EÚ sa dostala na rázcestie – Arpád Popély

Všetkým zainteresovaným je dnes zrejmé, že EÚ sa dostala na rázcestie. Je veľmi opovážlivé naďalej tvrdiť a medializovať občanom Európy, že únia ešte naplňuje podstatu svojho založenia – spoločný európsky dom, spoločné zdieľanie hodnôt, spoločná história a kultúra. Všetci sa pamätáme, že EÚ sa mala zreformovať už pred piatimi rokmi, Lisabonská zmluva ju mala zachrániť od hospodárskej krízy, urobiť ju akčnejšou, jednotnejšou a najmä konkurencieschopnejšou voči Amerike, resp. Rusku. Proces federalizácie únie sa dotiahol iba na úroveň bankovej a fiškálnej únie pod taktovkou Európskej centrálne banky, ale iba v rámci eurozóny, nie celej EÚ. Európska únia, ako politický projekt veľkého štátu zažíva najväčší otras.

 

Dnes sa ukazuje, že rovnoprávny vzťah medzi Bruselom a národnými vládami je iba iluzórny. V Bruseli sa rozhoduje o tom, čo národné štáty musia povinne zapracovať do tzv. národnej legislatívy. Toto posilňovanie centrálnej moci sa nepozdáva nielen Britom, ale aj Maďarom, Rakúšanom, Nemcom, Fínom i Španielom. Súčasná únia určite potrebuje dôsledný audit a sebareflexiu.

Čelí vnútornému separatizmu a chaosu. Určite musí obnoviť svoju schopnosť hovoriť pravdu. V týchto súvislostiach sa vynára vážny problém, resp. riešenie a vyriešenie otázky vytvorenia, či nevytvorenia spoločného trhu s USA /TTIP/.

 

Realita je taká, že úradníkom v Bruseli sa tají čo je reálne v návrhu zmluvy – nie je to bežná obchodná dohoda. Je to dohoda, ktorá rieši výsostne politické veci a teda to, že kto, akým spôsobom a v záujme koho bude tvoriť európske pravidlá v budúcnosti /ak dôjde k zrealizovaniu dohody... /. Do rokovaní vidia veľké firmy na úkor verejných činiteľov a organizácií, ktoré lobujú za verejný záujem.

 

Je treba na rovinu povedať, že jednou z najvážnejších obáv z tejto zmluvy je fakt, že napr. otázky ako geneticky modifikované organizmy /GMO/, hormóny v mäse, pracovné právo a životné prostredie sú mimo rokovaní. Teda, ak by sa raz dohoda uzavrela, o týchto otázkach by sa začalo rokovať až vtedy. To by znamenalo, že postupy a regulácie sa budú môcť meniť aj po uzavretí TTIP a to aj v oblastiach, pre ktoré dnes vyjednávači nemajú mandát. Oficiálna propaganda hovorí, že to pomôže farmárom, malému a strednému podnikaniu. Nakoľko je to reálne, nech posúdi vážený čitateľ sám: dohodu vyjednávajú ľudia napojení na najväčšie európske a americké lobistické skupiny – European Business a Americká obchodná komora.

 

Táto dohoda má zachrániť EÚ pred vážnymi zmenami, ktoré ju čakajú. Ekonomickými i finančnými. Únia však už avizovala isté východiskové spôsoby riešenia zo zlej situácie. Ministri hospodárstva Nemecka a Francúzska zverejnili v The Guardien svoje stanoviská, ako by si predstavovala táto časť únie budúcnosť. Ministri v podstate navrhli dvojkoľajovú úniu, v ktorej by

„megakrajiny“ prehlbovali integráciu únie, a iné štáty by s nimi kooperovali ďalej. Podľa ich scenára členovia eurozóny by vytvorili zvláštny parlament, vyberali by dane, zjednotili by sociálny a daňový systém a zharmonizovali by aj minimálne mzdy. Spomínaný materiál svedčí o tom, že „ silným ekonomikám“ došla trpezlivosť. Taktiež je zrejmé, že k takémuto návrhu sa s radosťou pripojí Rakúsko, Taliansko, Fínsko, či Švédsko. A čo zostane ostatným, ekonomicky slabším krajinám únie?

 

V rozhodujúcich orgánoch únie už desaťročie sa diskutuje o otázke, či sprísnené pravidlá sú zlé, či ony nevyvolávajú opačné reakcie za to, že istým spôsobom pri finálnom rozhodovaní zatláčajú kúpyschopnosť obyvateľstva únie.

 

Podľa amerického filantropa, finančne silne prítomného aj v stredoeurópskom priestore Gy. Sorosa, jednotlivým zadlženým krajinám je treba dlhy odpustiť. Viacerí experti z tých kruhov nemeckú vládu vinia za to, že chce diktovať poriadok - hlavne vo finančných otázkach únie. Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty je však toho názoru, že jediným východiskom pre súčasné Grécko je reštrukturalizácia dlhu. Teda zmena podmienok jeho splácania, dlh sa môže splatiť neskôr, znížia sa jeho úroky a veľkosť. Nie je ťažké odhadnúť, že s najväčšou pravdepodobnosťou tento spôsob bude prijatý aj na plánovanej konferencii, kde tí, ktorí dlhujú sa musia dohodnúť kedy a koľko. /Pretože dlh 300 miliárd eur je obrovská suma.../. Totiž, ak by Gréci vystúpili z eurozóny, dlhy sa budú splácať bez ohľadu na to, aká mena sa bude v krajine používať. Dnes už nie je tajomstvom, že boli to práve francúzski finanční experti, ktorí „pomáhali“ pripraviť posledný grécky návrh pre veriteľov a ktorý grécky parlament prijal.

 

Analytici, ktorí sa venujú strednej Európe poukazujú na to, že ukrajinská kríza bola a je dôsledkom prehnaných snáh za každú cenu rozširovať EÚ - aj na úkor nedostatočne pripravených krajín. Dokladujú, že pri založení únie šesť zakladajúcich krajín bolo približne na rovnakej ekonomickej úrovni, mali rovnaké spoločensko-ekonomické systémy a boli zrelí na postupnú integráciu. Časom však do únie pristupovali krajiny, ktorých kultúra a politický systém stáročia sa líšili od tých zakladajúcich 6 krajín. A toto znemožňuje hlbšiu integráciu. Výsledkom odlišných názorov na rozširovanie únie bolo prijatie štatútu pre Turecko a Ukrajinu. Podľa analytikov, toto bolo vážnou chybou a vyvolalo rozbroje medzi Ukrajinou a Ruskom a napätie medzi EÚ a Ruskom. Všeobecne panuje názor, že násilné rozširovanie ohrozuje úniu ako celok.

 

A čo sa týka otázok migrácie, západní experti sú presvedčení, že existuje a má existovať humanitárna povinnosť, ale nie bezhraničným prijímaním ľudí z Afriky.

 

Je treba uznať spolunažívanie odlišných kultúr, ale Európa vždy bola nositeľom tradícií kultúrnej jednoty a jej zachovanie je dnes jednou zo zásadných podmienok zachovania a prežitia tejto civilizovanej kultúry.