Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Dáždnik (sv. Petra) nad Moskvou... – Štefan Nižňanský
Verejnoprávna televízia odvysielala v ére samostatného Slovenska od januára 1993 všetkých dvanásť svetových a európskych šampionátov, z ktorých priniesla divákom 501 priamych prenosov. Keďže UEFA sa rozhodla scentralizovať vysielacie práva na všetky zápasy národných tímov, RTVS získala v tendri práva na odvysielanie všetkých medzištátnych zápasov Slovenska – súťažných (kvalifikácie na ME a MS, Liga národov) a od septembra 2018 aj priateľských duelov na obdobie štyroch sezón do roku 2022. Za balík desiatok futbalových prenosov a ďalší doplnkový obsah zaplatí RTVS podľa zmluvy 1,6 milióna eur v piatich splátkach, ktoré bude uhrádzať do roku 2021.
Vzrušenie na trávnikoch, v hľadisku i pri obrazovkách opadlo, zlatú sošku ukázali Majstri sveta svojim fanúšikom v Paríži. Lebo tentoraz sa „Veľké francúzske ťaženie“ do Ruska skončilo slávou. Naplnilo sa hostiteľské: „Buď vítaný a pozdravený, kto v dobrom prichádzaš!“ Filmová Moskva slzám neverí, no úprimným slzám dojatia z oblohy a tým - v očiach futbalistov po záverečnom hvizde finálového duelu - uverila. Tak Moskva ako celý svet. Glosátori poznamenali, že zahraničné médiá pasúce po senzáciách a negatívach museli byť riadne sklamané a otrávené... Tí pozornejší sa ale pobavili na povšimnutiahodnom „zlyhaní“ vo finále. Počas zápasu o zlato Francúzsko – Chorvátsko (4:2) sa vraj na štadióne v Lužnikách ukázalo, že jedinou bezpečnostnou hrozbou pre Rusko nie sú americké rakety, ani milióny kybernetických útokov či jedovaté poznámky prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku ale „šibnuté“ aktivistky ruskej punkovej skupiny Pussy Riot v policajných uniformách...
A polemiku vyvolalo aj jediné viditeľné faux pas počas dekorovania finalistov medailami v daždi. Gentlemani tvrdia, že prvý dáždnik mal prikryť prezidentku Chorvátska – jedinú dámu na trávniku. Znalci protokolu naopak, že najvýznamnejším z prominentov bol v tej situácii prezident svetovej futbalovej asociácie FIFA Gianni Infantino. Bezpečnostní analytici sa zhodli, že jasne najlepší výcvik, zodpovednosť aj akcieschopnosť má Putinova ochranka. Futbaloví funkcionári a fanúšikovia sa uchýlili k špekulácii, že prvý dáždnik mal prikryť hlavu a oblek prezidenta krajiny čerstvých Majstrov sveta Emmanuela Macrona... Diplomatický pragmatik však na to iba sucho prehodil: „Ukázalo sa kto je prvým mužom sveta a kto sa najviac zaslúžil o úspech celého šampionátu:“
Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovićová si nevšimla, že jej počas záverečného slávnostného ceremoniálu neposkytli dáždnik ihneď. Spomenula to v rozhovore pre denník Kommersant. „Môj účes a vzhľad pre mňa v tom okamihu nič neznamenali. Myslela som iba na futbalistov." Chorvátska prezidentka priznala, že sa rozplakala pri pohľade na kapitána tímu Luku Modrića preberajúceho Zlatú loptu. „V očiach som mu videla, že by sa všetkého najradšej vzdal iba preto, aby všetkých porazil a teraz odchádzal len s pohárom za druhé miesto... Jednoducho som sa neudržala a plakala som pre neho aj pre tím“, vysvetlila. Svetový šampionát opradený superlatívmi je od 15.júla 2018 minulosťou.
Desaťtisíce organizátorov, usporiadateľov i dobrovoľníkov si vydýchlo a zaslúžene si užíva letné prázdniny. Stálo to za to! Na „mesiac s loptou“ sa predsa len tak ľahko nezabúda. Najmä tým, ktorí boli pri tom. Napríklad ako slovenská televízna komentátorská jednotka z RTVS Marcel Merčiak, ktorého som sa najskôr opýtal čo mu tento šampionát priniesol?
