je to nijaká publicistická sláva, ktorú by citovali New York Times, alebo, či Il Giornale, alebo iné svetové denníky. Našu malosť si musíme niesť na svojich pleciach, niekedy ako bremeno, niekedy ako vemeno. Ale Petrovi Breinerovi o to nejde, on sa vyjadruje, lebo sa vyjadriť chce a určite by niektoré veci z Javorových listov napísal inak, ako vtedy. Aj to je normálne, taký je už život, ktorý sa vyvíja a my s ním. Mal som priateľa, ktorý bol priateľom Petra a bol to človek, ktorý hudbe rozumel, lebo ju vyštudoval. Povedal mi, že Peter Breiner je dobrý hudobník a ja som mu bezvýhradne veril, pretože mne sa páči len F. Krištof Veselý a Béla Piťo. Nech už je ako chce, dúfam, že Peter Breiner raz získa nejaké svetové hudobné ocenenie, tuším sa to volá Grammy alebo tak nejako. Možno už na svete nebudeme a príde nejaká nová „ atramentová Evička“, ktorá prihlúplej novej generácii o P. Breinerovi bude písať, že ho nejaký slovenský desperátor na mustangovi s dvoma koltmi za opaskom naháňal po slovenských dolinách a stráňach a tak musel emigrovať, lebo bol z toho frustrovaný. Tak sa totiž tvorí história, tak sa tvoria dejiny, aj osobnosti v nich. A keďže P.Breiner hovorí – „že vďaka dlhoročnej skúsenosti nedovolím frustrácii víťaziť nad tým o čom si myslím, že je zdravý rozum“ tak verím, že sa vráti tam, kde tridsaťpäť rokov žil a bude sa venovať publicistickým textom o ľudskej chamtivosti a hlúposti. Pravdaže, to sa hudobne vyjadriť asi ani nedá, tak ako sa nedá hudobne vyjadriť nejaká politika, ale čo ak to P. Breiner dokáže a potom by tá prestížna cena bola na mieste a po P. Newmanovi by sme mali z Humenného ďalšiu osobnosť v slovenskej i svetovej histórii. A bolo by škoda, keby pri takejto cene bol v jeho životopise dovetok – emigrant z frustrácie zo Slovenska, ktorý sa ventiluje aj inak. Takže Peter Breiner, pozor na fazuľu na jedálnom lístku, slovenská ešte ujde, ale mexická už vonkoncom skladateľom nepraje...

 

Panika pre paniku?

Podľa štatistiky Európskej únie prišlo od januára do konca septembra do Európy 710 tisíc utečencov. Pritom „zlé jazyky“ tvrdia , že boli spočítaní dvakrát, to by znamenalo, že ich skutočnosti prišlo 355 tisíc. Začali sa na hraniciach stavať ploty, európska verejnosť upadla do panického strachu a viacmenej šéfka Európskej únie uteká do Turecka, aby primäla prezidenta Erdogana viac utečencov do Európy nepúšťať. No, politika je naozaj niekedy „samá sranda“, kde je plno lží, nesplnených sľubov, klamstiev, ako v kine, kde je uvedené „Mládeži do 18 rokov neprístupné“. Angela Merkelová Turecku sa rozjarila a riekla: My posúdime, ako môžeme tento proces /vstup Turecka do EÚ/ urobiť viac dynamickým. Prezident Turecka potvrdil, že je ochotný pracovať spoločne, aby odvrátil nelegálnu emigráciu a vyzval EÚ, aby čím skôr umožnila Turecku získať bezvízový vstup do krajín EÚ. Nemecká kancelárka sľúbila aj tu svoju podporu. Znie to neuveriteľne, lebo práve A. Merkelová a F. Hollande boli doteraz najkrutejšími protivníkmi vstupu Turecka do EÚ. Teda aspoň do času návštevy A. Merkelovej v Ankare. Pochopí toto jednoduchý zdravo uvažujúci človek v Európe. Asi ťažko. A to ešte EÚ sľúbila dať Turecku 2 či 3 miliardy eur na vybudovanie záchytných táborov. Pritom do Turecka už neprúdia utečenci zo Sýrie, ale bojovníci islamského štátu po ruskom bombardovaní, ktorí si holia brady, aj fúzy, aby „zeurópšteli“. Po tomto naozaj treba uvažovať o tom, či EÚ nevedú akýsi nie celkom svojprávni ľudia a poslanci europarlamentu sú tam len na okrasu.

Tieto informácie treba porovnať napríklad s utečencami, ktorí odišli z Ukrajiny do Ruska a hneď je nám jasné, čo to za hlúposti EÚ stvára. Podľa ruských štatistík od apríla 2014 doteraz prišlo z Ukrajiny do Ruska 2,6 milióna utečencov. Rusko na utečencov vyčlenilo 11 miliárd rubľov. Neoficiálne ich v Rusku môže byť až 4 milióny, polovica ktorých pracuje v obchodných organizáciách, či na stavbách. Ročne posielajú domov viac ako 3 miliardy dolárov. Naozaj výborný agresor. Chvíľku rátajme, Rusko má 146 miliónov obyvateľov a do konca októbra prijalo 2,6 milióna utečencov z Ukrajiny. Európska únia, ktorá má 500 miliónov obyvateľov by pri takomto prepočte musela prijať takmer 10 miliónov utečencov, tak ako Rusko, bez paniky, bez výstavby hraníc, zatvárania hraníc, nasadenia vojsk a podobne. Samozrejme, ukrajinskí utečenci sú pre Rusko niečo iné, ako moslimovia pre Európu. Iný jazyk, iná viera, iná kultúra, iné hodnoty. To je pravda. Ale treba sa spýtať, o čom premýšľala /či nepremýšľala/ EÚ, keď začali USA na jej južných hraniciach svoje „hry s Indiánmi“. Ale veď EÚ podporovala zničenie Líbye, bombardovanie Sýrie, útok na Irak, vyzbrojovanie sýrskej akože opozície, občiansku vojnu v Jemene. Kto to sedí Bruseli, keď nevie, že každý čin má svoje dôsledky a následky? Kto sa tu teda zbláznil? Občan EÚ to nie je, to možno povedať s určitosťou, ktorá sa rovná istote.