Ekonomické sankcie budú bolieť aj nás! – Vladimír Mezencev

Ekonomické sankcie, ktoré prijíma časť sveta proti Rusku a samozrejme ruská reakcia na ne, sa už dotýka mnohých krajín. Takéto politické opatrenia vo väčšine prípadoch neprinášajú očakávaný efekt a poškodzujú nevinných, teda radových obyvateľov. Nie náhodou Slovenská republika síce tiež podniká určité kroky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv a záväzkov, ale naši predstavitelia zároveň otvorene kritizujú celý ich systém. Premiér R. Fico už neraz vyhlásil, že prijímanie takýchto opatrení voči Rusku nie je tá správna cesta. Už aj preto, lebo prinášajú tzv. bumerangový efekt a teda nepriaznivý hospodársky i spoločenský dopad na krajiny, ktoré vyšli s iniciatívou ich uplatňovať. Jednoducho, sankcie budú bolieť aj nás . . .

 

RUSI HLADOM NEZOMRÚ         

Podľa oficiálnych údajov členské štáty EÚ doteraz exportovali do Ruska 10 % svojej potravinárskej a poľnohospodárskej produkcie, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje až 16 miliárd eur ročne! V USA odborníci zostavili rebríček krajín v závislosti od toho, koľko ich samotných budú stáť prijaté opatrenia v súvislosti so zmrazením vývozu poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie do Ruska. Najhoršie na tom budú Nóri, i keď ich kráľovstvo nie je súčasťou EÚ. Stop vývozu do Ruska ich vyjde skutočne draho – až na 1,158 mld. amerických dolárov! Za nimi nasledujú Poliaci s predpokladanou stratou 1,1222 mld. dolárov! Samotné USA prídu bojkotom o 838 miliónov dolárov, za nimi nasledujú Španielsko (794 mil.), Holandsko (794 mil.) a Nemecko s 781 miliónmi dolárov. Našťastie, úplne na chvoste sa ocitlo Slovensko s ôsmimi miliónmi, pred nami je Chorvátsko s 10 miliónmi.

Pre zaujímavosť – Rusko ročne dováža poľnohospodárske komodity a potravinárske výrobky za vyše 43 mld. amerických dolárov. Pravda, Rusi budú v najbližšej budúcnosti jesť menej jabĺk, ale o to viac pomarančov, kivi, manga ... Na vývoz hydiny do Ruska sa už teší Brazília, hovädzieho mäsa Argentína a syrov Nový Zéland. Jedno je isté, že potraviny v Rusku budú drahšie, pretože ich dovoz bude z viac vzdialených krajín a teda aj náklady na ich dopravu sa premietnu do cien. „Hladom však nezomrieme, i keď náš trh už nebude tak pestrý“ odkazujú Rusi tým, ktorí sa rozhodli bojkotovať vývoz svojich potravín na územie ich štátu.

Podľa vicepremiéra RF A. Dvorkoviča Rusko bolo závislé na dovoze potravín a poľnohospodárskych výrobkov od štyroch (zemiaky) do 30 (hovädzina) percent. Tento import nahradia dodávky z Bieloruska, Turecka, Latinskej Ameriky a zároveň zintenzívnenia vlastnej produkcie všade tam, kde sa to dá. Rusko sa bude viac zameriavať na rozširovanie vlastnej produkcie, predovšetkým hydiny, ovocia a zeleniny. Zároveň priznal, že Rusko bude aj tak nútené ešte dlhé obdobie kupovať mäso zo zahraničia.

 

KURACINY BUDE DOSŤ

Kuracie mäso sa stalo takmer každodennou súčasťou stravovania obyvateľov Ruska. Vlastná produkcia tohto druhu hydiny stačí zabezpečiť domáci trh už na 90 – 95%. Pritom z roka na rok rastie aj jeho export z Ruska. Veľkochov hydiny sa stal od roku 1990 jedinou súčasťou agrosektoru, ktorá zväčšila svoju produkciu dvojnásobne. Ešte pre dvadsiatimi rokmi Rusko produkovalo 1,8 mil. ton hydinového mäsa ročne, teraz však už objekt výroby prekročil 3,6 mil. ton. Musíme však stále zdôrazňovať, že ide o kuracie mäso, pretože chov moriek, hus, prepelíc a kačíc dohromady predstavuje najviac 5% z celkového množstva hydiny. V súčasnosti však Rusko stále viac a viac exportuje hydinu predovšetkým do Kazachstanu, Vietnamu a Hongkongu. V prípade, že pre domácu spotrebu nebude stačiť vlastná produkcia brojlerov (priemerný ruský občan skonzumuje ročne 26 kg kuracieho masa), Rusko môže znížiť svoj vývoz.

Ekonomická blokáda môže nepriaznivo ovplyvniť dovoz hlboko mrazenej hydiny, na ktorý je Rusko ešte stále odkázané. Našťastie, Rusi stále viac a viac dávajú prednosť čerstvému mäsu a tak import mrazenej hydiny z USA klesol len v prvom štvrťroku t. r. až o viac ako tretinu! Jedno je isté: od prijatia hospodárskych sankcií voči Rusku, čo sa týka hydinového mäsa, najnegatívnejšie to pocítia USA, pre ktoré Rusko predstavuje druhého najväčšieho odberateľa.

Vráťme sa však do minulosti. Kritická situácia s hydinovým mäsom v Rusku vrcholila začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, kedy ho bolo skutočne málo. Jednoducho Rusko bolo odkázané na jeho dovoz a vtedy sa rozhodlo pre USA. Americkí producenti sa mali skutočne na čo tešiť, veď ich vývoz kurčiat do Ruska predstavoval až 40% celkovej spotreby tejto obrovskej krajiny. Kvalita dodávok síce nebola vždy na vysokej úrovni, stávalo sa, že v nich objavili aj baktérie, spôsobujúce salmonelózu. Tým, že Rusko plne otvorilo svoj trh pre americké brojlery zároveň očakávalo, že USA mu vyjdú v ústrety na spoluprácu v ďalších ekonomických sférach. Rusi za otvorením svojho trhu teda videli aj politickú spoluprácu ... Dodnes americké kuracie stehná volajú „Bushove nožičky“. Dnes však Rusi hovoria: „Nech si ich žujú tí, ktorí ich produkujú!“

 

CHÝBAŤ BUDÚ DELIKATESY

Nemožno povedať, že Rusko nepocíti potravinovú blokádu. Bude sa musieť zaobísť bez španielskeho olivového oleja, francúzskych ustríc a vín, fínskych syrov, pražskej šunky ... Môžeme predpokladať, že bez týchto potravín prežijú. Okrem toho možno predpokladať, že kvalitné vína i olivy im ponúknu krajiny severnej Afriky (Maroko, Alžírsko) a Blízkeho východu napr. Libanon. Dá sa očakávať, že niektoré krajiny, ktoré doteraz „neboli v hre“ si prídu na svoje. Členské krajiny EÚ i samotná Ruská federácia však rozhodne nie. V západnej a strednej Európe veľa ľudí príde o prácu, konkrétne tých, ktorí sú zamestnaní v potravinárskom sektore. Rusi budú mať skromnejší výber, ale už zdražených potravín. Aj tu možno bude platiť ľudové príslovie, že tam, kde sa dvaja bijú - zvíťazí tretí ...