Utvrdenie sa v skutočnosti, že MS vo futbale zostávajú obrovským športovým a spoločenským fenoménom pre celý svet. Sú produktom obrovského futbalového a mediálneho priemyslu, stali sa značkou, hodnotou, ktorá finančne neustále rastie, ale 88 rokov si drží základný atribút – futbal zostal hrou pre ľudí. Rusko pripravilo pre futbalových fanúšikov úžasné podmienky a prostredie na to, aby každý mohol precítiť, ako fantastickou skúsenosťou je svetový šampionát. Nezabudnuteľní zostanú pre mňa fanúšikovia z Latinskej Ameriky, najmä Mexičania, Argentínčania, Kolumbijčania a Peruánci, ktorí priniesli do miest a na štadióny obrovskú futbalovú dušu a zatienili nás Európanov – aj keď na ihriskách to dopadlo opačne.
Počas televíznej kariéry si bol už na niekoľkých OH i svetových či európskych šampionátoch vo futbale. Aké podmienky ste mali pre prácu?
Špičkové. Rusi zvládli majstrovsky už zimnú olympiádu 2014 v Soči, na ktorej nevídane prepojili more a hory, príjemnú a teplú klímu čiernomorského letoviska s korčuliarskymi a ľadovými športmi s kopcami Červenej poľany, na ktorej sústredili viacero lyžiarskych stredísk. Už vtedy sa pretriasali v médiách možnosti viacerých bezpečnostných hrozieb, ale v tomto smere mala olympiáda absolútne hladký priebeh. To isté platilo aj teraz. Všetko fungovalo, systém kontrol bol prísny, ale funkčný, bezproblémový. Bezpečnostné zóny okolo štadiónov a na ne nadväzujúci transportný systém t.j. prechod z hľadísk a priestorov štadiónov do metra alebo na iný typ hromadnej dopravy či taxíkov, bol prepracovaný do detailu. Rusi neponechali nič na náhodu, investovali do všetkého potrebné finančné a ľudské zdroje a výsledkom sú MS, ktoré označil prezident FIFA Gianni Infantino za „najlepšie v histórii“.
Umožnilo ti tvoje poslanie a práca aj „rozhliadnuť“ sa po krajine a mestách kde sa hrali zápasy?
Prvých 14 dní, kým sa odohralo 48 zápasov základných skupín, to bolo o komentovaní väčšinou dvoch zápasov denne, ale v druhej polovici šampionátu, keď už boli medzi vyraďovacími kolami aj voľné dni, bol čas na prezretie si Moskvy, obrovskej metropoly, skutočného megalopolisu. Dýcha na vás história, o ktorej sme sa veľa učili, dýcha na vás veľkoleposť a sila ducha ruského národa
Čo ťa na dnešnom Rusku a Rusoch prekvapilo? Ako si ich vnímal, resp. ako vnímali oni televíznych pracovníkov (prípadne Slovákov)?
Ľudia, s ktorými som mal možnosť rozprávať sa, ma prekvapili ohromnými vedomosťami, vzdelanosťou. V moskovskom metre som nezažil súpravu, aj takmer úplne prázdnu, v ktorej by niekto nečítal knihu. Taxikár, ktorý nás viezol z letiska Šeremeťjevo, vedel o Moskve všetko. Cestou mi ukazoval, čo sa kedy kde nachádzalo, ako z rukáva sypal dátumy, roky, mená, názvy, udalosti, až som sa ho opýtal, či nebol učiteľom dejepisu. Plus ruský patriotizmus – z ľudí je cítiť hrdosť. Myslím si, že svet nikdy nepochopí, čo pre Rusko znamená Deň víťazstva. Na ľuďoch vidíte, s ako úctou prichádzajú k vojnovým pamätníkom, s akou pietou si uctievajú dodnes milióny obetí, napr. pri pamätníku s večným ohňom pri Manéžnom námestí. Neviem, ako Rusi vnímali nás cudzincov, ale boli ústretoví, ochotní, mnohí hovoria po anglicky, takže aj kolegovia z krajín, v ktorých sa ruština nevyučovala, nemali problémy s vysvetľovaním a informovaním.
Ktoré z miest ťa najviac očarilo?
Prvýkrát som mal možnosť navštíviť Petrohrad a neobjavím nič nové, ak napíšem, že je to bezpochyby jedno z najkrajších miest na svete. A to som ešte nevidel Peterhof (Petrodvorec). Nevský prospekt je úchvatný, posiaty nádhernými, monumentálnymi stavbami, palácmi, pamätníkmi, za ktorých výstavbou stáli najväčšie esá dobovej architektúry, ako napríklad Rastrelliho Zimný palác. Cári museli byť nesmierne bohatí a vedeli to dať najavo.
Si z mediálneho prostredia, profesionál so skúsenosťami. Vnímal si rozdiel v reálnom živote krajiny, jej obyvateľov a v mediálnom obraze servírovanom divákom, poslucháčom, čitateľom?
Ani nie. Samozrejme, pohyboval som sa v Moskve, v jej centre, ale všeobecne som nemal pocit, že by ktokoľvek v médiách na svete porovnával úroveň života v rôznych častiach Ruska. Šampionát sa hral v jedenástich mestách, na obrovskom území až po Ural. Nijako som nevnímal, že by sa v tomto smere snažil niekto podávať nejaký potemkinovský obraz o živote v Rusku.
Ako hodnotíš technické novinky (najmä VAR) uplatnené na MS v Rusku?
Futbal urobil krok dopredu, ktorý bol na MS – ako na najvyššom fóre tej hry – nevyhnutnosťou. Je dobré, že FIFA presadila svoju politiku v oblasti technológií a ich pomoci. S viacerými verdiktmi možno polemizovať aj po posúdení prostredníctvom VAR. Napr. pokutový kop po ruke Ivana Perišiča vo finále. Viacerí tréneri a odborníci avizovali, že sa v rozhodovaní obmedzil ľudský faktor, ale myslím si, že je to pre futbal dobré. Rozhodcovia sú pri zápasoch MS, v ich najdôležitejších chvíľach, pod obrovským tlakom aktérov či prostredia a VAR sa stáva dôležitou pomôckou. Som ešte za jedno radikálne riešenie, ktoré by možno nabúralo ďalšiu časť prejavov ľudského faktora vo futbale – a tou je „vykynoženie“ herectva a filmovania. Ak veľký počet kamier a ich prostredníctvom aj najrôznejšie detailné analýzy ukážu, že Neymar alebo Suarez sa počas jedného zápasu dopustili ôsmich, desiatich či pätnástich neférových úskokov tohto charakteru, zaslúžia si trest aj bez žltej karty. Disciplinárna komisia FIFA im predsa môže udeliť tresty hoci dodatočne. Stačil by možno jeden veľký šampionát a dodatočne pol sezóny v európskych pohároch či v najväčších európskych ligách a prestali by sme krútiť hlavami nad tým, čoho všetkého sú hráči schopní.
Máš jedno slovo pre zhrnutie dojmov zo šampionátu?
Veľkolepé MS! Po všetkých stránkach.
Na Majstrovstvách sveta vo futbale 2018 pracovalo 17 000 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali organizátorom, návštevníkom aj hráčom. Vďaka módnej kolekcii firmy ADIDAS boli neprehliadnuteľní a podľa hostí MS v Rusku s úsmevmi pomáhali v každej situácii.
Jedným z približne 600 slovenských fanúšikov na MS v Rusku bol aj Branislav Fábry, pôsobiaci na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Ak by slovenskí futbalisti boli postúpili, tribúny by sa pod Jánošíkmi isto poriadne zatriasli... Takto sa skôr núkala otázka o motívoch vycestovania pre bežného fanúšika. Láska k futbalu alebo zvedavosť na vlastné oči vidieť a porovnať skutočnosť s deformovaným obrazom a strašením fanúšikov po celom svete?
Mojou hlavnou motiváciou bola láska k futbalu, ktorú pociťuje mnoho ľudí aj na Slovensku. Napriek tomu, že sa naša reprezentácia na MS nekvalifikovala, tak vyskytli sa viaceré zápasy, ktoré chcel človek vidieť. Okrem toho prečo som sa rozhodol ísť na šampionát bola možnosť vycestovať do Ruska bez vízovej povinnosti. Čo bolo určitou výhodou, pretože každý držiteľ lístka na futbalový zápas MS dostal takzvaný pas fanúšika, vďaka ktorému mohol cestovať bez zaplatenia vízového poplatku a bez vybavovania administratívnych úkonov na Veľvyslanectve RF na Slovensku. Chcel som si pozrieť niektoré štadióny a miesta na ktorých sa zápasy uskutočňovali. Treba povedať, že už po skúsenostiach s OH v Soči som chcel vidieť atmosféru, vidieť aj posúdiť informácie, ktoré sa k nám dostávajú o organizácii a o prístupe organizátorov MS.
Ako hodnotíte atmosféru v Rusku?
Musím povedať, že organizácia a atmosféra bola vynikajúca. A môžem to porovnať s ME v roku 2016 vo Francúzsku, kde som bol na zápase Slovensko - Rusko. Treba povedať, že k tomuto úspechu a k dobrej atmosfére prispelo aj to, že futbalové družstvo RF hralo veľmi dobrý futbal, čo vyvolávalo určitú eufóriu u domácich fanúšikov a keďže výber Ruskej reprezentácie sa dostal až do štvrťfinále, tak táto eufória pretrvávala pomerne dlho. V Rusku sa MS vo futbale uskutočnili prvý raz v histórii a možno aj preto tam bolo to nadšenie oveľa väčšie ako som zažil vo Francúzsku. Do celej organizácie bolo zapojených veľké množstvo ľudí a najmä dobrovoľníkov, ktorí zohrávali veľmi dôležitú úlohu. Zväčša išlo o študentov, ktorí boli veľmi ochotní pomáhať sa zorientovať nielen v súvislosti s MS ale aj so sprievodným programom počas MS. Mimoriadne dobre zvládli odprezentovať krajinu aj cez turistický ruch. Veľkou výhodou bola aj dostupná cenová úroveň v porovnaní s Francúzskom. V každom meste, v ktorom sa hrali zápasy tak bola vytvorená fanzóna pre fanúšikov, kde sa sledovali zápasy a pomedzi ne boli rôzne kultúrne, hudobné sprievodné vystúpenia domácich ruských umelcov. Vo fanzónach bolo možné stretnúť fanúšikov rôznych národností od obyvateľov Afriky, cez Južnú Ameriku až po európske národy. Najpočetnejšou skupinou boli Mexičania.
A samotní Rusi?
Bolo to rôzne podľa oblastí, ktoré som navštívil. Pre mňa bola veľmi zaujímavá Kazaň, ktorá je multikultúrnym mestom, keďže tam žijú aj moslimskí Tatári aj pravoslávni Rusi a v samotnom Kazanskom Kremli stoja popri sebe ortodoxná pravoslávna katedrála aj nová mešita. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť v tejto oblasti Povolžia, ako sa medzi sebou dokážu tieto skupiny spolu zžiť a aké sú ústretové k návštevám rôznych hostí. Fanúšikovia z Iránu sa zaujímali o spolužitie kresťanov s moslimami. Informácie, ktoré sú o Rusku v našich médiá, sú veľmi nepresné. Napríklad v Kazani majú dva futbalové štadióny aké nemáme na celom Slovensku. Je viditeľné, že sa dbá o rozvoj a že štát investuje finančné prostriedky do verejnej sféry.
Prečo podľa vás médiá šíria negatívny postoj voči Rusku vrátane spochybňovania športových podujatí? Či to boli OH v Soči alebo aj samotné MS vo futbale... Nakoniec boli aj autoritami hodnotené pozitívne, no nezachytil som jedno jediné ospravedlnenie z tých manipulatívnych redakcii.
Možno to súvisí s tým, že na Západe existuje množstvo rozšírených predsudkov o Rusoch, súvisiacich s niektorými politickými problémami ale aj s mnoho desaťročí trvajúcou informačnou blokádou, ktorá je ešte silnejšia v krajinách ako je Veľká Británia, Nemecko v porovnaní so Slovenskom. Na druhej strane vzniklo množstvo nedorozumení medzi Západom a Ruskom za ktoré nesú zodpovednosť obe strany. Západ v minulosti vystupoval voči Rusku ako mentor. A to Rusi neprijímali ľahko, výsledky z prijímania tohto mentorovania najmä v začiatkoch 90-rokov neboli také úspešné Možno, že práve z toho vzniklo určité vzájomné znechutenie, ktoré sa neskôr prejavilo tým, že sa kritizujú aj veci, ktoré nie sú hodné kritiky, alebo sa osočujú podujatia zorganizované na vysokej úrovni. Všimol som si, že niektoré naše médiá, ktoré informovali o MS, poskytovali pomerne málo informácií o jednotlivých organizátorských mestách v porovnaní s tým koľko poskytli pri ME vo Francúzsku. Dá sa zhodnotiť, že informovanie o šampionáte vo Francúzsku bolo prajnejšie zo strany slovenských médií.
Mnohí politici sa vyhrážali, že na MS do Moskvy nepôjdu, no nakoniec tam predsa vycestovali. Dá sa povedať, že Rusko ako také napriek všetkej nepriazni zvíťazilo?
Myslím, si, že vďaka MS sa podarilo dosiahnuť úroveň politických vzťahov, ktorú by málo kto na začiatku roka očakával. Pokiaľ ide o Západných politikov, ktorí necestovali, tak vlastný gól do bránky si strelili Briti, ktorým sa anglické mužstvo len po tretí raz v histórii dostalo do semifinále napriek tomu, že najvyšší politici Veľkej Británie do Ruska necestovali.
„Fanúšikovia nerobili medzi sebou žiadne rozdiely. Rusi sa fotili s Belgičanmi, Angličania s Tunisanmi, jednoducho všetci so všetkými. Nielen na štadiónoch, aj v uliciach mesta vládla priateľská nálada," vyjadril sa v médiách jeden z milovníkov futbalu.
Pracovne bol v Rusku počas festivalu svetového futbalu aj Peter Zeman, PR manažér Slovenského futbalového zväzu, ktorý mal príležitosť zachytiť i náladu a väčšinové hodnotenia zahraničných divákov v hľadiskách „futbalových chrámov“.
Stretol som sa s fanúšikmi z viacerých krajín a nikto neriešil žiadny závažný problém. V Rusku som strávil spolu 13 šampionátových dní, videl som 9 zápasov (vrátane finále), v troch mestách – organizácia bola na neuveriteľnej úrovni. Nestretol som sa, s výnimkou prvej noci (kedy sa veľa návštevníkov šampionátu presúvalo z Moskvy do Petrohradu), so žiadnym problémom.
Ktoré momenty vás osobne v dejisku svetového šampionátu zvlášť zaujali či prekvapili?
Najskôr keď počas otváracieho ceremoniálu oznámili, že v lóži je prezident Putin. Všetci vstali a celé Lužniky začali spontánne tlieskať. Absolvoval som potom šesť viac ako 500 kilometrových ciest vlakom z Moskvy a späť (dvakrát Petrohrad, raz Nižný Novgorod). Vlaky chodili presne na minútu. Nikdy neprišli do stanice ani o minútu skôr ani neskôr. Na mobile bola presne tá minúta, ktorú som mal uvedenú na cestovnom lístku. Neviem ako sa im to darilo, ale fungovalo to. Ďalším momentom bol počet volunteerov (dobrovoľníkov), ich právomoci aj nekompromisnosť. Bolo ich veľa, boli všade a boli informovaní. Vystúpil som na letisku, boli tam pripravení informovať. Vystúpil som z metra, opäť boli pripravení. To isté pred štadiónom, na štadióne...boli všade... Dobrovoľníci boli prosto „králi“ dokonca aj v mix-zónach. Okamžite ako sa zastavil niekde hráč pri novinároch, prišli vo dvojici a dohliadali aby nikto nerobil fotografie a videá. Vždy ich bolo dosť… Neustále striehli čo sa deje. Ak sa niečo niekomu z nich nepozdávalo, okamžite kontrolovali, prípadne volali zástupcu FIFA. Skvelé bolo metro. Žiadny problém presúvať sa v Moskve alebo v Petrohrade. Veľmi rýchle, do dvoch minút prišla súprava. Prekvapili ceny. Predtým som v priebehu troch mesiacov navštívil Island (Reykjavík a pobrežie), Dánsko (Kodaň), Francúzsko (Lyon) a Švajčiarsko (Ženeva). Obed v reštaurácii v centre, 300 metrov od Červeného námestia, polievka, pizza, coca-cola spolu 12 eur… V Reykjavíku sa pod 45 eur nedostanete, v Kodani tiež nie. Rusi ceny určite nedvihli, hoci počas šampionátu by si prišli na svoje. A nezabudnuteľnou je tiež noc v Nižnom Novgorode. O tretej nad ránom tam bolo relatívne svetlo. Určite nie tma. A na vlakovej stanici si za 2 eurá na hodinu viete kúpiť luxusnú sedačku, v ktorej sa natiahnete a v tichu oddychujete, pričom ste celú noc strážení. Tzv. „VIP čakáreň“. O tretej ráno - na nezaplatenie.
Niečo aj zaskočilo?
Asi v prvý deň po otváracom zápase situácia na stanici „Leningradskij vokzal“ odkiaľ som išiel do Petrohradu, kde o deň neskôr hral Irán s Marokom. Do Petrohradu sa hrnuli húfy fanúšikov a za prepážkami boli pokladníčky v pokročilom veku (tým sa ich nechcem dotknúť), ktoré nemali naštudovaný systém a nevedeli ako tlačiť cestovné lístky do vlaku majiteľom preukazov ID FAN. Prišiel som tam o 23:00, nevedeli mi dať lístok na vlak ako novinárovi, pretože som nemal vstupenku (hoci som im vysvetľoval, že ja mám akreditáciu PRESS a teda moja vstupenka je na štadióne v Petrohrade). Jedného fanúšika vybavovali cca 20 minút. Odcestoval som až o 3:00. Ešte že tie vlaky vypravovali do Petrohradu každých cca 40 minút. Ale zápas som stihol.
Pozoruhodné, že vlaky boli povinne ležadlové a preto zväčša vypredané. Ja som našťastie nič nenechal na náhodu a naraz som kúpil hneď na začiatku pobytu cestovné lístky na všetky cesty. Ak by som čakal, stalo by sa mi to, čo Poliakom. Mali akreditáciu do Petrohradu na Brazília – Kostarika, ale nemali sa tam ako dostať… a to sa bolo tiež treba zas rýchlo vrátiť do Moskvy, kde sa hral o deň neskôr ďalší zápas….
Stretli ste sa aj s domácimi „boľjeľščikmi“? Akí sú Rusi fanúšikovia?
Netrúfam si hodnotiť po tak krátkom čase, iba po letmom spoznaní... Boli ale mimoriadne hrdí na svoj tím a milo zaskočení jeho výkonmi.
A priaznivci ktorého mužstva si získali najviac vaše sympatie?
Bude to veľmi subjektívne hodnotenie, ale z tých tímov, ktoré som videl (spolu ich bolo 17) - tradične Brazílčania. Prekvapený som bol Marokom a Iránom, vášniví boli Argentínčania. Senegalčania nemali fanúšikov, ale boli tam zástupcovia, keď to tak nazvem – „folklórneho súboru“. Vláda im zaplatila zájazd a preto na každom zápase sme videli tých istých fanúšikov, s tou istou choreografiou počas celých zápasov. Ako keby naša vláda poslala Lúčnicu na turnaj a oni by v krojoch počas zápasov spievali (v prípade Senegalčanov bubnovali) a tým povzbudzovali. A po zápase, podľa pokynov, poupratovali po sebe v sektore.
Podľa preukazov ID FAN a tiež na letiskách, mestách a štadiónoch – najviac fandov bolo z Mexika a z Peru. Mexičanov bolo dokonca vidieť aj na finále. Peruánci zas predávali majetok aby sa dostali do Ruska. Vraj naposledy boli na MS v roku 1982 a tak skoro sa na ďalší nedostanú...
Fanúšikovia a milovníci futbalu mali v Rusku zaujímavé ponuky na prežitie voľného času medzi zápasmi. Stihli ste niečo aj z týchto radovánok?
Priznám sa, že nie. Medzi zápasmi som bol len na cestách. Z 11 nocí som len 3 prespal v posteli v prenajatom byte v Moskve. Zvyšné noci som strávil v lietadlách a vo vlakoch. Nechodil som nikam. Raz som bol na Červenom námestí, v Petrohrade som si pozrel Auroru, v Nižnom Novgorode nič. Zbieral som energiu, ja som chcel vidieť len zápasy a vnímať ich najviac ako sa dá.
O Rusku sa z mainstreamových médií skoro v celom svete vie v posledných desaťročiach objektívne a nezaujato dosť málo. Postrehli ste nejaké rozdiely či hodnotenia návštevníkov v tomto smere, porovnávali?
Človek za tak krátky čas veľa nezistí. Ale Rusko bolo pre mňa príjemným prekvapením a bolo mi tam moc dobre. Moskva je Praha vo väčšom vydaní. Zaujímavý bol Nižný Novgorod. Zo stanice po cestách ukazovali šípky kadiaľ sa dostať na štadión. Niektoré ulice boli zabarikádované a zneprístupnené. Cesta viedla starobylejším mestom a zrazu – prásk. Pred vami moderný komplex s megamoderným štadiónom. Pohľad dozadu do starého mesta a dopredu na moderný komplex – to boli dva úplne odlišné svety. Ale kto vie, čo na to hovorí miestny architekt :)
...najsilnejší zážitok, emócie...?
Najsilnejšie pocity som zažil pri otváracom ceremoniáli, pri nástupe Brazílčanov počas ich hymny a pred finále. Pre mňa to boli mimoriadne emotívne chvíle a svojim spôsobom ma inšpirovali a utvrdili v presvedčení, že pre futbal sa oplatí narodiť a žiť. Majstrovstvá sveta v Rusku boli jednoducho krásne.
Skvele fungovala i organizácia v mestách. Všade boli smerovky ako sa dostať na štadión, do fan zóny, k MHD atď. A fakt, v deň zápasu bola MHD zdarma!
JUDr. František Laurinec, bývalý prezident SFZ i aktuálny člen exekutívy UEFA mal povinnosti pred i počas Majstrovstiev sveta, vďaka čomu získal nadhľad a vzhľadom k častým účastiam na svetových podujatiach aj porovnávať a hodnotiť.
MS vo futbale v Rusku boli úspešné po všetkých stránkach. Športovej – videli sme veľa kvalitných a dramatických zápasov a kvalitné, divácky atraktívne finále. Po stránke záujmu verejnosti – nielen vypredané štadióny v dejisku, ale aj štatistiky o sledovanosti turnaja na celom svet sú vynikajúce. Po stránke organizačnej – nové moderné štadióny, kvalitná organizácia na štadiónoch, v mestách i v tzv. fan zónach a v neposlednom rade bezpečnosť účastníkov a návštevníkov turnaja. MS v Rusku teda patrili k najúspešnejším futbalovým turnajom a organizátori, t.j. FIFA a Futbalový zväz Ruska ( ale aj celá krajina) zvládli svoju úlohu na jednotku.
Isto si hovoril s mnohými zahraničnými hosťami aj s prominentnými návštevníkmi o atmosfére i o úrovni šampionátu. Čo v ich hodnotení prevládalo (pozitíva, negatíva...)?
V rozhovoroch mi viacerí funkcionári FIFA ako aj predstavitelia zúčastnených mužstiev potvrdili moje slová.
Kam podľa Teba kráča svetový futbal ?
Svetový futbal potvrdil, že je najrozšírenejším a najpopulárnejším športom planéty. MS priniesli radosť pre Francúzsko, Chorvátsko, Belgicko a niektoré ďalšie tímy. Ale i sklamanie, najmä pre Nemecko, Argentínu a Španielsko. V týchto prípadoch sa potvrdilo, že na vrcholnom turnaji musí v týme všetko klapať a to sa najmä o týchto troch určite papierových favoritoch, v tomto prípade povedať nedalo. Každý z nich mal vnútorné problémy a preto ich vystúpenie bolo sklamaním. Prekvapujúcu dobre sa držali domáci, ktorí boli pred MS dosť podceňovaní, resp. nedoceňovaní.
Čo hovoríš na technické novinky zavádzané postupne do najpopulárnejšej kolektívnej hry na zelenej tráve?
Svet napreduje a technológie obzvlášť. Futbal je síce v podstate jednoduchý a tým aj najdemokratickejší kolektívny šport ( preto sú v ňom silné aj ekonomicky slabé krajiny Afriky, či Latinskej Ameriky), ktorého prednosťou sú aj zrozumiteľné pravidlá, ktoré sa príliš často nemenia, ale...
Na druhej strane, na vrcholných podujatiach ide o takú športovú, spoločenskú prestíž a aj o značné finančné a marketingové výhody, že technológie ktoré umožňujú opraviť chyby ľudského faktora (t.j. napr. Video rozhodca) sú už nevyhnutnosťou. Nikdy sa však na ne nebude dať spoľahnúť v masovom amatérskom a mládežníckom futbale, takže je dôležité, aby ich úloha ani v budúcnosti nebola dominantná, aby futbal ostal zaujímavý aj bez nich. Veď na dedinských derby zápasoch videorozhodca asi nikdy nebude, hoci som presvedčený, že to niektorých „fandov“ nebude asi zaujímať....
Myslím, že na MS bolo rušno a zaujímavo aj vo V.I.P. sektore a zaujímal by ma Tvoj postreh či glosa k diplomatickému rozmeru?
Určite boli MS vo futbale významným marketingovým úspechom organizátorskej krajiny.
Posuny vidieť aj v obchodovaní vysielacích a marketingových práv. Kam to smeruje, neohrozí cena a mediálna politika UEFA či FIFA dostupnosť futbalu pre najširšie vrstvy populácie svete?
MS a ME sa prednostne predávajú otvoreným televíziám. V klubovom futbale dominujú platené TV. Je náročné nájsť optimálny pomer medzi potrebnými peniazmi na rozvoj a popularizáciu futbalu a prístupnosťou na neplatených TV staniciach. Tento trend sa nezmení.
Bol si priamo v organizačnom i usporiadateľskom zákulisí MS, zažil si aj nejaké prekvapenie?
Kvalitnú organizáciu a bezpečnosť som - po skúsenostiach z Ruska, ale aj ostatných turnajov MS - očakával. Príjemne ma prekvapila atmosféra v mestách a na Fan zónach. Nielen zahraniční návštevníci sa starali o náladu a príjemnú atmosféru, ale aj domáci obyvatelia boli veľmi milí a v porovnaní s mojimi skúsenosťami z minulosti, aj veľmi otvorení a veselí. Bol som na štadiónoch v Moskve, Petrohrade, Kazani, Samare a vo Volgograde. Všetko sú to moderné štadióny, pri výstavbe a prevádzke ktorých sa uplatnili najnovšie poznatky a technológie z vyspelých futbalových krajín.
„Rusko odolalo 25 miliónom kybernetickým útokom, ktoré mierili na kritické informačné systémy a infraštruktúru v priebehu Majstrovstiev sveta vo futbale 2018“, uviedol prezident Vladimír Putin.
Ak by niekto namietal, že poohliadnutie za svetovým futbalovým šampionátom 2018 v Rusku vyznieva až príliš optimisticky, je to iba jeho problém... Pravda, nepýtal som sa v konšpiračných redakciách ani v nenávistných sektárskych médiách, maskujúcich sa na Slovensku mainstreamovými mimikrami... Hoci aj na ich titulných stránkach by sa zrejme objavili iba tieto veľké titulkové „odhalenia“ :
Brankár egyptskej futbalovej reprezentácie Essam El-Hadary si neodpustil kritiku na adresu Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA), čo sa týka vývoja nových lôpt pre každý svetový šampionát.
Na MS vo futbale majú hráči šialené účesy: Z Neymarovej frizúry vám bude do plaču!
Sexuálny škandál na MS? Fanúšik chcel pobozkať reportérku, takúto reakciu nečakal!
„Zomrel kráľ, nech žije kráľ!
V augustovom vydaní rebríčka 206 krajín Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) sa novým lídrom poradia stala pochopiteľne reprezentácia Francúzska. Na čelo sa staronoví svetoví šampióni vrátili po 18 rokoch. Galskí kohúti naposledy figurovali na vedúcej priečke v máji 2002. Slovensko je v rebríčku FIFA aktuálne na 26. mieste. Historickým maximom pre krajinu pod Vysokými Tatrami bola 14. pozícia v auguste 2015. Českým futbalistom patrí teraz 44.priečka. Hostitelia MS 2018 Rusi sa po štvrťfinálovej účasti na domácom „mundiale“ posunuli o 21 miest na 49. priečku.
My, futbaloví fanúšikovia, milovníci mieru a priatelia športu sa už tešíme na 22. Majstrovstvá sveta 2022 v Katare! Po prvý raz v histórii budú v arabskej krajine a dokonca v zime.
Bŕrr. Nezabudnite sa priatelia namiesto piva do chladničky predzásobiť v novembri dostatkom čaju...